Fabriky a investície zvyšujú ekonomickú silu Bratislavy

Český štatistický úrad v piatok upozornil, že Bratislava je štvrtým najrozvinutejším regiónom v Európskej únii a na základe hrubého domáceho produktu na obyvateľa a tiež po zohľadnení platov a cien poráža aj Prahu.

Výkon ekonomiky bratislavského regiónu v prepočte na jedného obyvateľa dosahuje 188 percent priemeru EÚ. Lepšie je na tom už len Luxemburg, Hamburg a Brusel. Praha je šiesta. Platy v metropole na Vltave sú na väčšine pozícií zjavne vyššie ako v Bratislave a Pražania ťažia aj z nižších cien, sila ekonomiky Prahy však za Bratislavou aj tak zaostáva. Je za tým do značnej miery nemecký Volkswagen, ktorý v Bratislave našiel prechodný domov. Automobilka v piatok v Bratislave predstavila nový segment Porsche, do ktorého investovala 800 miliónov eur.

Slovenská metropola, v ktorej pracujú tisíce ľudí z celej krajiny, má s pribúdajúcimi investíciami ekonomický potenciál na silnejší rast životnej úrovne. Uvedomujú si to aj odborári vo Volkswagene, ktorí tento rok štrajkovali, po čom sa priemerná mzda vo fabrike postupne dostáva už na hranicu 2 000 eur za mesiac. Robotnícke platy v bratislavskom VW sú vyššie ako v mladoboleslav­skej Škode.

Tak ako Slováci berú s rezervou podobné rebríčky a postavenie Bratislavy v nich, podobne aj Česi vnímajú pozíciu Prahy, ktorá sa v rebríčku ocitla napríklad pred Parížom. A to napriek tomu, že životná úroveň je v oboch mestách neporovnateľná.

Podobné rebríčky odzrkadľujú práve fakt, že na základe ekonomickej sily by mzdy v Bratislave či Prahe mali ísť výraznejšie hore. Rast platov je však limitovaný tým, že mimo hlavných miest je na Slovensku či v Česku stále dostatok ľudí, ktorí sú ochotní pracovať za menej. Rast platov v Bratislave či Prahe je tak závislý od ekonomického napredovania celých krajín a znižovania regionálnych rozdielov.

Štatistík, v ktorých sú na tom niektoré oblasti vo východnej časti Európy naoko lepšie ako v západnej, v poslednom čase pribúda, čo je dané aj presunom investícií západných firiem na východ.

„Praha vyznieva veľmi dobre z hľadiska ekonomickej výkonnosti. Okolo tejto pozície sa udržiava dlhodobo a v podstate je na úrovni Londýna,“ uviedol podpredseda Českého štatistického úradu Marek Rojíček.

„Porovnanie regionálnych údajov v období 1996 až 2016 potvrdilo, že sa lepšie darí krajom s prevažujúcim podielom služieb a výrobou s vyššou pridanou hodnotou. To má za následok rýchlejší rast miezd a životnej úrovne,“ uviedol Rojíček.

Tak ako sa Česko v sile ekonomiky doťahuje na krajiny západnej Európy, ale platmi stále zaostáva, podobne je to aj pri porovnaní Slovenska a Česka z pohľadu z Bratislavy. Za celý rok 2017 Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií počíta na Slovensku s priemernou mzdou vo výške 948 eur v hrubom. Rast platov má priemerne dosiahnuť štyri percentá.

Z údajov českého rezortu financií vyplýva, že priemerná mzda by tam za celý rok mala v prepočte dosiahnuť 1 095 eur, čo by bol eurový rast až o šesť percent. Vplyv na to má aj uvoľnenie podhodnotenej meny a posilnenie českej koruny voči euru.

Nevýhodou Slovenska oproti Česku je, že u nás sú väčšie regionálne rozdiely. Je to dané aj chýbajúcou diaľnicou naprieč krajinou a tiež silou susedov, keď Česi majú hranicu s Rakúskom a Nemeckom a Slovensko susedí s ekonomicky slabšími štátmi – Maďarskom a Ukrajinou. Aj v dôsledku toho sú rozdiely medzi príjmami v Bratislave a zaostalejšími regiónmi ešte väčšie.

Podľa analýzy UniCredit Bank na základe údajov od Štatistického úradu SR boli v roku 2016 čisté príjmy Bratislavčana 576 eur mesačne, priemer na celom Slovensku bol 441 eur a v Prešovskom kraji to bolo 376 eur, čo bolo najmenej z celej krajiny. Zároveň však Bratislavčania aj viac míňajú, drahšie sú na západe krajiny najmä služby, ktoré vyplývajú napríklad aj z drahších prenájmov nehnuteľností na západe Slovenska. Tiež platí, že pri vyšších príjmoch majú ľudia tendenciu aj viac míňať, teda si doprajú drahšie tovary a služby a nemyslia adekvátne s rastúcimi príjmami na úspory.

Priemerné výdavky Bratislavčana boli predvlani 436 eur za mesiac, priemerný Slovák míňal 358 eur a obyvateľ Prešovského kraja 305 eur. Analýza tiež potvrdzuje fakt, že Bratislavský kraj je ekonomicky ďaleko pred zvyškom Slovenska. Výkon ekonomiky v prepočte na obyvateľa bratislavského regiónu je takmer 2,5-násobný oproti údaju na priemerného Slováka a oproti výkonu hospodárstva prešovského regiónu v prepočte na Prešovčana je až 4-násobný.