„Podiel úverov domácnostiam na hrubý domáci produkt (HDP) na Slovensku dosiahol počas roka 2017 najvyššiu hodnotu spomedzi štátov strednej a východnej Európy,“ upozornila v Správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska (NBS). Konkrétne podiel úverov dosiahol 40 percent ročného výkonu celej ekonomiky. Len za posledný rok dlhy slovenských domácnosti vzrástli o 3,54 miliardy eur. Nárast tohto ukazovateľa je zároveň najvyšší v eurozóne aj v rámci krajín strednej a východnej Európy.
Paradoxne, čo sa týka platov, rastú slovenské mzdy najpomalšie v regióne visegrádskej štvorky. Až trikrát rýchlejší rast platov majú v susednom Maďarsku, kde za prvý polrok 2017 medziročne vzrástli mzdy o 12,5 percenta. V susednej Českej republike platy vzrástli o 6,5 percenta a v Poľsku o 4,6 percenta. Na Slovensku sa platy zvyšovali o 4,1 percenta a hlavným dôvodom najpomalšieho rastu je stále najvyššia nezamestnanosť v regióne.
„V porovnaní k výške príjmu sú Slováci viac zadlžení ako oveľa lepšie zarábajúci Taliani,“ upozornil hlavný analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Na porovnanie, priemerný plat v Taliansku je približne 2¤590 eur, kým na Slovensku len 948 eur. Navyše pri zachovaní súčasného ekonomického rastu sa mzdy medzi obidvoma ekonomikami vyrovnajú až okolo roku 2030.
Zadĺženosť slovenských domácností je v súčasnosti dvojnásobne vyššia ako v období pred predchádzajúcou krízou.Národná banka Slovenska
Finančné domy ľuďom momentálne bez obáv požičiavajú pre relatívne nízku mieru zlyhaných úverov. V posledných rokoch však počet nesplatených spotrebných úverov rastie. Aktuálne nedokážu spotrebný úver splatiť približne 4 percentá bankových klientov a pri hypotékach je to 1 percento. Tento prístup sa finančným domom môže vypomstiť po tom, čo sa na Slovensko vráti ďalšia kríza, ktorá je vždy spojená s masovým prepúšťaním ľudí a zmrazovaním platov.
Prudký rast slovenských dlhov začína robiť čoraz väčšie starosti regulátorovi finančného trhu. „Najvýznamnejším rizikom prameniacim z rýchleho rastu zadlženosti domácností je nárast ich citlivosti voči prípadnému zhoršeniu ekonomického vývoja. Zadlženosť slovenských domácností je v súčasnosti dvojnásobne vyššia ako v období pred predchádzajúcou krízou. Viaceré empirické štúdie potvrdzujú, že nadmerný rast zadlženosti zvyšuje pravdepodobnosť finančných kríz, prehlbuje jej dopady a znižuje potenciál ďalšieho ekonomického rastu,“ varuje Národná banka Slovenska.
Za zadlžovaním Slovákov je aj prudký rast dopytu po historicky najnižšie úročených hypotékach. V októbri 2016 dlhovali ľudia domácim bankám 28,73 miliardy eur a do októbra 2017 suma vzrástla na 32,27 miliardy eur. V tomto údaji sú započítane dlhy pracujúcich ľudí, živnostníkov aj neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam a za posledný rok dlhy troch spomínaných skupín vzrástli o 3,54 miliardy eur. Prudký rast úverov na bývanie je čiastočne pripisovaný dobiehaniu ekonomicky vyspelejších krajín, ale hlavným dôvodom sú historicky najnižšie úroky na hypotékach.
Pre lacné pôžičky zdraželi aj byty
Ešte pred šiestimi rokmi finančné domy bežne predávali hypotéky za ročný úrok 5,2 percenta. V takom prípade 30-ročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur mala mesačnú splátku 549 eur. Dnes sa rovnaký úver bežne predáva za ročný úrok vo výške 1,2 percenta, čo mesačnú splátku rovnako vysokej hypotéky zníži na 331 eur. Len na čisto nižších úrokoch dokáže v tomto prípade bankový klient mesačne ušetriť až 218 eur. Problémy môžu prísť až po tom, čo Európska centrálna banka ukončí tlačenie peňazí a opäť začne zvyšovať úrokové sadzby. Potom začnú ľuďom reálne rasť mesačné splátky hypoték, ktoré majú súčasne nízke úroky väčšinou fixované len na 3 až 5 rokov.
„K rastú úrokov pravdepodobne príde až v roku 2019 a úroky pri hypotékach sa už nevrátia na hodnoty zo začiatku tohto desaťročia,“ odhadol budúci vývoj Štefanides. V každom prípade aj mierny rast úrokov môže z pohľadu ľudí riadne predražiť splácanie hypoték. Pri ročnom úroku vo výške 1,2 percenta platí klient za 30-ročnú hypotéku vo výške 100-tisíc eur každý mesiac už spomínaných 331 eur. Táto suma narastie až na 432 eur pri ročnom úroku vo výške 3,2 percenta.
Lacné úvery tiež prudko zdražujú ceny nehnuteľností. Pred šiestimi rokmi sa garáž v bratislavskej Karlovej Vsi predávala za 12-tisíc eur a aktuálne stojí až 25-tisíc eur. Na tom istom sídlisku rovnako prudko zdraželi aj byty. Pred šiestimi rokmi sa starší 3-izbový byt dal kúpiť za 89-tisíc eur a aktuálne ceny podobných bytov začínajú na sume 120-tisíc eur. V priebehu jedného roka dokážu ceny slovenských nehnuteľností v priemere zdražieť o 11 až 12 percent. S prudkým rastom cien nehnuteľností sú posledné roky konfrontovaní hlavne obyvatelia hlavného mesta a regiónov s dostatkom pracovných príležitostí.
V porovnaní s úvermi na bývanie oveľa pomalším tempom rastú pôžičky zamerané na spotrebu. Teda financovanie kúpy automobilu, zariadenia domácnosti či dovolenky. „Spotrebiteľské úvery už niekoľko rokov pribúdajú stálym prírastkom zhruba 550 milión eur ročne,“ uviedla Národná banka Slovenska. Pri úveroch určených na spotrebu zároveň stále prebieha znižovanie vysokých úrokov.
Len za posledný rok priemerný úrok klesol o 1,5 percentuálneho bodu a dosiahol hodnotu 8,7 percenta. Navyše ľudia pri využití rôznych akcií si dokážu požičať ešte lacnejšie a jedna z bánk ponúka za prenesenie dlhov priamo k nej ročný úrok vo výške 3,7 percenta. Podľa údajov Národnej banky Slovenska v celom regióne strednej a východnej Európy majú lacnejšie spotrebné úvery len obyvatelia Chorvátska a Slovinska.
Prísnejšie pravidlá
Národná banka Slovenska sa rizikové zadlžovanie Slovákov snaží zastaviť viacerými opatreniami. Od začiatku roka budú môcť ľudia na splatenie spotrebného úveru minúť maximálne približne tretinu svojho platu. Pomerne komplikovaný vzorec presne určí najvyššiu sumu mesačnej splátky. Napríklad človek bez dlhov s dvoma deťmi a čistým mesačným príjmom vo výške 700 eur, bude môcť mať maximálnu mesačnú splátku spotrebného úveru 270,64 eura.
Pri hypotékach začali tvrdšie opatrenia platiť už na jar tohto roku a aktuálne musí ľuďom s pôžičkou na bývanie ostať po zaplatení všetkých účtov minimálne 10 percent z ich mesačného príjmu. Výška rezervy sa už v januári budúceho roku zvýši na 15 percent a v lete budúceho roka dosiahne konečnú hranicu 20 percent. Finančné domy zároveň musia pri poskytovaní hypoték skontrolovať, či klient zvládne úver na bývanie splácať aj po zvýšení úrokov o dva percentuálne body, teda ak stúpnu napríklad zo súčasných 1,2 na 3,2 percenta ročne. Zároveň čoraz menej bankových klientov sa dostane k stopercentným hypotékam.