Ministerstvo financií tvrdí, že v tomto roku pripraví novelu zákona o stavebnom sporení, ktorej cieľom má byť podľa Kažimíra zvýšiť účelovosť, adresnosť a efektívnosť štátnej podpory pri stavebnom sporení rôznymi opatreniami.
Minister zatiaľ prezradil toľko, že stavebná prémia by mala byť v snahe zabezpečiť sociálnu adresnosť naviazaná na výšku mesačného príjmu podobne, ako je to pri štátnej podpore hypoték pre mladých. Zmeny v stavebnom sporení sú pritom podľa Kažimíra motivované aj tým, že verejné prostriedky by mali čoraz viac podporovať nájomné bývanie oproti súkromnému bývaniu.
Plány už v roku 2016
Výška štátnej prémie pri stavebnom sporení sa v tomto roku zatiaľ nezmenila. Zostala na úrovni piatich percent a maximálna výška prémie dosiahne tak ako vlani 66,39 eura. Na jej získanie však budú musieť sporitelia na účet stavebného sporenia vložiť najmenej 1 327,80 eura. Ak vložia menej, dostanú pomernú časť prémie. Týka sa to asi 600-tisíc sporiteľov.
Už v roku 2016 plánovala vláda stavebné sporenie zmeniť, ale napokon sa na úpravy nenašla politická vôľa. Novinkou malo byť, že prémiu dostane len občan s mesačným príjmom do 1,3-násobku priemernej hrubej mzdy na Slovensku a pri manželoch či partneroch mala byť hranica dvojnásobná. Je možné, že vláda sa vráti práve k tomuto zámeru.
Pôvodný návrh bol, že ak jednotlivec zarába v hrubom viac ako 1 200 eur mesačne, štátnu prémiu nedostane. Pri manželoch to mala byť v závislosti od tohtoročnej priemernej mzdy v hospodárstve hranica spoločného príjmu asi 2,4-tisíca eur za mesiac. Priemerná mzda v hospodárstve však od roku 2016 išla hore, a tak je možné, že sa to zohľadní aj v prípadných nových limitoch pre stavebnú prémiu. V roku 2016 sa priemerná mzda v hospodárstva pohybovala okolo 900 eur a tento rok má v priemere dosiahnuť takmer 1 000 eur.
„Civilizovaný spôsob“
Zmeny v stavebnom sporení majú nadviazať na už vykonanú úpravu podpory hypoték pre mladých. Od januára nahradil zvýhodnené hypotéky pre mladých daňový bonus na zaplatené úroky vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však do výšky 400 eur za rok. Zmenám sa v tomto roku podľa Kažimíra nevyhne ani poisťovníctvo. Súčasný 8-percentný odvod z prijatého poistného pri neživotnom poistení by totiž mala od októbra nahradiť daň z poistenia pri životnom aj neživotnom poistení. Podľa Kažimíra ide o „civilizovaný spôsob“ zdanenia poisťovníctva, ktorého produkty sú na základe európskych pravidiel oslobodené od dane z pridanej hodnoty. „Je to spôsob, ako zabezpečiť daňovú férovosť,“ hovorí minister.
Výrazné zmeny však avizuje aj pre finančných sprostredkovateľov pri poistení, ale aj pri úveroch. Cieľom má byť zvýšenie transparentnosti nákladov za sprostredkovanie, a tým aj ochrana spotrebiteľa. V tejto súvislosti si ministerstvo od svojich analytikov vyžiadalo aj analýzu zvyšovania miery zadlžovania domácností na Slovensku, ktorá má dať odpovede na otázky, nakoľko je tento vývoj rizikový a či a aké kroky si vyžaduje eliminácia rizika, ktorá z rastu zadlženosti domácností vyplýva.
Štát sa pozrie aj na svoje výdavky
Rezort financií tvrdí, že štát sa podrobnejšie pozrie aj na svoje prevádzkové výdavky. Minister avizuje aj pokračovanie v projekte Hodnota za peniaze. Inšpekciou výdavkov majú prejsť ďalšie tri oblasti, a to pôdohospodárstvo, marginalizované sociálne skupiny a oblasť odmeňovania zamestnancov štátnej a verejnej správy. „Potrebujeme veľkú revíziu preto, aby sme vedeli prijať správne rozhodnutia v oblasti tarifných platov,“ dodal minister.
Kažimír tiež zopakoval svoj záväzok z konca minulého roka, že plánuje zaviesť testovacie výdavkové limity na základe skutočných rozpočtových údajov. Ich skutočné zavedenie však zatiaľ neavizuje. „Trvám na tom, že takýto závažný autopilot má byť najprv testovaný na verejných dátach,“ tvrdí s tým, že následne sa bude môcť vláda na základe týchto údajov z testovania v budúcnosti rozhodnúť, či a v akej podobe výdavkové limity do legislatívy zakomponuje.