Kažimír: Pre východniarov je lepšia Nitra ako Dublin

, , 24.12.2017 13:00

"Nepatrím k ľuďom, ktorí nosia ružové okuliare," hovorí minister financií Peter Kažimír k citlivej problematike presunu pracovnej sily z východu krajiny na západ. V rozhovore pre Pravdu povedal aj to, prečo sa zdržala exekučná amnestia a aké sú jeho ďalšie politické ambície po tom, čo sa neúspešne uchádzal o post šéfa Euroskupiny.

Štátny rozpočet je schválený so schodkom 0,83 % HDP. Vyzerá to tak, že pokles schodku je možno najväčšia medziročná položka v rozpočte. Vďaka čomu klesá deficit?

Je to viacero vecí – je to kvôli ekonomickému rastu, čo znamená, že sa nám darí. A tiež vďaka tomu, že niektoré dane vyberáme lepšie. Ale aj vďaka tomu, že niektoré výdavky klesajú. Sledovanie rozpočtu a kľúčových cieľov je však niekedy ako pri futbale. Veľmi veľa ľudí má na to názor a veľa z nich je s výsledkom nespokojných a chce viac. Za tie roky som sa však obrnil voči takejto prvoplánovej kritike.

Ako ste vnímali debatu v parlamente o rozpočte?

Neprekvapila ma, pretože 95 percent príspevkov bolo k tomu, kde všade chýbajú peniaze. A najhlasnejšie sa kričalo, že už dávno malo byť vyrovnané hospodárenie. To však akosi nejde dokopy – mať vyrovnané hospodárenie a aj viac míňať. A pravica by eventuálne sľúbila aj nižšie dane. Pri plných zmysloch a aj trocha s nadsázkou hovorím, že sa to nedá urobiť. Chcel by som upozorniť na to, že za posledných šesť rokov sa moje mediálne vystupovanie radikálne zmenilo. Moja prítomnosť bola v minulosti pravidelná – obtýždenná a bolo to spojené s veľkými konsolidačnými balíkmi v roku 2012. Pri deficitoch okolo jedného percenta to už v súčasnosti nie je žiadna dráma a dostávame sa postupne do pozície, ktorú sme sľúbili voličom aj celej krajine. A to, že posunieme krajinu k vyrovnanému hospodáreniu.

Čo hovoríte na argumenty, že deficit klesal najmä pre pokles niektorých investícií, napríklad, keď sa vykúpili pozemky pre obchvat Bratislavy a na ďalší rok sa už iné veľké akcie nerobili?

My sme nikdy neskrývali, že časť veľkých investičných nákladov má jednorazový charakter. A že napríklad príspevok štátu pri príprave priemyselného parku v Nitre pre Jaguar Land Rover bol presne takýto typ výdavku a je rozpočtovaný aj v budúcom roku. Podobne je to aj s obchvatom Bratislavy, kde išlo vyše 300 miliónov eur na výkup pozemkov a je to typ investície, ktorý sa neopakuje ani z hľadiska lokality, ani intenzity prípravy. Mrzí ma len, že viac ako rok po podpise zmluvy sa obchvat stále nestavia. Niekoľko mesiacov mešká aj Jaguar Land Rover. To všetko je súčasťou hrubého domáceho produktu. Tie hodnoty nestrácame, len sa nám postupne posúvajú v čase a ovplyvňujú potom medziročne výšku čísel. Tá je následne buď predmetom kritiky, alebo oslavovania. Strednodobý alebo dlhodobý pohľad je však oveľa dôležitejší ako nejaké jednorazové vplyvy či záznamy v jednom alebo druhom roku.

V parlamente padli argumenty, že vláde chýba systémový program znižovania prevádzkových nákladov na úradoch. Plánujete v tomto smere nejaký nový program?

Nie, ale plánujem splniť sľub o tom, že narovnáme rozdiel medzi najnižšími tarifnými mzdami v štátnej a verejnej správe a minimálnou mzdou. To bude znamenať posun všetkých tarifných platov. Predpokladám, že to bude stáť stovky miliónov eur. Sme vo fáze kalkulácií a vzájomných rokovaní. Finálne znenie by mohlo byť v lete a platiť to bude od roku 2019. Budem zástancom toho, aby to stálo čo najmenej. No zároveň jedným dychom hovorím, že sa vytvára unikátna situácia na to, aby sme pristúpili k základnej otázke, ktorú na Slovensku máme, a to je otázka, prečo máme tak veľa zle platených zamestnancov štátu a verejnej správy. Pretože podľa mňa ich máme veľa a sú zle platení. Mali by sme ich mať menej a lepšie platených.

Čo budete robiť s tým, že je úradníkov veľa?

Nemôžem o tom rozhodnúť sám. Skúsim nastoliť otázku, prečo by sme v čase nedostatku pracovných síl, keď máme 70-tisíc voľných pracovných miest a dovážame pracovníkov zo zahraničia, nemohli urobiť zásadnú zmenu počtu pracovníkov štátnej a verejnej správy. Teraz nemám na mysli plošné prepúšťanie, ale prísne regionálny prístup aj z hľadiska procesných potrieb. Ale ešte nie sme vo fáze, že by som bol pripravený o tom hovoriť.

Kľúčom k tomu je informatizácia a zníženie byrokracie. A práve na túto oblasť smeruje aj jedna z najväčších kritík vlády, že sa minuli stovky miliónov, no tie systémy stále nie sú vzájomne prepojené.

Je veľa legiend okolo informatizácie. Štát mal snahu vytvárať v minulosti atomizované systémy bez schopnosti komunikovať. To tak však už dávno nie je. Problém ale stále máme s užívateľskou prívetivosťou. To znamená, že ťažko predávame služby koncovému užívateľovi, a tým je občan. Mám pocit, že v informatizácii sme sa viac zamerali na nás predstaviteľov štátu, verejnej správy a úradníkov a menej sme mysleli na samotného občana, ktorý nemá vždy dostatočnú IT gramotnosť. Pri tej záplave mobilných aplikácií sa preto úplne samozrejme pozastavujeme nad zložitosťou systémov, ktoré ponúka v službách štát. No občan si neuvedomuje, že user friendly aplikácie nemusia mať až taký stupeň ochrany, aký musí mať komunikácia so štátom. To je taký večný súboj, ktorý budeme zvádzať. Naším záujmom je, aby IT služby neboli neudržateľnou záťažou pre štátny rozpočet. Aj preto sme spolu s podpredsedom vlády Petrom Pellegrinim presadili nižšiu hranicu v posudzovaní hodnoty za peniaze. Každý projekt nad desať miliónov eur bude posudzovaný, a tiež každé rozšírenie zmluvy. Útvar hodnoty za peniaze nie je už len nejaká autonómna časť nejakého IT systému v nejakej inštitúcii. Tieto nové procesy fungujú len od minulého roka, takže nám musíte dať čas, aby sa aj dostavili výsledky. Už dnes som presvedčený, že ušetríme desiatky miliónov eur tým, že strážime každé jedno obstarávanie alebo rozšírenie zmluvy nad desať miliónov eur.

Vráťme sa k rozpočtu na rok 2018. Jedným z nespokojných sú farmári. Na štátnu pomoc ide v budúcom roku len jeden milión eur.

Kto je podľa vás spokojný s rozpočtom?

Farmári naznačili, že chystajú protesty a žiadajú 70 miliónov eur. Jednou z priorít vlády sú kvalitné domáce potraviny, nie je vyčlený milión eur málo?

Viem vám povedať o ad hoc peniazoch – viac ako 30 miliónov eur sme vlani použili na to, aby sme pomohli pri výkupných cenách mlieka. Pravdou je aj, že sme pomáhali ovocinárom. A tiež sme pripravení pomôcť poškodeným vinárom ešte z predminulého roka. Rezort pôdohospodárstva má svoj rozpočet na úrovni 1,1 miliardy eur. Do veľkej miery rozhoduje v rámci svojej kapitoly o použití peňazí sám rezort. My neovplyvňujeme ich následnú distribúciu. Rezort pôdohospodárstva má množstvo svojich podriadených organizácií, na ktorých existenciu sme v minulosti vyjadrili názor, a rezort pôdohospodárstva by mal odpovedať na otázku, či by nebolo možné, aby tam pracovalo menej ľudí či bolo menej inštitúcií. Je tu prísľub z mojej strany, keďže sme sa nevedeli zhodnúť na ďalších peniazoch, že v momente, keď budeme vykazovať lepšie príjmy v budúcom roku, ako sme pôvodne predpokladali, tak sme ochotní pracovať na novom modeli zelenej nafty. Moja požiadavka bola, aby sme ten model, ktorý tu bol v 90. rokoch a ktorý sme podľa mňa správne zrušili a ktorý na seba viazal 300 colníkov a stále sme sa utápali v sporoch, či bol traktor použitý na odhŕňanie snehu, a z toho sme robili priestupkové konania. Tak toto už nechceme. Máme dohodu s podpredsedníčkou vlády a ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou, že pracujú na modeli, ktorý by bol administratívne prijateľný a fixovaný na intenzitu poľnohospodárskej výroby. Je na nich, aby našli riešenie, a na nás, aby sme našli peniaze.

Čiže všetko bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať ekonomika?

Sme pripravení na ročnej báze pomôcť pôdohospodárom sumou do 30 miliónov eur. Tak ako sme to urobili v prípade výrobcov mlieka a chovateľov hovädzieho dobytka. Myslím si, že sme urobili správne, hoci čas sa zmenil a ceny mlieka stúpajú a my sa len môžeme pýtať, kto berie tú maržu.

Viaceré položky v rozpočte sa dotýkajú firiem. Napríklad nočné príplatky ležia mnohým firmám v žalúdku. Teraz ste boli na otvorení segmentu Porsche vo Volkswagene, ako reaguje táto firma na dané opatrenia?

Musíte si uvedomiť, že Volkswagen patrí k špičkovým zamestnávateľom na Slovensku s veľkou mierou korporátnej zodpovednosti. Som presvedčený, že väčšinu tých opatrení už majú ich zamestnanci vo svojich kolektívnych zmluvách. Tu naozaj treba odlíšiť hlasných od slušných. Podporujeme toto opatrenie, lebo Slovensko patrí podľa európskej štatistiky ku krajinám, kde sa najviac pracuje na dve-tri zmeny. A kde sa nočná práca týka až štvrtiny zamestnancov. Príplatky za nočnú prácu sú však z hľadiska relatívneho porovnania najnižšie. Takže je to oblasť, kde chceme legislatívne zasiahnuť. No zároveň sa jedným dychom prihovárame za dialóg a sme ochotní možno to aj časovo rozložiť pre niektorých do dlhšieho obdobia.

Čo myslíte dlhším obdobím pre niektorých?

Pre rezort práce nie je jednoduché určiť, koľkých zamestnávateľov sa to naozaj dotkne. U tých vyspelejších je tento typ príplatkov úplne normálny. Je to úloha rezortu práce, aby kontaktoval manažérov a rozptýlil mediálne obavy. Potrebujeme dáta, aby sme sa vedeli racionálne dohodnúť s jednotlivými typmi priemyslu. Rozloženie v čase znamená, že sa to navýšenie o 50 percent dá rozložiť postupne v rokoch. No ja som minister financií, a toto je agenda ministra práce.

Ide o pekárov a hotelierov?

Nechcem nikoho uprednostňovať. Je to veľmi individuálne. Informácie musia zbierať naozaj tí, čo sa tomu venujú. Mňa by ste sa mali opýtať, aké platia pekári a hotelieri dane. A poviem vám, že to veľa nie je.

Taký Volkswagen to možno nepocíti priamo, ale má dodávateľov, ktorým sa zdvihnú náklady.

Volkswagen bude po Novom roku prezentovať svoju kalkuláciu.

Nemecko-slovenská obchodná komora povedala, že je to už dosť razantné opatrenie a že časť spoločností zváži svoje pôsobenie na Slovensku. Čo si o tom myslíte?

Komunikáciu niektorých predstaviteľov Nemecko-slovenskej obchodnej komory považujem za najagresívnejšiu zo všetkých obchodných komôr. Možno by som sa nemeckých firiem opýtal, koľko platia doma a aké dane platia na Slovensku. Každý sa vždy môže rozhodnúť.

Firmy by chceli nižšie daňové zaťaženie práce. Most – Híd navrhoval zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane pre fyzické osoby. Je to do budúcnosti reálne?

To je záležitosť, ktorá sa netýka štátneho rozpočtu, ale rozpočtu verejnej správy. Takéto opatrenie totiž razantne znižuje príjmy obcí, miest a krajov, ktoré poberajú podielové dane.

Nedalo by sa to nejako vyriešiť tak, že by sa obciam presmerovali iné toky peňazí z verejnej kasy?

Ako? Ich sa treba opýtať, či chcú mať menej. Nemôžu mať žiadne iné toky, pretože fiškálna decentralizácia z minulých rokov je založená na tom, že samospráva je financovaná z daní z príjmu fyzických osôb a podnikania. V minulosti sa o tento príjem delila samospráva so štátom, dokonca tu boli ministri, ktorí im ten podiel zobrali. My sme im ho vrátili v roku 2015. Keďže nie sme v 70. rokoch, nevieme plniť plán na 130 percent, takže neexistuje iný spôsob. A keďže samosprávy odmietajú daňový mix, tak v podstate nevieme tento problém riešiť. Samosprávy si však musia byť vedomé, že nie všetky vládne garnitúry budú ochotné na život a na smrť brániť ich príjmy. Môžu prísť koalície a vlády, ktoré sa rozhodnú znížiť povedzme tarify alebo daňový základ zvýšením odpočítateľnej položky. A možno by mali naozaj zvažovať výhody daňového mixu, kde by takáto kompenzácia ako vy hovoríte, bola možná.

Firmy sa tento rok najviac sťažujú na nedostatok vhodných ľudí. Keď ste boli na otváraní Amazonu v Seredi, tak ste povedali, že ľudia na východe Slovenska by mali zvážiť trvalé presťahovanie na západ. Ako ste to mysleli?

Tak ako to rodený východniar môže myslieť. Sám som Košičan a na východe mám veľkú časť rodiny. No stále si myslím, že je lepšie byť pri Nitre ako pri Dubline. Z hľadiska zachovania celistvosti rodín v čase, keď naši ľudia stále odchádzajú za prácou do iných krajín, potrebujeme vytvoriť podmienky, aby zvážili možnosť, že sa presunú o 200 kilometrov, nie o dvetisíc. Je mi smutno, keď vidím neobrobenú pôdu pri Michalovciach. Ale úplne pragmaticky, ak máme v okrese Nitra okolo sedemtisíc voľných pracovných miest so mzdou okolo tisíc eur, čo je na východe nadpriemerná mzda, proste to stojí za pokus presvedčiť tých ľudí, aby išli pracovať do týchto oblastí. Preto vlastne prichádzame s iniciatívou, ktorá smeruje k zvýšeniu príplatku na dochádzanie alebo presťahovanie za prácou.

Ale najlepšie by bolo, keby boli v Košiciach a mali prácu.

Áno. Ale je to otázka rozhodovania v danom čase. Nepatrím k ľuďom, ktorí nosia ružové okuliare. Rozhodnutie o tom, že chcete žiť lepšie, sa neodkladá. Je to rozhodnutie, ktoré sa deje tu a teraz. A v danom okamihu je existencia regionálnych rozdielov najväčším prekliatím krajiny. Budeme sa musieť tomu venovať, ale bude trvať roky, kým príde aspoň k postupnému zastaveniu otvárania tých nožníc a nastane nejaké približovanie. Úplné priblíženie môže nastať až vtedy, ak z východu a juhu stredného Slovenska prestanú byť okrajové časti únie. Tu naznačujem budúcnosť Ukrajiny. Až keď sa zmenia obchodné toky alebo sa dostanú do rovnováhy. A to je riešenie, ktoré podporuje Čína, a nová dopravná cesta z Ázie do Európy cez Slovensko. Práve táto dopravná cesta „One Belt One Road“ dáva šance. Ázia je totiž spotrebiteľ budúcnosti. Tým by sa zmenšila aj nevýhoda východného Slovenska. Dnes všetky tovarovo-obchodné toky idú z východu na západ. Bol som osobne prítomný na rokovaniach s Land Roverom a Amazonom a ďalšími investormi. Nie je to len o otázke dobrej infraštruktúry, prítomnosti pracovnej sily. Pri niektorých rozhodnutiach ide o najjednoduchšiu kalkuláciu logistických nákladov. Napríklad Land Rover má svoje logistické centrum v Hamburgu, každý kilometer na východ znamená náklady navyše. Vtedy sme súťažili s juhozápadným Poľskom, a boli sme v nevýhodnej situácii, lebo taký Vroclav je určite bližšie k Hamburgu ako Nitra. No a Košice sú ešte ďalej. Každý kilometer navyše sú desiatky centov dopravných nákladov. A ak to kalkulujete na 30 rokov životnosti fabriky, tak vznikajú rozdiely v stámiliónoch.

Čiže rýchlejšie riešenia podľa vás nie sú?

Nie. No ak vieme z roka na rok prijať desaťtisíce zahraničných pracovníkov – Srbov, Rumunov alebo Vietnamcov, je otázka pre našich ľudí, či je veľa dochádzať z východného Slovenska na západné.

Trhu práce by pomohla aj exekučná amnestia, ktorú ste avizovali a ktorá by mala časť ľudí zbaviť dlhov. Vraveli ste, že v druhom polroku tohto roka budú pripravené opatrenia. Mešká to preto, že by tento návrh poškodil štátnu kasu?

Ide o náklady tejto reformy, a považujem to za reformu, lebo zásadným spôsobom rieši neochotu niektorých ľudí pracovať.

Nepracujú z objektívnych dôvodov.

Áno neoplatí sa im robiť, pretože im stiahnu exekútori to, čo zarobia. Treba si uvedomiť, že to rieši vzťah ľudí so štátom, nie so súkromnými veriteľmi. Tam je aj časť nákladov tejto reformy. Jej výška nie je jasná, lebo chýba evidencia u jednotlivých orgánov štátnej správy. A ak chceme zbierať údaje, bude to trvať nejaký čas, preto predpokladám, že tento proces bude v niekoľkých fázach. A že proste presiahne obdobie jedného finančného roka. Očakávam onedlho stretnutie s podpredsedníčkou vlády Luciou Žitňanskou. Časť nákladov je veľmi delikátna a týka sa možného odmeňovania exekútorov. Ďalšie náklady sú v odpustení pohľadávok.

Rok sa budú zbierať údaje?

Je šanca spustiť to v budúcom roku. Je to operácia na dva roky.

Okrem toho, že držíte slovenskú štátnu kasu, pôsobíte aj v európskych štruktúrach. Kde vidíte príčiny toho, že európski socialisti sa nedávno pri voľbe predsedu Euroskupiny nerozhodli pre vás?

Najväčšie príčiny vidím v našom postoji v prípade riešenia gréckeho dlhu. A v tom, že sme sa vždy prikláňali k striktnému dodržiavaniu pravidiel. Uprednostňujeme zmenu pravidiel pred takzvanou flexibilitou. Toto je téma, kde si slovenskí socialisti nie celkom dobre rozumejú napríklad s talianskymi. Ale napríklad fínski či holandskí socialisti sú bližšie k nám. Je to vec, ktorá nás rozdeľuje severo-južne. O voľbe predsedu Euroskupiny som všeličo čítal. Ak chceme, aby nové členské štáty boli lepšie reprezentované, tak nemôžeme čakať v kúte, kým na nás Merkelová alebo Macron ukáže, že môžeme. Musia existovať momenty, keď aj menšie krajiny vedia ukázať pazúriky.

Pri gréckom dlhu máte na mysli ešte situáciu z čias Radičovej vlády, keď sme držali úniu v šachu, či ide o to, že nechceme odpísať žiadnu časť gréckeho dlhu?

Nejde o Radičovej vládu. Vždy sme boli veľmi striktní v tom, že každý si má plniť domáce úlohy, keď je prijímateľom pomoci, má dodržiavať pravidlá.

V čom je rozdielny náš a taliansky pohľad na dodržiavaní pravidiel?

Vo flexibilite. Flexibilita je to, že tri môže byť tri, no aj 3,5 aj 2,5. Malé krajiny potrebujú pravidlá na to, aby všetci podľa nich fungovali a aby ich väčší nemohli pritlačiť k múru. A pravidlá sú super vec, ak vedľa seba žijú väčší a menší. Ani my nie sme spokojní so všetkými pravidlami Paktu stability a rastu, pretože sú veľmi technické a metodologicky zložité. Nesúhlasíme napríklad s metodológiou výpočtu produkčnej medzery – teda toho, či sa krajina prehrieva, alebo je podchladená, čo vstupuje do výpočtu štrukturálneho deficitu a z čoho vyplýva či plníte, alebo neplníte celkové pravidlá. A teda, či máte, alebo nemáte platiť nejakú pokutu. Keď hovorím, že nie sme spokojní s pravidlami, tak sa poďme baviť o tom, ako ich zmeniť. Ale sú tu iní, čo hovoria, my sa nevieme dohodnúť na zmene pravidiel, poďme ich radšej ohýbať. V Bruselskom slovníku sa to volá flexibilita. Nemáme zhodu ani v tom, čo sa volá trhová disciplína – teda vynucovanie si istého typu fiškálnej politiky reakciami trhu. My ako menšia krajina sme tejto realite vystavení už dnes. Ak sa dnes vykašleme na konsolidáciu, tak za niekoľko mesiacov máme vyššie úroky a trh nás potrestá. Ale veľké krajiny majú takú veľkú zotrvačnosť a také veľké dlhy, že v reálnom čase takýto trest nedostanú. A my si myslíme, že keď niekomu „prepne“ a rozhodne sa ísť úplne opačným smerom, tak by mal za to dostať po prstoch.

V politike ste 12 rokov, aké politické ambície ešte máte? Dlhšie sa povráva, že sa budete uchádzať o post guvernéra Národnej banky Slovenska.

To sú také… Som zvolený štvrtýkrát za poslanca Národnej rady, som podpredseda politickej strany Smer a premiér mi dal dôveru, aby som zastával funkciu ministra financií. To sú pozície, ktoré v reálnom čase vykonávam a budem vykonávať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozpočet #práca #Peter Kažimír #ekonomika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Sweet ružové ľalie

Sweet ružové ľalie

24,99
Perla červené ruže valentín

Perla červené ruže valentín

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk