Firmy platia u nás za energie najviac v regióne

Podľa údajov Eurostatu boli v prvom polroku minulého roka priemerné ceny elektriny za 100 kilowatthodín v rámci európskej dvadsaťosmičky na úrovni 11,40 eura. Na Slovensku podniky zaplatili o čosi viac 11,50 eura za 100 kilowatthodín. Menej za elektrinu platia firmy nielen v Česku, Maďarsku a Poľsku, ale aj v susednom Rakúsku. To má od Slovenska drahší len plyn, za 100 kilowatthodín tam firmy zaplatia 3,4 eura. Slovenské firmy platia za rovnaký objem plynu 2,8 eura, čo je stále najviac z krajín V4. Priemer únie je pritom len o niečo vyšší, a to tri eurá za 100 kilowattho­dín plynu.

Cena komodity – silovej elektriny a plynu – sa pre veľkých odberateľov odvíja od aktuálnych cien na veľkoobchodnom trhu. „Tým určujúcim pre Slovensko je Pražská burza v prípade elektriny a Lipská burza v prípade plynu,“ hovorí riaditeľ predaja Slovakia Energy Jiří Koudela. Ku koncu roka sa ceny komodity na burzách priblížili pri elektrine až k 44 eurám za megawatthodinu a pri plyne sa dostali tesne nad 17 eur za megawatthodinu.

Drahé solárne aj banícke dotácie

Na cenu tlačia aj poplatky za cezhraničnú kapacitu – v prípade ročných kontraktov okolo dvoch až štyroch eur za megawatthodinu. „To sa pochopiteľne premieta do ceny pre koncového odberateľa,“ hovorí Koudela. Slovensko totiž nemá dostatok vlastných zdrojov a elektrinu aj plyn musí dovážať. Väčšina elektriny zo zahraničia k nám putuje z Nemecka a Česka, plyn z Ukrajiny.

Ďalším dôvodom vyšších cien na Slovensku je podľa Koudelu aj pomerne vysoká hodnota tarify za prevádzkovanie systému (TPS). V nej sa všetci odberatelia skladajú na výrobu elektriny najmä zo solárnych zdrojov, ale aj uhlia. Za posledných päť rokov zdvihol regulačný úrad TPS z 15,70 eura za megawatthodinu na súčasných okolo 26,20 eura. „Tento poplatok tvorí aj viac ako 20 percent z celkovej platby za elektrinu, čo môže byť u veľkých odberateľov s energeticky náročnou výrobou dosť zaťažujúce,“ hovorí Koudela.

O presune niektorých poplatkov z cien na plecia štátu sa pritom hovorí už dlho. Pôvodne mal byť návrh na presun peňazí na zelenú elektrinu, ktoré platia všetci odberatelia v tarife za prevádzku systému (TPS), na stole už koncom minulého roka. Rezort hospodárstva by ho mal po novom predstaviť na jar. Minister hospodárstva Peter Žiga však už načrtol reformu TPS, ktorá by znížila koncové ceny elektriny pre podnikateľov. „Hovoríme o sume 80 až 100 miliónov eur, ktoré budeme hľadať v rámci štátneho rozpočtu alebo iných zdrojov,“ povedal Žiga. Zmena by sa mala dotknúť asi 200 firiem, ktoré majú energeticky náročnejšie výroby.

Dlhšie kontrakty sa vyplatili

Konečnú cenu zvyšuje aj odvod do Národného jadrového fondu, ktorý zhromažďuje financie na likvidáciu vyhoreného jadrového paliva a jadrových zariadení. „Niektoré štáty to riešia diverzifikáciou výšky príspevku alebo čiastočnou úhradou týchto nákladov zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Koudela. Slovenskí odberatelia však nesú celé tieto náklady priamo v cene spotrebovanej elektriny.

Elektrina išla hore najviac tým, čo si ju nezabezpečili v dostatočnom predstihu. Ceny pre firmy sa totiž odvíjajú od vývoja na burze. A ten prial zdražovaniu. Ak mal zákazník napríklad uzatvorenú zmluvu na dva alebo tri roky, cena sa mu zmení len nepatrne. Aj to len kvôli kozmetickým úpravám TPS. V takomto prípade im ceny poskočia podľa Koudelu o 10 až 15 percent. „Tí, ktorí sa rozhodujú až teraz, si za silovú elektrinu v tomto roku môžu priplatiť v niektorých prípadoch až o viac ako 50 percent,“ hovorí.

Uzatvoriť kontrakty na tento rok čo najskôr a na dlhšie obdobie radila preto svojim firemným odberateľom aj spoločnosť Magna Energia. „Tí, ktorí uzavreli kontrakt na dlhšie obdobie, žiaden nárast pre rok 2018 nepocítia,“ hovorí jej šéf Martin Ondko. Keďže ceny elektriny v posledných mesiacoch išli hore, zdraženie bude závisieť od dátumu, kedy nové zmluvy uzatvorili. Trocha miernejšia je situácia pri plyne. Firmy, čo so zmluvami čakali, si môžu priplatiť, no nie toľko ako v prípade elektriny. „Nárast cien plynu na burzách bol totiž miernejší ako pri elektrine,“ hovorí Ondko.

Hrozba spotrebnej dane na energie

Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka oslabuje nesprávne nastavený regulačný rámec konkurencieschop­nosť slovenského priemyslu. Priemysel sa podieľa viac ako pätinou na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenska. Ťažkú hlavu robí firmám však aj hrozba zavedenia spotrebnej dane na energie. Ide o takzvanú ekologickú daň, ktorou by boli zaťažené plyn, elektrina aj uhlie. Daň zaviedla únia už pred desiatimi rokmi, no Slovensko si na ňu uplatňovalo výnimky. Tie sa však od júla končia. Rezort financií už ohlásil, že chystá zmeny.

„Uplatňovanie spotrebnej dane by viedlo k zvýšeniu koncovej ceny elektriny aj tepla s výrazne negatívnymi dôsledkami na ich odberateľov,“ hovorí Hošták. Výsledkom by bolo ďalšie zníženie konkurencieschop­nosti veľkých spotrebiteľov energií, dodáva. Najviac by sa to podľa Hoštáka dotklo výroby elektriny alebo kombinovanej výroby elektriny a tepla niektorými producentmi. Upozorňuje, že by sa takto mohla prehĺbiť závislosť Slovenska od dovozu elektriny zo zahraničia. Spotrebná daň by sa však dotkla aj domácností.

Ceny energií pre podniky v strednej Európe

Elektrina

Plyn

Poznámka: Ide o ceny pre podniky s ročnou spotrebou od 2 500 do 5 000 kWh. ZDROJ: Eurostat