Dotácie musia priniesť viac potravín

Brusel chystá modifikáciu svojej poľnohospodárskej politiky. V sumáre môže byť s ňou spokojný, veď spolu so Spojenými štátmi americkými je Európska únia najväčším vývozcom potravín na svete.

09.12.2017 07:00
obchod, potraviny, vajcia Foto:
Význam domáceho poľnohospodárstva stúpa aj po škandáloch s fipronilovými vajíčkami z Holandska, či so salmonelovým kuracím mäsom z Brazílie.
debata (3)

Za rok 2016 má únia aktívnu obchodnú bilanciu 132 miliárd eur, zato na Slovensku potravinové hospodárstvo kríva. Krajina mala vlani deficit v obchode s agrokomoditami takmer 1,3 miliardy eur.

Tento fakt veľavravne napovedá, že v slovenskom agrárnom sektore a v rozvoji jeho vidieka nie všetko hrá tak, ako má. Keďže väčšina zdrojov na financovanie poľnohospodárstva a rozvoja vidieka pochádza zo spoločných prostriedkov Európskej únie, otázka znie, ako efektívne ich krajina využíva. Odpoveď na to hľadal aj workshop Budúcnosť európskych politík pre rozvoj vidieka. Využíva Slovensko všetky nástroje? S podporou Európskej komisie ho zorganizoval portál Euractiv Slovensko.

Chrenek: Slovensko nevyužíva svoje možnosti

„Keď sa spočítajú priame platby a podpory do rozvoja vidieka, dostáva Slovensko v podporách priemer či tesne nad priemer EÚ, ale efektivita ich využitia je nižšia,“ konštatoval Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR. Dodal, že Slovensko síce vlani dosiahlo najväčšie, až desaťpercentné, zvýšenie produkcie v celej Európskej únii, ale krajina stále nevyužíva svoje možnosti. Celkove zaostáva nielen za vyspelými štátmi EÚ, ale aj za svojimi susedmi.

K slabinám slovenského potravinového hospodárstva patrí podľa Chreneka slabší spracovateľský priemysel, keď v zahraničnom obchode prevažuje export surovín nad vývozom produktov s vyššou pridanou hodnotou. Slovenské poľnohospodárstvo má jednu z najnižších zamestnaností v Európe, pri lepšej štruktúre rastlinnej a živočíšnej výroby by mohlo zamestnávať podstatne viac ľudí.

Zrozumiteľnejšia agropolitika

Európske podpory by podľa Chreneka priniesli väčší efekt, keby boli lepšie rozdeľované. V tejto súvislosti nepovažoval predstaviteľ Európskej komisie na Slovensku za úplne správne rozhodnutie presunúť v programovacom období 2014 až 2020 prostriedky z Programu rozvoja vidieka do priamych platieb. Spravodlivejšie by malo byť aj rozdeľovanie dotácií medzi malé a stredné farmy a veľké poľnohospodárske podniky.

Viac podpôr by mali dostávať podniky, ktoré vytvárajú väčšiu pridanú hodnotu, dodal Chrenek, a nie tie, ktoré sa orientujú na základnú rastlinnú výrobu a sústreďujú sa len na produkciu obilnín či olejnín. Tie síce tvoria gro slovenského poľnohospodárskeho vývozu, no neprispievajú k tvorbe pracovných príležitostí.

V súvislosti s pripravovanými zmenami Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Chrenek uviedol, že Bruselu záleží na tom, „aby budúca SPP bola jednoduchšia, zrozumiteľnejšia a flexibilnejšia“. Členské krajiny dostanú viac právomocí a budú si môcť vybrať aj najvhodnejšie opatrenia.

Mýtus, že krajina vlastne poľnohospodárstvo nepotrebuje

Posledné slovo však bude mať Brusel. Členské krajiny predstavia svoj strategický plán, ktorý však bude schvaľovať EÚ. Tá bude prihliadať na to, aby bol v súlade s cieľmi SPP. K prioritám bude patriť potravinová sebestačnosť, zdravé a kvalitné potraviny, ale aj väčšia ochrana životného prostredia. Farmári môžu rátať s tým, že podpory budú nasmerované na vyrovnanie ich príjmov, ktoré naďalej zaostávajú za európskym štandardom.

Za to, že Slovensko nevyužíva svoj produkčný potenciál, môže okrem iného aj mýtus, že krajina vlastne poľnohospodárstvo nepotrebuje. Upozornil na to splnomocnenec vlády pre najmenej rozvinuté okresy Anton Marcinčin. Až brazílske kuracie mäso napadnuté salmonelou či holandské fipronilové vajíčka spôsobujúce vážne zdravotné problémy obrátili pozornosť verejnosti k poľnohospodár­stvu.

Marcinčin porovnal aj fungovanie veterinárneho a potravinového dozoru v Poľsku a na Slovensku. Poliaci poskytli svojim farmárom pri spracovaní potravín podstatne viac voľnosti, zbytočne ich nepreháňali. A výsledok? To, čo si môže doma dovoliť poľský farmár, si nemôže dovoliť slovenský, celé slovenské okresy však už roky zásobujú svojimi produktmi Poliaci.

Komu koľko podpôr

Búrlivú diskusiu vyvolala otázka okolo ďalšieho financovania poľnohospodárstva, najmä rozdeľovania podpôr medzi malé farmy, stredné a veľké poľnohospodárske podniky. Na Slovensku stále prevažujú farmy s väčšou výmerou ako v západnej Európe, ale aj v susedných krajinách. Marcinčin v tejto súvislosti uviedol, že kým v Poľsku majú farmy nad sto hektárov spomedzi všetkých fariem podiel len 21 percent, v Maďarsku je to už 64 percent, no na Slovensku až 90 percent.

Za súčasnou štruktúrou slovenského poľnohospodárstva je historický vývoj krajiny po druhej svetovej vojne, keď sa ocitla v sovietskej zóne. Tá priniesla kolektivizáciu a v priebehu štyroch desaťročí vznik veľkých poľnohospodárskych družstiev.

„Nie je pravdou, že osem percent veľkých podnikov poberá 85 percent priamych platieb. Skutočnosť je taká, že 20 percent veľkých firiem, ktoré obrábajú zhruba viac ako 70 percent pôdy, získava 80 percent priamych platieb,“ vysvetlil Juraj Kožuch, ktorý vedie Pôdohospodársku platobnú agentúru. Zo zhruba 20-tisíc žiadateľov o dotácie je 6 200 fariem s výmerou nad 400 hektárov. Väčšinu poberateľov však tvoria malé subjekty, ktoré sa uchádzajú podporu do 5 000 eur," uviedol Kožuch.

Dva extrémy

Veľké poľnohospodárske podniky zabezpečujú podľa Mariána Kohúta zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory 90 percent výroby všetkých potravín na Slovensku. A pokiaľ ide o mlieko, tak dokonca 97 percent. „Rozlišujme, kto je kto, aj medzi veľkými podnikmi,“ upozornil Marián Kohút. Ak poľnohospodársky podnik obrába 6 000 hektárov, ale zamestnáva 200 ľudí, pretože má bohato diverzifikovanú výrobu, tak je to dobrý zamestnávateľ na vidieku a nemožno ho zatracovať," povedal Kohút.

Ak hovoríme o rodinných farmách, ktoré majú mať budúcnosť, hovorme o profesionálnych rodinných farmách," zdôraznil Kohút a dodal, že Slovensko by sa nemalo vrhať po extréme s kolektivizáciou do druhého extrému, ktorým by malo byť likvidovanie veľkovýroby. Napokon trend k zvyšovaniu veľkosti fariem je očividný aj v západnej Európe.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #dotácie #Európska únia