Rozpočet prináša rekordné sociálne výdavky

Zamestnanci, penzisti, ale aj živnostníci pocítia v budúcom roku masívny sociálny balík. Ide o opatrenia za vyše miliardy eur, ktoré sa budú financovať zo štátneho rozpočtu, ale aj na úkor firiem. Tie nesúhlasia najmä so zdvojnásobením príplatkov za prácu v noci, a niektorí investori tvrdia, že zvážia odchod zo Slovenska, ktoré už pre nich vraj nebude z pohľadu platov lacnou krajinou.

14.12.2017 13:00
debata (95)

Novinky sú súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2018, ktorý bol hlasmi koalície a aj štyroch opozičných poslancov v stredu schválený v parlamente.

Minister financií Peter Kažimír (Smer) odmietol kritiku opozície, ktorá tvrdí, že vláda mala viac šetriť, ale aj viac dávať ľuďom. "Jedným hlasom hovoríte, že už dávno malo byť vyrovnané hospodárenie, a zároveň hovoríte, že tam má byť viac výdavkov. Ja nie som Copperfield, ja to neviem urobiť,“ odkázal opozícii Kažimír.

Predstavitelia vládnej koalície privítali... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
rozpočet 2018, Bugár, Danko, Fico, Kažimír Predstavitelia vládnej koalície privítali schválenie rozpočtu na rok 2018. Zľava: premirér Robert Fico, predseda parlamentu Andrej Danko, šéf Mostu-Híd Béla Bugár a minister financií Peter Kažimír.

Dve tretiny z celého sociálneho balíka tvoria príplatky za prácu v noci, cez sviatky a víkendy. Za každú nočnú zmenu si od mája 2018 môže zamestnanec polepšiť oproti súčasnosti o sedem eur. Okrem toho si na budúci rok polepšia aj penzisti, keď starobná penzia stúpne väčšinou o 8,40 eura za mesiac a pracujúci dôchodcovia nebudú z časti príjmu platiť odvody ani dane. Platy stúpnu verejným zamestnancom o 4,8 percenta, hore pôjdu aj učiteľom – o šesť percent. Dobrovoľný 13. a 14. plat čiastočne oslobodený od odvodov by mohol pomôcť zamestnancom aj firmám, ktoré ušetria aj na zrušení daňových licencií. Živnostníci zase v marci pri podaní daňového priznania získajú na vyšších paušálnych výdavkoch.

Premiér Robert Fico naznačil, že zhoda na rozpočte dáva bodku za problémami, ktorými koalícia počas roka prešla. „Schválenie rozpočtu je mimoriadne stabilizujúcim prvkom pre vládnu koalíciu,“ dodal.

Viaceré ministerstvá dostali pridané, najviac rezorty kultúry a obrany. Najhoršie dopadlo ministerstvo dopravy, ktoré vinou zlého plánovania diaľnic z minulosti má nedostatok nových projektov, bude čerpať menej eurofondov a spolu v rozpočte prišlo až o miliardu eur.

Pri nižších investíciách a lepšom výbere daní štát môže výraznejšie znížiť deficit verejných financií. Pokles deficitu je potrebný na to, aby v prípade krízy mal štát voľné zdroje v podobe zvýšenia schodku na to, aby bez rastu daní stimuloval ekonomiku. Ekonómovia varujú, že rast extrémizmu v Európe a vo svete sa môže prejaviť aj v podobe príchodu ekonomickej krízy. Tento rok má byť deficit verejných financií na úrovni 1,63 percenta výkonu ekonomiky (-1,375 mld. eur) a plán na rok 2018 je 0,83 percenta (-743 mil. eur), čím má deficit vo finančnom vyjadrení klesnúť medziročne až o 632 miliónov eur. Ide tak o jednu z najväčších medziročne sa meniacich položiek v rozpočte, ktorá limituje iné plány, keďže vláda chce mať do roku 2020 vyrovnaný rozpočet.

Podľa Kažimíra zvoľnenie rozpočtových cieľov oproti pôvodnému plánu, keď sa počítalo so skorším dosiahnutím vyrovnaného rozpočtu, zodpovedá požiadavkám Paktu stability a rastu. Deficit verejných financií by mal byť v budúcom roku na 0,83 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rok nato má klesnúť na desatinu percenta HDP. Vláda sa v návrhu spolieha na priaznivý vývoj ekonomiky. Tá má podľa odhadov rezortu financií v budúcom roku rásť o 4,2 percenta. Priemerná mzda v krajine má koncom tohto roka prelomiť hranicu 1¤000 eur za mesiac a na budúci rok má na tejto úrovni pobudnúť dlhší čas ako tento rok. Problémom je stále, že platy rastú najmä na západe. Vláda pripravuje na budúci rok viac výjazdových zasadnutí s cieľom riešiť regionálne rozdiely.

Koľko peňazí majú dostať ministerstvá
  rok 2017 rok 2018 zmena
ministerstvo vnútra 2,33 miliardy 2,41 miliardy +2,9 %
ministerstvo práce 2,15 miliardy 2,34 miliardy +4 %
ministerstvo zdravotníctva 1,37 miliardy 1,39 miliardy +1,8 %
ministerstvo školstva 1,43 miliardy 1,36 miliardy –4,9 %
ministerstvo dopravy 2,14 miliardy 1,18 miliardy –45 %
ministerstvo pôdohospodárstva 1,09 miliardy 1,1 miliardy +0,6 %
ministerstvo obrany 998 miliónov 1,09 miliardy +9,3 %
ministerstvo spravodlivosti 390 miliónov 400 miliónov +2,3 %
ministerstvo financií 483 miliónov 364 miliónov –24,8 %
ministerstvo kultúry 244 miliónov 280 miliónov +14,8 %
ministerstvo hospodárstva 250 miliónov 256 miliónov +2 %
ministerstvo ž. prostredia 489 miliónov 193 miliónov –60,6 %
ministerstvo zahr. vecí 112 miliónov 119 miliónov +6,3 %
ZDROJ: NÁVRH ROZPOČTU VEREJNEJ SPRÁVY NA ROKY 2018 AŽ 2020

Opozícia: Rozpočet hazarduje s dobrými časmi

Postarať sa o ešte silnejší rast hospodárstva má aj spustenie novej automobilky pri Nitre. „Myslíme si, že ekonomika bude rásť lepšie, čo nám uvoľní ruky, aby sme splnili sľuby napríklad v oblasti zelenej nafty,“ povedal Kažimír. Na rad by sa tak mohli dostať aj ďalšie sociálne opatrenia vlády ako napríklad zvýšenie nezdaniteľného minima, ktoré presadzoval Most-Híd, alebo ďalší rast platov štátnych a verejných zamestnancov a aj dvíhanie tabuľkových miezd.

Podľa makroekonómov má však vláda viac šetriť a znižovať deficit a vytvárať tak rezervu pre prípad krízy a tiež na budúce výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva a s nárastom výdavkov na penzie. „Návrh rozpočtu v dostatočnej miere nevyužíva priaznivé ekonomické podmienky na zrýchlenie konsolidácie,“ povedal Ľudovít Ódor za Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Voči rozpočtovým cieľom existujú podľa rady riziká na úrovni 0,6 až 0,8 percenta hrubého domáceho produktu ročne. Ak by sa naplnili, bude treba na dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia v roku 2020 prijať zásadnejšie konsolidačné opatrenia.

Práve odsúvanie konsolidačných plánov sa nepozdáva opozícii. Rozpočet podľa nej hazarduje s dobrými časmi, ktoré sú ideálne na vyrovnaný rozpočet. „Vláda dekonsoliduje. Keby nerobila nič, tak by sme mali vyrovnané verejné financie skôr, ako keď pri kormidle je,“ povedal poslanec za SaS Eugen Jurzyca. Stalo by sa tak už na budúci rok v prípade, ak by neprišlo k žiadnym zmenám v legislatíve, dodal. Na druhej strane v takom prípade by sa nemohli zvyšovať ani platy zamestnancom, ani penzie.

Ako sa bude vyvíjať ekonomika
Deficit verejných financií (v % HDP)
2016 2017 2018 2019 2020
–1,93 –1,29 –0,83 –0,10 vyrovnaný rozpočet
Hrubý dlh verejnej správy (v % HDP)
2016 2017 2018 2019 2020
51,9 51,1 49,9 47,8 45,5
Hrubý domáci produkt (v % HDP)
2016 2017 2018 2019 2020
+3,3 +3,3 +4,2 +4,4 +3,9
Nezamestnanosť (v %)
2016 2017 2018 2019 2020
9,6 8,2 7,3 6,7 6,1
Inflácia (v %)
2016 2017 2018 2019 2020
–0,5 +1,3 +1,7 +1,9 +2,1
Nominálne mzdy (v %)
2016 2017 2018 2019 2020
+3,3 +3,9 +4,6 +4,8 +5,2

Farmári pýtajú viac

Najviac sa na rozpočet sťažujú firmy, ktoré vláda zaťaží viac, aj keď na druhej strane podniky aj niečo získajú. Rušia sa daňové licencie a firmy tým získajú vyše 80 miliónov eur. Časť firiem využije aj nové úľavy pri 13. a 14. plate. Vlani sa tiež znížila daň z príjmov firiem z 22 na 21 percent, čím štát prišiel asi o 130 miliónov eur, a zvýšili sa aj paušálne výdavky pre živnostníkov. Tiež sa však zaviedla daň z dividend fyzických osôb a zvýšili odvody pre lepšie zarábajúcich ľudí.

Kritiku zožal aj rozpočet pre poľnohospodárstvo. Takmer o pätinu išli dole výdavky na inštitucionálnu podporu a výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu. V hre však zostáva aj nejaká forma podpory poľnohospodárskej nafty, no len v prípade dobrého hospodárenia.

Štátna kasa bude v budúcom roku štedrejšia nielen k dôchodcom, ale aj k učiteľom či štátnym úradníkom. Zvýšenie platov vyjde štát na 216 miliónov eur. Rozpočet počíta v rezerve aj so zavedením 13. a 14. platu postupne oslobodených od daní a odvodov. Do parlamentu sa majú dostať až začiatkom budúceho roka. Zdvojnásobiť sa majú aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Firmy to v budúcom roku vyjde na 614 miliónov eur, no ďalší rok už na miliardu. Príplatky porastú aj pracovníkom v štátnych firmách – bude sa to týkať asi 150-tisíc ľudí. Štátni zamestnanci majú v súčasnosti vyššie príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky ako tí v súkromných firmách, no po novom by sa to mohlo otočiť.

Zamestnávateľom vzrastú výdavky na pracovníkov aj pre zvýšenie minimálnej mzdy. Tá na budúci rok poskočí o 45 eur, na 480 eur v hrubom. Firmy to vyjde na 61,4 milióna eur. Vláda, naopak, tvrdí, že rast minimálnej mzdy si firmy môžu dovoliť, a poukazuje aj na to, že minimálny plat poberá až 100-tisíc Slovákov. Rozpočet zvyšuje aj príspevok na dochádzanie za prácou, na 200 eur. Viac dostanú aj tí, čo sa rozhodnú sťahovať za prácou ďalej ako 70 kilometrov – jednotlivec dostane 4¤000 eur, manželia 6 000 eur.

Pri diaľniciach chýba nová výstavba

Zmeny čakajú aj Zákonník práce a zákon o službách zamestnanosti, ktorých novely prešli prvým čítaním, schvaľovať by sa tak mali začiatkom budúceho roka. A to práve kvôli zavedeniu príplatku za prácu v noci, sobotu a nedeľu a cez sviatky či príspevky na dochádzanie a presťahovanie za prácou. Meniť sa majú aj paragrafy o príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorého navýšenie vyjde na 80 miliónov eur. Stúpnuť má aj príspevok na opatrovanie, a to až do výšky minimálnej mzdy. Štátnu kasu to zaťaží o niečo vyše 18 miliónov eur. Obe zmeny by mali byť schválené začiatkom budúceho roka. Začiatkom roka má byť známa aj konečná podoba 13. a 14. platov, ktoré by mali byť prvýkrát vyplatené v júni budúceho roka.

Od januára sa má zrušiť aj odvodová odpočítateľná položka (OOP). Firmy tak prídu o odvodovú úľavu pre najmenej zarábajúcich ľudí. Po novom budú musieť aj za nich platiť plné odvody. Zamestnanci to nepocítia, keďže nižšie zdravotné odvody budú platiť až do výšky mzdy 557 eur v hrubom, a to aj s odvodovou položkou, ktorá platí od roku 2015. Hovorí o tom novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú v stredu schválili 80 poslanci parlamentu. Zachovaná daňová úľava pomôže ľuďom zarábajúcim minimálnu mzdu, ktorá na budúci rok dosiahne 480 eur v hrubom. Pre nižšie odvody sa čistá mzda týchto ľudí dvíha o šesť eur a dosahuje 404 eur. Zároveň s vyšším platom klesá aj odvodová úľava a len o jedno euro si prilepšujú ľudia zarábajúci 557 eur v hrubom, ktorých čistý príjem dosiahne sumu 453 eur.

O miliardu eur je tenší rozpočet rezortu dopravy. Je za tým započítanie eurofondov, bez nich však dostala doprava o 67 miliónov eur medziročne viac. Na novú výstavbu čaká viacero regiónov. Na budúci rok majú odštartovať tendre na severný obchvat Prešova – prvá etapa s dĺžkou 4,3 kilometra a úsek Mýtna – Lovinobaňa dlhý 13,5 kilometra. Spomínané dve rýchlostné cesty by sa pritom mali začať stavať zo štátneho rozpočtu – odhadované náklady sú takmer 350 miliónov eur. Európske zdroje sú už vyčlenené na iné projekty.

Naopak, viac peňazí má mať v budúcom roku aj rezort zdravotníctva. A to nielen na plánované uhrádzanie ošetrovateľskej starostlivosti, nové fungovanie urgentov v nemocniciach či dofinancovanie ambulantného sektora. Medziročne rozpočet zdravotníctva stúpne o 2,7 percenta.

Parlament odobril aj pozmeňovací návrh výboru pre financie a rozpočet, ktorý povoľuje vláde prijať rámcový úver od Európskej investičnej banky na financovanie rozpočtových výdavkov v objeme 300 miliónov eur. Neprešiel ani jeden zo šiestich návrhov opozície.

95 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet