Potraviny hýbali a hýbu svetom

, 31.12.2017 11:00

Bez potravín sa nedá žiť, rozhodujú o zdraví ľudí a vôbec o kvalite ľudského života, významne sa podieľajú na výdavkoch každej domácnosti. Už nestačí iba sa zasýtiť, potraviny hovoria aj o našom spoločenskom postavení, o tom, kto sme a či si svoj potravinový status vieme obhájiť. Plne to potvrdil odchádzajúci rok 2018. Takmer po celý rok rezonovala na Slovensku kauza dvojakých potravín.

Tento pojem zrodilo rozšírenie Európskej únie o nové členské krajiny zo strednej a z východnej Európy. Jeden z kľúčových princípov EÚ hovorí o voľnom pohybe ľudí, tovaru, služieb. Trinásť rokov života v zjednotenej Európe umožnilo ľuďom lepšie spoznať život na oboch stranách bývalej železnej opony. Narodil sa aj nový slovenský spotrebiteľ – informovanejší, uvedomelejší, sebavedomejší.

Fakt, že občania Slovenska mohli voľne cestovať po Európe, priniesol aj gastronomickú konfrontáciu. Našinci spoznali pestrú európsku kuchyňu aj potravinami výborne zásobované obchodné siete s ponukou kvalitných potravín, čerstvého ovocia a zeleniny. Aj doma najmä zásluhou nadnárodných obchodných spoločností sa výrazne zlepšil sortiment predávaných potravín. Časom však prišlo sklamanie: keď si slovenskí spotrebitelia porovnali tie isté potraviny, ktoré kúpili v Rakúsku a na Slovensku, zistili, že to isté nie je to isté.

Jedna únia – dve úrovne kvality

Výrobky s rovnakým názvom a v rovnakom obale sa odlišovali zložením, hmotnosťou aj chuťou. Tak sa zrodila nielen veľká potravinová, ale aj politická téma dvojakých potravín, ktorá v priebehu roka 2017 zjednotila do jedného šíku celú V4, ku ktorej sa potom pridali aj ďalšie nové členské krajiny.

Brusel problém dvojakých potravín najprv bagatelizoval a odbíjal argumentmi nadnárodných spoločností. Tie hovorili o tom, že v Európe s množstvom národných chutí sa veľkí výrobcovia iba prispôsobujú miestnym chutiam. Testy, ktoré si dali urobiť rezorty pôdohospodárstva v Bratislave a Prahe, ale aj v Budapešti, však hovorili o niečom inom. V okamihu, keď nespokojnosť spotrebiteľov zastrešili premiéri V4, v Bruseli pochopili, že ide do tuhého.

Na konci júla odletel premiér Robert Fico do Bruselu, kde ho prijal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Šéf Európskej komisie otvorene priznal, že Európska únia má vážny problém s dvojakou kvalitou potravín. Juncker ho označil za zásadný a povedal, že nejde len o problém medzi Európskou komisiou a Slovenskom, ale o celoeurópsku záležitosť. Brusel oznámil, že pripraví usmernenie, ktoré by malo viesť k tomu, aby sa v celom európskom priestore predávali pod tou istou značkou kvalitou identické potraviny.

Slovensko kulo železo za horúca. V októbri zvolalo do Bratislavy v Európe dovtedy nevídaný potravinový summit. Do histórie vošiel ako bratislavský a priniesol skutočne zvrat vo vnímaní potravín dvojakej kvality.

Česká eurokomisárka pre rovnosť Věra Jourová po jeho skončení oznámila, že Európska komisia pripraví jednotnú metodiku na testovanie potravín v celej EÚ. Fenomén dvojakej kvality potravín sa stal realitou. Nemožno sa tváriť, že neexistuje, lebo, ako priznala Jourová, „poškodzuje celý sektor výroby potravín“.

Maslo, vajíčka, párky

Jeseň roku 2018 však priniesla aj nečakane veľké problémy so zásobovaním trhu maslom a vajíčkami. Dve základné potraviny sa odrazu stali úzkoprofilovými. Pod nedostatok prvej sa podpísala mliečna kríza, ruské potravinové embargo, meniace sa potravinové zvyklosti v treťom svete, ako aj odporúčania lekárov uprednostniť maslo vo výžive pred rastlinnými tukmi. Vo chvíli, keď prestíž masla v celom svete vrátane Slovenska rýchlo stúpala, jeho výroba upadala. Slovensko vyrába síce dosť mlieka, ale doma bolo schopné vyrobiť len jednu tretinu domácej spotreby masla. Celé dve tretiny sa dovážali, a to pri jeho celosvetovom nedostatku prispelo k tomu, že od polovice leta do konca jesene stúpla cena obľúbenej štvrtky masla z dvoch eur až o 80 centov. V tej chvíli si slovenskí spotrebitelia uvedomili, čo znamená sebestačnosť vo výrobe potravín. Závislosť od dovozu znamená, že krajina nevie ovplyvniť cenu potraviny, ktorá tvorí jeden zo základných pilierov výživy na Slovensku.

Druhý dôkaz o platnosti tohto pravidla poskytli vajíčka. Holandsko, jeden z ich najväčších producentov, spochybnilo svoju chovateľskú reputáciu, keď na farmách proti parazitom sliepok použili farmári pesticíd fipronil. Ním kontaminované vajíčka môžu pôsobiť pri dlhodobom konzume ako štartér rakovinových ochorení.

Nebezpečné holandské vajíčka sa objavili aj na Slovensku. Likvidácia miliónových kŕdľov holandských sliepok destabilizovala celý európsky trh s vajcami. Na Slovensku vystrelila ich cena o celých sto percent. Slovenské farmy síce produkujú dosť vajec pre celú krajinu, reťazce však dlhodobo stláčali domácim chovateľom ceny, a tak tí zhruba pätinu produkcie vyvážajú. Opäť sa raz ukázalo, aké dôležité je manažovať výrobu potravín na trase výroba – zahraničný a domáci obchod.

Vrcholom potravinového finále bol december. Asociácia spotrebiteľov v SR dala v štátnom akreditovanom laboratóriu otestovať spišské párky od deviatich výrobcov. Testy dopadli katastrofálne. Ani jeden z výrobcov sa nepridŕžal receptúry. Mäsiari protestovali, že testy neprebehli, ako mali, ale fakt, že analýza zistila významné odchýlky od receptúry, hovorí o tom, že ani doma nie je všetko s kostolným riadom. Alebo, ako by povedali starí spišskí mäsiari, novodobé párky by aj svätým pohli.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ročenka Pravdy 2017 #Potraviny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk