Práca výraznejšie poráža sociálne dávky

, 09.01.2018 16:00

Kým v minulosti platilo, že robiť za nízky plat sa niektorým ľuďom vôbec neoplatí, teraz už to celkom tak nie je. Ľudia žijúci len zo sociálnych dávok prichádzajú o dvesto až štyristo eur mesačne v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi za nízke mzdy. Tento aktuálny rozdiel je výsledkom prudkého rastu minimálnej mzdy, vyplácaním časti sociálnych dávok aj po nástupe do zamestnania a niekoľkoročnou stagnáciou úrovne sociálnych dávok.

„Pamätám si, ako som ešte v roku 2013 vybavil prácu mladému Rómovi. Ten sa do nového zamestnania tešil a aj firma bola s jeho pracovným výkonom spokojná. Napriek tomu po mesiaci prišla z jeho strany nečakaná výpoveď. Dôvod bol jednoduchý. Po nástupe do práce čistý príjem jeho rodiny klesol o 30 eur. Ako pracujúci totiž prišiel o značnú časť sociálnych dávok a vzniknutý výpadok nedokázala vykryť príliš nízka minimálna mzda. Našťastie dnes sa pre zmenu v nastavení sociálneho systému už s takýmito problémami v praxi nestretávame,“ povedal odborník na zamestnávanie vylúčených komunít Miroslav Polák. Za posledných päť rokov sa minimálna mzda zvýšila o 142 eur na hodnotu 480 eur v hrubom.

„Zároveň nastavenie sociálneho systému za posledné roky výrazne zmenilo 19 nových zákonov a takmer 200 noviel. Výsledkom je, že nezamestnaní aj po nástupe do práce majú nárok nielen na existujúce, ale aj nové sociálne dávky a rôzne formy daňového aj odvodového zvýhodnenia,“ uviedol riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník. Napríklad bežná rodina s dvoma nezamestnanými rodičmi a troma deťmi dostáva aktuálne sociálne dávky vo výške 360 eur za mesiac. „Ak sa jeden z rodičov zamestná za minimálnu mzdu 480 eur, prvý mesiac stúpne príjem rodiny na 921 eur, teda skoro trojnásobne. Takýto nárast mzdy je dôsledkom toho, že ako bývalý nezamestnaný takýto človek neplatí zdravotné ani sociálne odvody, má nárok na osobitný a aktivačný príplatok. Ďalej dostane daňový bonus na deti, stravné v práci a naďalej mu zostane nárok na rodičovských príspevok. Zároveň rodičia aj naďalej nebudú musieť platiť za stravu dieťaťa v škôlke aj škole,“ vymenoval všetky zákonom stanovené výhody Páleník.

Nezamestnaní nechcú pracovať pre obrovské dlhy

O koľko stúpne príjem nezamestnaného po nástupe do práce, závisí od mnohých faktorov. Napríklad deti sociálne odkázaných ľudí majú nárok na vyššie sociálne štipendiá, ak študujú na stredných školách zameraných na výučbu nedostatkových odborov. „Pre bežného nezamestnaného je takmer nemožné naštudovať si všetky výhody, preto sme pripravili mzdovú kalkulačku. Tá je určená hlavne terénnym pracovníkom, ktorí pomocou nej môžu ukázať, o koľko presne stúpne ľuďom príjem po nástupe do práce,“ dodal Páleník. (Čítajte aj v článku Práca vynesie viac ako dávky. Zrátajte si to.)

Miera evidovanej nezamestnanosti je na Slovensku aktuálne vo výške 5,95 percenta. Okamžite môže z úradov práce do zamestnania nastúpiť viac ako 162-tisíc ľudí. V tejto skupine je viac ako rok bez práce takmer 87-tisíc Slovákov a takmer polovica z nich je na úradoch práce viac ako štyri roky.

„Pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných ľudí z vylúčených komunít treba špeciálny prístup. V praxi veľmi pomôže, ak si Rómovia svojpomocne postavia vlastné bývanie a mnohí z nich si po získaní základných pracovných návykov už sami vedia zohnať prácu,“ uviedol Polák. Ten zároveň odporúča masívnejší rozbeh sociálnych podnikov. „Viete, niektorých dlhodobo nezamestnaných treba učiť základným hygienickým návykom. Tiež im chvíľu trvá, než nabehnú na bežné pracovné tempo, a zároveň ľudia z osád musia vidieť, že tí, čo pracujú, sa majú lepšie,“ pokračoval Polák.

Firmy však pri dlhodobo nezamestnaných narážajú na neochotu pracovať. „Po nástupe do práce mi väčšinu mzdy aj tak strhne exekútor. Preto sa radšej zameriavam na rôzne fušky a príležitostné brigády,“ hovorí Viliam zo Žiliny. Podľa Slovenskej komory exekútorov má problém s nesplácaním dlhov až takmer 969-tisíc Slovákov. „Určite značná časť nezamestnaných nechce pracovať pre exekúcie. Tu napríklad môže pomôcť zákaz poskytovania úverov ľuďom žijúcim zo sociálnych dávok alebo s už existujúcimi exekúciami. Zároveň súčasná vláda rozbehla možnosť osobných bankrotov a pre nezamestnaných s dlhmi je určite výhodnejšie zamestnať sa až po absolvovaní oddlženia,“ odporučil Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. V minulom roku využilo osobný bankrot 5¤231 Slovákov, čo je viac ako 7-násobný nárast v porovnaní s rokom 2016, keď zbankrotovalo 731 ľudí. Súčasná vláda ako ďalšie z riešení spomína exekučnú amnestiu, ktorá sa pripravuje.

Polovicu pracovných miest obsadia cudzinci

Inštitút zamestnanosti navrhuje zavedenie takzvaného inkluzívneho trhu práce. „V ňom musia firmy po získaní štátnej zákazky zamestnať určitý počet dlhodobo nezamestnaných. Je to síce ťažká, ale jediná cesta, ako týchto ľudí dostať do pracovného pomeru,“ uviedol Páleník. Na druhej strane firmám môžu dlhodobo nezamestnaní bez ochoty pracovať značne skomplikovať splnenie dohodnutých zákaziek. Pre akútny nedostatok pracovnej sily personálne agentúry pravidelne robia nábory ľudí v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Denník Pravda zmapoval ešte minulý rok nábor v Komárne. Napriek ponúkanému nástupnému platu 850 eur v hrubom z 32 prítomných ľudí podpísali novú pracovnú zmluvu len traja nezamestnaní. V drvivej väčšine prípadov sa ľuďom nechcelo na týždeň odísť od rodiny. Tento problém plánuje štát prekonať zvýšením príspevku za presťahovanie až na sumu 4-tisíc eur.

Pre narastajúci počet fabrík sú na Slovenskú pracovné príležitosti sústredené hlavne v zlatom trojuholníku medzi mestami Bratislava, Trnava a Nitra. V tomto území má rekordne nízku nezamestnanosť na úrovni 1,99 percenta Galanta. Dostatok pracovných príležitostí je aj v priemyselne rozvinutých mestách nachádzajúcich sa v okolí Váhu. Pre nedostavanú diaľnicu sa však koncentrácia firiem končí pri Žiline. Najväčšia nezamestnanosť tesne pod úrovňou dvadsiatich percent je stále v Rimavskej Sobote, nasleduje Kežmarok, kde miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje 16,47 percenta, a Rožňava s 15,98 percenta.

Na druhej strane prostredníctvom úradov práce firmy stále nedokážu obsadiť takmer 70-tisíc voľných pracovných miest. Zároveň na Slovensku aktuálne pracuje približne 48-tisíc cudzincov, ktorí v prípade svojho sústredenia na jednom mieste dokážu vytvoriť 11. najväčšie slovenské mesto. V minulom roku pracovník zo zahraničia obsadil každé štvrté novovytvorené pracovné miesto. „V roku 2018 to môže byť pokojne každé tretie alebo dokonca každé druhé pracovné miesto. Pri konzervatívnom odhade prílevu cudzincov za prácou na Slovensko by sa ich počet mal zdvojnásobiť najneskôr do štyroch rokov,“ uzavrel analytik Tatra banky Boris Fojtík.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sociálne dávky #nezamestnanosť #mzdová kalkulačka #Michal Páleník. #Inštitút zamestnanosti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
19,99
Košík so živými hyacintami a koralom biely

Košík so živými hyacintami a koralom biely

19,99
Strieborný košík s 3 živými hyacintami

Strieborný košík s 3 živými hyacintami

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk