Problémom je najmä zdokonalenie batérií tak, aby aj pri zvýšenej záťaži auta mali dojazd aspoň na úrovni súčasných spaľovacích motorov. Vyriešiť treba aj rýchlosť nabíjania, aby autá nemuseli čakať desiatky minút na dobíjacej stanici.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Do výskumu sa najnovšie viac zapojí aj Slovensko. V piatok dostali vedci Slovenskej akadémie vied dve nabíjacie stanice a dva elektromobily. Ide o spoločný projekt Slovenskej akadémie vied (SAV), spoločností Nissan Europe a Zeroemisson. Financovanie rozvoja elektroáut zaisťuje Európska únia.
„V roku 2030 by každé tretie auto, ktoré bude na európskych cestách, malo mať čistý pohon. To znamená buď elektrický, alebo prostredníctvom nových vodíkových technológií,“ povedal pri odovzdávaní eurokomisár pre energetiku Maroš Šefčovič.
Práve nabíjacie stanice a skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov sú podľa neho budúcnosťou energetiky. Problémom zelenej energie je práve to, že je závislá od počasia, a teda nie vždy dostupná. Vyriešiť by to majú zdokonalené batérie na jej skladovanie. Únia vyčlenila na grantové programy na výskum batérií a nabíjacích staníc spolu 200 miliónov eur.
Vedci chcú nabíjacie stanice využívať hlavne na výskum, záujem prejavilo viacero ústavov SAV. Komponenty vhodné pre energeticky úsporné nabíjacie systémy skúma napríklad Elektrotechnický ústav. Nabíjať si tam svoje elektromobily budú môcť aj zamestnanci SAV. Inovatívna technológia nabíjacej stanice Vehicle to Grid dokáže totiž už nielen akumulovať energiu.
„V prípade, že auto stojí a nepotrebuje energiu, ktorá je uložená v batérii, je stanica Vehicle to Grid schopná vracať túto energiu späť do siete,“ povedal marketingový manažér spoločnosti Nissan Vincent Ricoux. Stanica je nainštalovaná odvčera práve v areáli SAV – ide o prvú takúto stanicu v rámci krajín V4. Postupne sa budú stanice inštalovať aj na ďalšie miesta Slovenska. A tiež do okolitých krajín.
„V budúcnosti sa nebudú predávať iné autá ako na ekologický pohon,“ povedal predseda SAV Pavol Šajgalík. Normy pre benzínové a dieselové autá sa totiž výrazne sprísňovali a problémy s ich dodržiavaním tak má podľa neho väčšina firiem. Ukázala to aj kauza s vozidlami Volkswagen, ktoré mali nainštalované upravené softvéry. Tie zaznamenávali údaje o emisiách tak, aby autá splnili prísne normy. V skutočnosti ich však neboli vozidlá schopné v reálnej premávke dodržať.
Ľudia však zatiaľ autám na elektrinu až tak neveria, problémom je dojazd aj nedostatok nabíjacích staníc. Tých je zatiaľ v krajinách únie 200-tisíc, pričom na rozvoj ich treba 800-tisíc. Únia vyčlenila na dobudovanie infraštruktúry pre elektromobily – teda na zvýšenie počtu nabíjacích staníc – 900 miliónov eur do roku 2020. Väčšiemu rozšíreniu elektromobilov bráni aj ich vyššia cena – tá sa pohybuje od niečo vyše 20-tisíc eur až do zhruba 70-tisíc eur. Prevádzka elektromobilu je na druhej strane lacnejšia.