Slovenské mäso v úzkom profile

, 23.12.2017 12:00
mäso, klobasy, zavod
Branovský mäsiar Rastislav Slávik. Autor: ,

Časy sa zmenili. Banánov a pomarančov ponúkaných v zľave je toľko, koľko len chceš, zato z čerstvej slovenskej bravčoviny sa stal úzky profil, práve tak ako mäsiari. Boli a zostali sme krajinou "úzkeho" profilu. Vždy nám čosi chýba. Aj prv všedné, ale chutné potraviny, a ľudia, čo ich vedeli dorobiť.

Kedysi v Nových Zámkoch vyrábali slávnu salámu Nitran. Do salámy sa pridávalo mäso z prasníc a býčkov. Teraz celé Slovensko rieši hlavolam okolo dodržiavania receptúry spišských párkov. Nuž, keby nám tak niekto povedal, z akého mäsa sú vyrábané všetky slávne slovenské výrobky s chráneným zemepisným označením? Veď ešte aj ovčie mlieko na bryndzu dovážame z alpských lúk.

To, ako sa všetko zmenilo, ukazuje predvianočný príbeh z obce Branovo v okrese Nové Zámky. Je mrazivé predvianočné predpoludnie. Pred dlhými mäsiarskymi stolmi na Gazdovskom dvore v Branove sa tlačí rad ľudí, ktorým sa zbiehajú slinky na údenú klobásu a šunku, tlačenku, čerstvo naporciované karé aj teraz veľmi žiadané kolená do štedrovečernej kapustnice. Všetky dobroty ponúkajú aj reťazce, ale z bravčoviny z dovozu. V Branove z poctivo vykŕmených družstevných ošípaných. A to je v chuti veľký rozdiel.

Vie to aj úradník z novozámockého regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Pozdraví sa s predsedom dvorského družstva Stanislavom Becíkom.

„Prišiel si na kontrolu?“ vyzvedá dôvod jeho návštevy predseda ZAD Dvory nad Žitavou Stanislav Becík. "Nie, na vianočný nákup, ako všetci ostatní,“ odvetí muž a zaradí sa na koniec radu.

V rade na zabíjačkovú kašu

Staršie ženy zababušené do zimníkov podupkávajú, uťahujú si nielen šály, ale aj jedna z druhej. "Kedysi sme stáli v ,šórach' na banány a mandarínky, kým dnes je vzácna zabíjačková kaša. Doma za ňou a pečenou klobásou všetci naťahajú ruky. Kto by si to bol pred tridsiatimi rokmi pomyslel,“ prehodí jedna z nich.

Domáce slovenské sa stalo vzácne. Večer v hlavnom spravodajstve RTVS odznie správa dokonale zapadajúca do súčasnej slovenskej potravinovej mozaiky. Divák sa dozvie, kam sa podeli dnes vysoko cenení slovenskí mäsiari. Rovných štyristo ich pracuje v nórskom mäsokombináte 500 kilometrov severne od Osla. Nóri nedajú na Slovákov dopustiť. Vymenili Kurdov, zvýšili produktivitu práce, lámu normy, a to za 18 eur na hodinu. To je robotnícky plat lepší ako v bratislavskom Volkswagene.

V Nových Zámkoch mali jeden z najmodernejších mäsokombinátov na Slovensku. Robilo tu tisíc ľudí, kúsok od neho bol Novofruct, ktorý zamestnával ešte o tristo ľudí viac pri spracúvaní zeleniny a ovocia z celého slovenského juhu. V meste bola aj druhá najväčšia slovenská mliekareň s pobočkami v Šuranoch a masliarňou v Štúrove. Tieto potravinárske kombináty až na Novofruct, ktorý pracuje v zoštíhlenom režime pod taktovkou zahraničného kapitálu, sa stratili v transformačno-privatizačnom prepadlisku.

Nové Zámky, kedysi mesto v každom kúte voňajúce čerstvými potravinami, sa zaradili do radu unifikovaných slovenských miest. Sú tu všetky známe obchodné reťazce a spolu s nimi lekáreň pomaly v každej mestskej štvrti. Stanislav Becík podotkne, že čím viac odumiera potravinárstvo a poľnohospodárstvo, tým viac sa darí farmaceutickému priemyslu.

"Nejeme zdravo, sme odkázaní na európske prebytky, ktoré vozíme od Španielska až po Fínsko.“ Týmto konštatovaním pripomína, akú cenu platíme aj tohtoročnej vianočnej hojnosti.

Prasa nad zlato

Na Gazdovskom dvore sa nik nemusí obávať o pôvod kozieho ani ovčieho syra, ani klobásy. ZAD Dvory nad Žitavou ako jeden z posledných poľnohospodárskych mohykánov chová ešte ošípané. Za rok ich tu vykŕmia 5 200 a dopyt po mäse je taký veľký, že idú rozšíriť chov na ročnú produkciu osemtisíc zvierat. Lenže v celom okrese je to jediný veľký producent prasiat, zvyšok tvoria manufaktúry s pár desiatkami či stovkami ošípaných. Všetky družstvá a súkromné spoločnosti sa ich postupne vzdali a poľnohospodárstvo ovládol model založený na pestovaní obilnín a olejnín.

Poľnohospodársku krajinu akoby vyžierala rakovina. Čo je mladé a ovláda roľnícku či potravinársku profesiu, uteká za lepšie platenou prácou do sveta. Školstvo pripravujúce poľnohospodársky a potravinársky dorast sa rozpadáva. Mäsiar František Slávik, ktorý vyrába špecialitky na branovskom gazdovskom dvore, má na chrbte šesť krížikov. Kde sú jeho mladí nasledovníci? Tí, ktorých si horko-ťažko z daní vychováme, pracujú v Nórsku, Anglicku, Rakúsku, Nemecku.

Slovenské potravinové hospodárstvo krváca. Ak chceš dobrý, vo všetkých ohľadoch domáci výrobok spracovaný nie z dovezeného mäsa, hľadaj ho pomaly ako ihlu v kope sena. Domáce obilnice vyprodukujú ročne milióny ton zrna, poľské kamióny ho odvezú domov a naspäť privezú mäso a ako prémiu rozdrúzgajú cesty.

Stanislav Becík vraví, že je najvyšší čas spamätať sa. "Otvorili sme otázku dvojakej kvality potravín, prinútili Brusel k zmene pravidiel, ale spolu s tým je pre nás mimoriadne dôležité dosiahnuť zmenu doma. Najlepšie a najčerstvejšie sú predsa domáce potraviny. Ak zainvestujeme do nich, tak z 50 miliónov eur máme zisk minimálne 150 až 300 miliónov. Je vari garancia troj- až šesťnásobnej návratnosti málo, najmä ak je podopretá zdravím obyvateľstva?“

Táto otázka po nedávno schválenom štátnom rozpočte letí vláde z vidieka do Bratislavy ako bumerang na jej až miliónovú štátnu pomoc poľnohospodárstvu.

Cena grandov

Žiadna z krajín V4 nemá takú odstrašujúco zápornú obchodnú agrobilanciu ako Slovensko. Naše konto – naozaj účet nás všetkých – je v hlbokom mínuse 1,3 miliardy eur. Taká je hodnota prejedených potravín, ktoré si síce vieme vyrobiť, ale ako grandi ich dovážame. Všimnime si, čo robia susedia, ktorí nakupujú v obchodoch najmä svoje potraviny a poctivo obrábajú svoju zem.

Mimochodom, maďarská vláda dáva na slovenskom juhu každému mladému farmárovi maďarskej národnosti štartovné 15-tisíc eur. Komu však, ak nie Bratislave, má záležať na oživení slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva?!

Isteže, dôležitá je podnikavosť samých farmárov. Na branovskom dvore idú rozšíriť chov kačíc, zo sedemtisíc na desaťtisíc, tejto jesene boli k mladému vínu mihom vypredané. Rozširujú tu fóliové hospodárstvo – papriku a paradajky vysadia na jar už v jedenástich tuneloch, každý s plochou 500 štvorcových metrov. A na jar na gazdovstve rozkvitne aleja ovocných stromov z marhúľ, čerešní, hrušiek.

Jedna lastovička leto nerobí, ani desať či dvadsať ďalších, rozkvitnúť musí celá krajina.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #mäso
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku