Hrubý dlh verejnej správy by mal v budúcom roku dosiahnuť 49,9 % HDP a rozpočet počíta s jeho postupným znižovaním až na 45,5 % HDP v roku 2020. Za návrh rozpočtu hlasovalo 82 zo 142 prítomných poslancov. Proti bolo 59 poslancov, jeden nehlasoval. Návrh rozpočtu musí ešte podpísať prezident.
Fico: Rozpočet stabilizuje koalíciu
Predseda Andrej Danko považuje rozpočet za vyvážený, zohľadňujúci reálne možnosti Slovenska. Ocenil, že rozpočet prešiel nielen hlasmi koalície, ale aj opozície. Išlo o troch v súčasnosti nezaradených poslancov. Alenu Bašistovú, ktorá kandidovala za Sieť a bývalých poslancov Sme rodina Petra Marčeka a Rastislava Holúbka. Aj keď Danko pripúšťa, že niektoré oblasti by si v rozpočte zaslúžili viac, schválený návrh zohľadňuje realitu. „Rozpočet je vyvážený, zohľadňuje reálne možnosti Slovenska a je pre nás aj výzvou na zlepšenie efektivity hospodárenia štátu,“ dodal.
Premiér Robert Fico, pre ktorého je to jubilejný 10. rozpočet v postavení predsedu vlády, označil rozpočet za reálny a pochválil profesionalitu pri jeho príprave. Slovensko podľa neho patrí medzi najzodpovednejšie krajiny v rámci eurozóny v oblasti verejných financií. Zdôraznil sociálny rozmer rozpočtu v rámci filozofie, že ak sa krajine darí, musia to pocítiť aj občania. V roku 2018 čaká koalíciu podľa Fica vážna debata, čo urobiť s platmi vo verejnej správe, ktoré nedosahujú parametre miezd v súkromnej sfére. Podstatné podľa Fica je, že schválený návrh počíta aj s koaličnými dohodami týkajúcimi sa napríklad 13. a 14. platov, či s dopadmi príplatkov za nočnú prácu, prácu cez víkendy a sviatky. „Schválenie rozpočtu je mimoriadne stabilizujúcim prvom pre vládnu koalíciu,“ dodal.
Vzhľadom na finančné možnosti sme pripravili veľmi dobrý rozpočet, uviedol šéf Mostu-Híd Béla Bugár. Pripomenul, že napriek tomu, že zahŕňa koaličné priority, prvýkrát v histórii ma deficit rozpočtu verejnej správy klesnúť pod 1 % hrubého domáceho produktu. Ocenil tiež nárast zdrojov v kapitolách spravovaných ministrami za Most-Híd, či už v doprave alebo v oblasti spravodlivosti.
Remišová: Štát míňa veľa na spotrebu
Opozícia však nadšenie koaličných strán zo schválenia rozpočtu nezdieľa. Veronika Remišová z hnutia OĽaNO hovorí, že štát míňa veľa na svoju spotrebu, ale nerieši problémy tejto krajiny. Hovorila pritom napríklad o klesajúcom rozpočte na výstavbu ciest prvej triedy či na opravy ciest, ako aj financovanie vedy a výskumu.
„S rozpočtom nie sme spokojní. Tento rozpočet nie je rozpočet hrdej krajiny. Neinvestuje do toho najcennejšieho čo má, do rozvoja svojich ľudí,“ uviedla.
Jej stranícky kolega Eduard Heger upozornil aj na to, že aj v Európskej únii je množstvo krajín, ktoré hospodária lepšie ako Slovensko. Navyše, skúsenosti z uplynulých rokov podľa neho hovoria, že vláda nevie dodržať vlastné záväzky. Otázne je preto, či sa tentokrát podarí plánovaný deficit dodržať.
Mínus má byť nižšie ako dve miliardy eur
Samotný štátny rozpočet predpokladá na budúci rok celkové príjmy v objeme 13,983 mld. eur pri celkových výdavkoch v sume 15,956 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2018 by tak mal dosiahnuť 1,973 mld. eur. Poslanci tiež odsúhlasili pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rokovania gestorského finančného výboru, podľa ktorého bude vláda v budúcom roku oprávnená prijať rámcový úver od Európskej investičnej banky na financovanie rozpočtových výdavkov v objeme 300 mil. eur.
Podľa očakávania však neprešiel žiaden zo šiestich opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanec Eduard Heger z OĽaNO chcel vo svojom pozmeňovacom návrhu presadiť zúženie okruhu financií, na ktoré sa vzťahuje zákonné pravidlo, podľa ktorého sa môže rozpočet počas roka upraviť tak, že výdavky môžu stúpnuť maximálne o 1 %. Poslankyňa za SaS Anna Zemanová zase chcela vypustiť zo zákona o štátnom rozpočte povinnosť pre podniky Vodohospodárska výstavba a Lesy SR odvádzať štátu osobitný odvod. Ďalší pozmeňujúci návrh predniesla poslankyňa Zuzana Zimenová, ktorá chcela z rezervy na prostriedky a odvody Európskej únii presunúť 50 mil. eur na rezervu na reformu vzdelávania.
So svojimi návrhmi neuspel ani poslanec za OĽaNO Miroslav Sopko. Ten navrhoval navýšiť rozpočet dotačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí o 310 tis. eur, zvýšiť sumu v kapitole rezortu školstva na podporu detí a mládeže o 500 tis. eur a takisto na program zameraný na školský a univerzitný šport o 500 tis. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky je pritom postavený na solídnych ekonomických základoch. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy by totiž rast HDP mal v budúcom roku dosiahnuť 4,2 %, k čomu by mali napomôcť najmä nové projekty v automobilovom priemysle. Rast zamestnanosti sa očakáva v budúcom roku na úrovni 1,4 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť na 7,3 %. Nominálna mzda by mala v roku 2018 stúpnuť o 4,6 %, čo by po zohľadnení inflácie malo znamenať rast reálnych miezd o 2,9 %.
Postarať sa o silnejší rast hospodárstva má aj spustenie novej automobilky pri Nitre. „Myslíme si, že ekonomika bude rásť lepšie, čo nám uvoľní ruky, aby sme splnili sľuby napríklad v oblasti zelenej nafty,“ povedal Kažimír. Na rad by sa tak mohli dostať aj ďalšie sociálne opatrenia vlády ako napríklad zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré presadzoval Most-Híd, alebo ďalší rast platov štátnych a verejných zamestnancov a aj dvíhanie tabuľkových miezd.
Podľa makroekonómov má však vláda viac šetriť a znižovať deficit a vytvárať tak rezervu pre prípad krízy a tiež na budúce výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva a s nárastom výdavkov na penzie. „Návrh rozpočtu v dostatočnej miere nevyužíva priaznivé ekonomické podmienky na zrýchlenie konsolidácie,“ povedal Ľudovít Ódor za Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Voči rozpočtovým cieľom existujú podľa rady riziká na úrovni 0,6 až 0,8 percenta hrubého domáceho produktu ročne. Ak by sa naplnili, bude treba na dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia v roku 2020 prijať zásadnejšie konsolidačné opatrenia.