Najlepšie obdobie svetovej ekonomiky narúšajú nafúknuté akcie a virtuálne meny

, 13.01.2018 06:00

Svet zažíva najlepšie ekonomické časy v histórii. Hospodárstva krajín rastú deviaty rok po sebe a majú pred sebou ešte možno ďalšie dva dobré roky.

V minulosti sa dobré obdobia striedali s krízovými asi po 7 rokoch a posledná kríza z roku 2008 bola označovaná za najväčšiu. Aj teraz ekonómovia dvíhajú varovný prst. Spoliehať sa na to, že kríza nepríde, sa nedá.

Svet môže doplatiť na nezodpovedné investície do virtuálnych mien. Z nich sa už stáva miliardová pyramídová hra. Kryptomeny sú prirovnávané k tulipánovej horúčke v Holandsku, z ktorej sa tak ľudstvo nepoučilo ani po 381 rokoch. Tiež americké akcie aktuálne dosahujú rekordné zisky aj vďaka znižovaniu daní, ktoré presadil prezident Donald Trump. Rast je však nafúknutý, keďže ide na úkor dlhu. Verejný dlh USA prepočítaný na jedného Američana už teraz dosahuje 64-tisíc dolárov. Na porovnanie, každý Slovák v prepočte na štátnu sekeru nepriamo dlhuje 7 700 eur.

Svetová banka však tvrdí, že ľudia sa do roku 2020 nemusia obávať recesie, straty práce, úbytku príjmov či vysokej inflácie spojenej s prepadom úspor. Svetová ekonomika má vraj rásť stabilným 3-percentným tempom.

„Predpovedať recesiu je dnes takmer nemožné. Poeticky povedané, ide totiž o chybu v koordinácii miliárd ekonomických agentov. Celkovo však predpokladáme, že súčasná konjunktúra by mohla byť najdlhšou v histórii, kríza by nemala prísť ani v tomto, ani v budúcom roku a pravdepodobne nie ani v roku 2020,“ povedal Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.

Posledná kríza prišla pred necelými desiatimi rokmi ako blesk z jasného neba a niektorí ekonómovia vidia podobné črty. Napríklad ceny bytov sa nafúkli na predkrízovú úroveň a ľudia sú teraz ešte viac zadlžení ako v roku 2008. Kým budú centrálne banky tlačiť do ekonomík peniaze, kríza prísť nemusí, následne sa však riziká zväčšujú.

„Podobnosť je napríklad v tom, že prakticky všetky hlavné oblasti sveta prechádzajú rastom, akciové i dlhopisové trhy sú prehriate a popri sebe existuje mnoho paralelných cenových bublín. Rozdiely tu však predsa len sú: cenové bubliny sú ešte väčšie, ako boli v roku 2008,“ uviedla ekonómka Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance. Navyše pred krízou boli globálne úrokové sadzby pomerne vysoko a centrálne banky mohli ekonomiku zachraňovať prílevom lacných peňazí. Dnes sú úroky vo všetkých veľkých ekonomikách nízke a v Európe stále ešte prebieha tlačenie peňazí. Zároveň svet dnes čelí v roku 2008 nepoznanému riziku kryptomien. „Pokiaľ cenová bublina kryptomien spľasne v okamihu, keď do nich už bude zapojených príliš mnoho účastníkov, môžu kryptomeny zohrať pre globálnu ekonomiku rovnako negatívnu rolu, akú zohrali v roku 2008 hypotéky,“ upozornila Šichtařová. V snahe čo najviac obmedziť hroziace straty malých investorov oznámila včera napríklad Južná Kórea plán na zastavenie obchodovania s bitcoinom.

Dobré časy môžu trvať ešte pár rokov

Časť analytikov však dnešné dobré časy považujú za prirodzené. „Súčasný rast akcií je postavený na silných základoch, podporený globálnym ekonomickým oživením a rastom ziskovosti firiem. Po dlhom čase vidíme nadpriemerne silný rast ekonomiky vo všetkých hlavných regiónoch sveta, čo má za následok výrazný pokles nezamestnanosti, zlepšovanie finančnej situácie spotrebiteľov a vďaka ich väčším nákupom aj rast ziskov firiem,“ povedal Michal Májek, riaditeľ Tatra Asset Management. Keďže je podľa neho akciový rast postavený na silných dátach, je šanca, že bude trvať ešte dlhší čas. „Zatiaľ nemôžeme ani zďaleka hovoriť o akciovej bubline, takisto nie sú žiadne náznaky, že by v dohľadnej dobe mala prísť recesia. Predpovedať vývoj finančných trhov nikto nedokáže, ani dokedy vydrží, ale nezdá sa, že rok 2018 by mal byť rokom, keď sa rast otočí,“ dodal Májek.

Prípadnú krízu môže odštartovať práve ukončovanie tlačenia peňazí kombinované so zvyšovaním úrokových sadzieb. V Spojených štátoch amerických prestali tlačiť doláre už pred rokmi a aktuálne majú základnú úrokovú sadzbu v rozmedzí 1,25 až 1,5 percenta. Zároveň americká centrálna banka FED ohlásila pre tento rok až tri zdvíhania základnej úrokovej sadzby a v tom prípade sa úrok môže ocitnúť v rozmedzí 2 až 2,25 percenta. Zároveň ukončenie tlačenia peňazí aktuálne ohlásilo Japonsko a Európska centrálna banka v úvode tohto roka znížila mesačný objem natlačených eur zo 60 miliárd na 30 miliárd. Ukončenie tlačenia peňazí tiež môže priniesť prasknutie dlhopisovej bubliny. Pritom práve cez tieto cenné papiere financuje svoj hospodársky rast väčšina krajín planéty.

Slovensku sa zatiaľ darí

Posledná celosvetová kríza aj na Slovensku raketovo zvýšila nezamestnanosť, ktorá v rozmedzí rokov 2008 až 2013 stúpla zo 7,36 percenta na 14,8 percenta. Dnes je ekonomika rozbehnutá a miera nezamestnanosti je na historicky najnižšej úrovni 5,95 percenta. Pre čoraz väčší nedostatok pracovnej sily začína rásť tlak na zvyšovanie domácich miezd a v prosperujúcich firmách si odbory môžu dovoliť odmietnuť ponuku na zvýšenie tarifných platov o 5 percent za rok. Ešte pár rokov dozadu takto štedré ponuky zamestnanci nedostali ani po hrozbe ostrého štrajku.

S rastom slovenskej ekonomiky v najbližších rokoch počítajú analýzy Národnej banky Slovenska, ministerstva financií a všetkých súkromných bánk. „V tomto roku by sa rast mohol zrýchliť na 3,9 percenta HDP a v roku 2019 na 4,2 percenta HDP,“ povedala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Slovenskú ekonomiku potiahne dopredu rastúca spotreba domácností a zrýchľovanie čerpania fondov Európskej únie. Výhľad je priaznivý aj pre súkromné investície, ako aj rast zahraničného obchodu, ktorý už koncom roka podporí spustenie výroby v automobilke Jaguar Land Rover. „Celkovo naše odhady hospodárskeho rastu na najbližších 5 rokov naznačujú slušný rast slovenského HDP,“ odhadla Muchová.

Najväčšie riziká idú z USA

Slovenská ekonomika patrí však k najotvorenejším a je naviazaná najmä na Nemecko. Nemecko ako európsky ťahúň zase sleduje vývoj v Číne a USA. Práve so Spojenými štátmi americkými sú spojené riziká. USA v tomto roku razantne znížili firemné dane z 35 na 21 percent a dosiahli tak úroveň slovenského daňového zaťaženia. Americkým prezidentom presadené škrty prešli bez hlbšej analýzy dosahov na verejné financie a Donald Trump verí, že prípadné straty vykryjú peniaze získané návratom amerických korporácií do vlasti. USA na tento rok počítajú s 3-percentným rastom, ale Svetová banka im predpovedá 2,5 percenta, čo je značný rozdiel. „Ak by USA neboli superveľmoc, mali by vlastne dosť mizerný rating. Dlh USA voči HDP totiž predstavuje 127 percent,“ uviedol Vladimír Pikora, hlavný ekonóm Next Finance. Pre zaujímavosť, Slovensko má dlh voči HDP na úrovni 50,9 percenta, Nemecko 68 percent a Čína len 16 percent. Nemecko pritom už dnes hospodári s vyrovnaným rozpočtom a Slovensko ho plánuje dosiahnuť v roku 2020.

Veľké problémy tiež môže narobiť spustenie prípadnej obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Svet tiež sleduje jadrové hrozby zo Severnej Kórey. Trump figuruje aj v spore s EÚ, ktorej sa dlhodobo vyhráža uvalením ciel na európske automobily.

Na druhej strane, ekonómovia sa zhodujú v tom, že skôr alebo neskôr príde k spomaleniu ekonomického rastu a v najlepšom prípade svet prejde len miernou recesiou. „Súčasná konjunktúra v USA sa začala v závere roku 2009, takže sa už prehupla do svojho deviateho roku. Z učebnicového pohľadu, ako aj z pohľadu povojnovej histórie sme tak svedkami jednej z dlhších expanzií, ktorá je však podporovaná aj niektorými fundamentálnymi technologickými štrukturálnymi zmenami. Žiaden strom však nerastie až do neba,“ uzavrel ekonóm skupiny CentralNic Vladimír Vaňo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#virtuálne meny #rast ekonomiky #kryptomena #bitcoin
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Kytica Levanduľa by Prairie Charm

Kytica Levanduľa by Prairie Charm

59,99
Grande červené ruže

Grande červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk