Bane idú zatvoriť, Brusel nám to vynahradí

, , 12.12.2017 20:00

Baníctvo si podľa Európskej komisie splnilo v Európe svoju historickú úlohu pri výrobe energií a postupne by malo byť nahradené. Brusel chce utlmiť uhoľné regióny a zároveň financovať v nich rozvoj iných odvetví, napríklad vedecko-výskumných centier. Všetko sa to má udiať pri dôraze na ochranu ľudí, ktorí roky odvádzali ťažkú prácu. Na Slovensku sa to týka hornej Nitry, kde sa fára hnedé uhlie a vyrába dotovaná elektrina.

Postupné zatváranie baní naznačil Brusel najprv v zimnom energetickom balíčku. Aktuálne v tomto smere predstavil novú platformu týkajúcu sa uhlia a tiež tri regióny, vrátane Slovenska, kde sa začnú prvé práce.

Vidíme, že uhoľný priemysel prechádza cez ťažké obdobie v celej Európe. Tieto regióny hľadajú spôsob, ako vytvoriť nové pracovné miesta a nastaviť budúce parametre ekonomického rozvoja.
Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár pre energetiku

Na žiadosť samotných štátov boli v druhej polovici roku 2017 vytvorené pilotné tímy jednotlivých krajín pre Slovensko, Poľsko a Grécko s cieľom pomôcť regiónom Trenčín, Sliezsko a Západné Macedónsko. Platformu predstavil Brusel v pondelok a v utorok o nej hovoril v Paríži slovenský eurokomisár pre energetiku Maroš Šefčovič. A to v rámci summitu Jedna planéta, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti druhého výročia parížskej dohody o klimatických zmenách.

„Vidíme, že uhoľný priemysel prechádza cez ťažké obdobie v celej Európe. Tieto regióny hľadajú spôsob, ako vytvoriť nové pracovné miesta a nastaviť budúce parametre ekonomického rozvoja,“ povedal Šefčovič. Platforma má pomôcť uhoľným regiónom prejsť na nové fungovanie.

Brusel ešte v Správe o stave krajiny 2017 Slovensku vyčítal nielen privysoké ceny energií v regióne, ale aj niektoré „politické“ zložky ceny. Tam patrí podpora pre domáce uhlie. Podpora pre domáce zdroje sa nedostala ani do návrhu smernice Európskej komisie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou.

Koľko energie bude potrebovať Slovensko

Očakávaná spotreba palív

  2005 2010 2015 2020 2030
           
plyn (v mld. kubíkoch) 6,5 6,9 7 7 7,1
           
elektrina (v mld. kWh) 29 31 32,9 34,8 38
           
uhlie (v kilotonách)* 2 400 2 400 2 100 1 800 900
* údaj predstavuje odhad ťažby hnedého uhlia, ktorá pokrýva asi 79 % spotreby Poznámka: Ide o plány vlády SR z roku 2014, ktoré sa môžu v zmysle aktuálnych návrhov Bruselu zmeniť

Ľudia na Slovensku cez ceny elektriny roky dotujú baníkov, perspektíva podpory sa však postupne znižuje. Elektriny je totiž prebytok, čo sa s očakávaným spustením ďalších blokov Mochoviec ešte zvýrazní. Navyše na hornej Nitre už nie je nedostatok práce a baníkom by dal slušne platenú prácu aj nitriansky Jaguar Land Rover a jeho dodávatelia, ktorým chýbajú ľudia.

Ukončenie ťažby však môže byť beh na dlhé trate. Domáca legislatíva baníkov dlhodobo chráni, ale Slovensko je súčasťou EÚ a európske normy sú domácim nadradené. Bane v súčasnosti chráni až do roku 2030 všeobecný hospodársky záujem. Podľa baníkov sú však zásoby uhlia v ložiskách až do roku 2033 až 2036. „Proces transformácie uhoľného priemyslu je dlhodobá záležitosť, ktorá sa nedá vykonať zo dňa na deň,“ reagovala na najnovšie návrhy Bruselu hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Adriana Siváková.

Bane sa oháňajú aj minuloročným stanoviskom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, v ktorom stojí: „Budúcnosť regiónov závislých od využívania uhlia a ich budúce životné podmienky sa musia zahrnúť do predbežného plánovania pokrývajúceho dve generácie.“ Podľa baní teda 25 až 50 rokov.

Ministerstvo hospodárstva vznik európskej platformy pre uhlie uvítalo. „Práve na základe už uskutočnených rokovaní so zástupcami Európskej komisie je aj Slovensko zahrnuté do projektu s cieľom pomôcť uhoľnému regiónu v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja. Otázky konkrétnych možností budú práve predmetom riešenia v rámci projektu,“ tvrdí rezort.

Problematiku baní začalo ministerstvo intenzívne riešiť už v lete v rámci skupiny, ktorá rieši zmenu uhoľného priemyslu v regióne hornej Nitry. Zastúpení sú v nej aj baníci. V spolupráci s Banskými projektmi Ostrava sa aktuálne pripravuje štúdia na posúdenie nákladov na uzatvorenie ťažobných polí.

Riešenie pre 11-tisíc ľudí

Dotovaná výroba elektriny z domáceho uhlia zamestnáva asi 11-tisíc ľudí, z toho 4 000 v samotných Hornonitrianskych baniach Prievidza. „Cielenými opatreniami je potrebné zaručiť pre terajších zamestnancov odbornú prípravu na isté pracovné miesta v rámci dôstojných alternatív zamestnanosti,“ hovorí Siváková.

Výsledkom by nemalo byť vyľudnenie regiónu, dodáva. K tomu by mohlo prísť jedine, ak by bývalí baníci začali hľadať prácu mimo okresu. Nezamestnanosť v Prievidzi sa v súčasnosti pohybuje okolo 5 percent. Zriadenie vedecko-výskumného centra je však podľa Sivákovej zatiaľ len v „hypotetickej rovine“.

O skončení podpory pre ťažbu hnedého uhlia sa pritom hovorí už roky. Žiadny konečný dátum doteraz nepadol. Skončilo sa vždy len predĺžením takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu. Ten prikazuje Slovenským elektrárňam vyrábať elektrinu z domáceho uhlia, na ktorú sa skladajú slovenskí odberatelia cez tarifu na prevádzkovanie systému (TPS) už 12 rokov. Na uhlie sa odberatelia cez TPS ročne vyzbierajú sumou okolo 100 miliónov eur. Priemerná slovenská domácnosť dáva na baníkov za rok 11 eur. Inštitút finančnej politiky rezortu financií ešte v roku 2011 prerátal, že na jedného baníka išlo mesačne 1 518 eura.

Bezuhlíková budúcnosť planéty?

Nové opatrenia boli predstavené na summite Jedna planéta, ktorý po dvoch rokoch nadviazal na vznik globálnej dohody o boji proti klimatickým zmenám. K tejto dohode sa nakoniec pridali všetky krajiny sveta, no americký prezident Donald Trump tento rok vyhlásil, že dohoda poškodzuje ekonomické záujmy USA a preto od nej odstúpi. USA tak v rámci boja proti globálnemu otepľovaniu zostali izolované.

Francúzsky prezident Macron na začiatok rokovaní vyzval rozvinuté krajiny a veľké spoločnosti, aby uvoľnili viac financií na znižovanie emisií skleníkových plynov. Investori, ktorí spravujú aktíva za 26 biliónov dolárov, uviedli, že zvýšia tlak na spoločnosti, aby podstatne viac podporovali prechod na tzv. zelenú ekonomiku. To sa má týkať aj uhoľných a ropných korporácií, ako je Coal India, Gazprom, Exxon Mobil či China Petroleum.

Európska komisia zase predstavila desať rôznych akčných plánov zameraných na desať rôznych oblastí, ktoré súvisia s podporou „bezuhlíkovej spoločnosti.“ Má ísť aj o úľavy pre banky a finančný sektor, aby uvoľnili viac peňazí pre environmentálne projekty. Počíta sa aj s podporou nízkoenergetických „chytrých“ budov či čistých priemyselných technológií a dopravy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#bane #Horná Nitra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku