LinkedIn je sociálna sieť, na ktorej komunikujú profesionáli z rôznych oblastí a diskutujú o svojich pracovných záujmoch. Medzi užívateľov patria milióny ľudí od bežných zamestnancov až po manažérov, lobistov, politikov, konzultantov a odborníkov z najrôznejších oborov. V roku 2016 LinkedIn prevzala spoločnosť Microsoft. Zaplatila za ňu 26 miliárd dolárov.
„Ide o rozsiahly pokus infiltrovať rôzne výbory, ministerstvá a vládne úrady,“ uviedol šéf BfV Hans-Georg Maassen. Čínski hackeri tiež stále častejšie útočia na európske spoločnosti prostredníctvom ich overených dodávateľov. Nemecká kontrarozviedka novinárom dokonca vymenovala osem z najaktívnejších účtov, ktoré podľa nej používajú čínski agenti. Pod menami Lily Wu, Laeticia Chen či Alex Li sa skrývajú pôsobivé životopisy, stovky kontaktov a atraktívne fotografie mladých profesionálov.
Agenti čínskej rozviedky sa na sieti LinkedIn prezentujú ako konzultanti, headhunteri, manažéri ľudských zdrojov alebo výskumníci. BfV tiež zverejnil šesť organizácií, ktoré údajní čínski špióni používajú na zastieranie svojich aktivít. Menoval napríklad organizáciu Association France Euro-China, Center for Sino-Europe Development Studies a konzultačnú spoločnosť Global View Strategic Consulting.
Čína v minulosti podobné obvinenia odmietala a na tvrdenie nemeckej strany reagovala podobne. „Dúfame, že relevantné nemecké organizácie, a najmä ministerstvá budú konať a reagovať zodpovednejšie a nebudú robiť veci, ktoré nie sú prínosom pre rozvoj vzájomných vzťahov,“ uviedol Lu Kang, hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Podobné obvinenia ako Nemecko už v minulosti vzniesli aj Spojené štáty americké. Takisto austrálska vláda minulý týždeň predložila návrh nového zákona, ktorý má brániť cudziemu vmiešavaniu sa do politických aktivít v krajine. Tento krok je podľa Canberry reakciou na údajné ovplyvňovanie Ruska v minuloročných amerických prezidentských voľbách a na rastúci vplyv Číny na svetovej scéne. Peking sa proti tomuto kroku Austrálie ostro ohradil.
Čína však vyvíja aktivity s cieľom posilniť svoj vplyv aj v strednej a vo východnej Európe. Existuje napríklad zoskupenie 16+1, ktorého členmi sú Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Slovensko, Albánsko, Macedónsko, Česko, Čierna Hora, Litva, Lotyšsko, Estónsko – a Čína. „Tento subregionálny prístup (16+1 – pozn. red.) je podozrivý nielen v Bruseli, ale aj v mnohých hlavných mestách krajín západnej Európy,“ povedal pre denník Financial Times bruselský diplomat, ktorý si vzhľadom na citlivosť tohto problému neželal byť menovaný.
V západnej Európe regulačné úrady často blokujú ponuky Číňanov na skupovanie spoločností z priemyselných odvetví, ktoré sa považujú za dôležité pre národné hospodárstvo alebo národnú bezpečnosť, ako je infraštruktúra alebo informačné technológie. Stáva sa to najmä v Nemecku. Podľa štúdie spoločnosti Linklaters bolo za minulý rok takto zrušených akvizícií, prevzatí a spojení firiem s čínskym kapitálom spolu v hodnote od 40 do 75 miliárd eur. Ešte v septembri nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel uviedol: „Ak sa nám nepodarí vytvoriť jednotnú stratégiu voči Číne, tak Čína uspeje v rozdelení Európy.“