Príplatky za nočnú prácu sa budú zvyšovať postupne

Príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov sa zdvihnú v dvoch vlnách. Prvýkrát stúpnu od mája 2018 a následne aj od mája 2019.

15.01.2018 12:36 , aktualizované: 17.01.2018 00:00
debata (9)

Má sa tým zmierniť záťaž na zamestnávateľov. Kým státisíce zamestnancov si polepšia o niekoľko eur mesačne, firmy sú stále nespokojné. Pekári tvrdia, že budú nútení zdražovať chlieb, ktorý sa pečie v noci, a menší obchodníci zase vo sviatky môžu zatvoriť obchody, lebo si vraj nemôžu príplatky dovoliť. Od vlády žiadali úľavy.

„Kompromisné riešenie, na ktorom sme sa dohodli, sú dve časové pásma,“ povedal včera minister práce Ján Richter. Prvýkrát by mali ísť príplatky hore od mája tohto roka, dorovnať sa na konečnú výšku majú rok na to. Zmierňovala sa aj výška príplatkov z pôvodnej poslaneckej novely Zákonníka práce. O nej sa bude rokovať už na najbližšej schôdzi parlamentu.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu má podľa finálnej dohody tento rok stúpnuť o tretinu zo súčasných 20 % na 30 % sumy minimálnej hodinovej mzdy za každú hodinu nočnej práce a od mája 2019 na 40 %. Tento rok tak príplatok stúpne z asi 0,60 eura na hodinu na 0,90 eura a od mája 2019 asi na 1,30 eura. Suma sa zvýši vďaka rastu príplatku aj zvýšeniu samotnej minimálnej mzdy, ktorá tento rok stúpla na 480 eur mesačne.

Pre zamestnancov na rizikových pracoviskách sa nočný príplatok zdvihne zo súčasných 20 percent v priebehu dvoch rokov na 40 percent minimálnej hodinovej mzdy. Pôvodne to malo byť pre všetkých 50 percent.

Príplatok za prácu v sobotu dosiahne výšku 50 percent minimálnej mzdy na hodinu. Pôvodne to malo byť 100 percent. Zavádzať sa pritom bude postupne – v máji tohto roka prvá polovica, rok na to dosiahne plnú výšku. Na 100 percentách sa udržal príplatok za prácu v nedeľu. Aj ten bude nabiehať postupne. Za odrobenú osemhodinovú šichtu si tak môže zamestnanec prilepšiť od mája o 5,50 eura v sobotu, za odrobenú nedeľu dostane navyše 11 eur. Od mája budúceho roka to bude už 11 eur za sobotu a 22 eur za nedeľu.

Pôvodnú výšku – 100 percent z priemerného platu – si udržal len príplatok za prácu vo sviatok, na ktorom rezort práce trval. Za osemhodinovú šichtu si tak môže zamestnanec pri priemernom plate okolo 900 eur prilepšiť niečo vyše 45 eur.

Do zákona sa má po novom dostať aj výnimka pre odvetvia, v ktorých prevažuje práca v noci či niektorý z víkendových dní. Podniky si budú môcť s odbormi či so zamestnancami dohodnúť aj nižšiu výšku príplatku. Pôjde maximálne o 5 percent v prípade nočnej práce či práce v sobotu, v nedeľu môže dohoda príplatok znížiť najviac o desatinu. Týka sa to napríklad pekárov, podnikov v cestovnom ruchu či obchodníkov.

„My sme za to, aby sa príplatky platili, problém máme s tým, aby sme na to mali,“ hovorí cechmajster Cechu pekárov Jozef Oremus. Priznáva, že zamestnanci pekárňam chýbajú aj pre nízke mzdy. Pekári už vyčerpali rezervy na energiách či surovinách, vysvetľuje, jediné riešenie vidí v zdražovaní. Pekárenské výrobky stoja podľa neho takmer rovnako už päť rokov. „Ceny sa musia zdvihnúť zhruba o 10 percent, aby sme vedeli príplatky pokryť a zabezpečiť aj kvalitu,“ hovorí cechmajster. Kvalitu pečiva ohrozuje okrem nekvalitných surovín práve zamestnávanie nekvalifikovaných ľudí. V mnohých pekárňach pracujú totiž len ľudia, čo sú ochotní robiť aj za minimálnu mzdu, dodáva Oremus. V sektore chýba viac ako tisíc pekárov.

Pri rokovaní s ministerstvom práce žiadali pekári otvorenie zákona o reťazcoch, tak aby v rokovaniach s obchodníkmi neťahali za kratší koniec. Práve na malé pekárne sa vzťahuje aj výnimka, ktorú si budú môcť po dohode so zamestnancami uplatniť.

Poslanec Ľubomír Petrák (Smer) tvrdí, že kompromisný návrh firmy zvládnu. „Ak hovoríme o tom, že 30 centov za hodinu niekoho zruinuje, tak si stojím za svojím a hovorím, že v žiadnom prípade to tak nemôže byť,“ hovorí Petrák.

Podľa viceprezidenta Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR Romana Karlubíka však treba brať ohľad na celkové výdavky v rámci podniku, nielen zvýšenie príplatku pre jedného pracovníka. „Keď si pozrieme, koľko to stojí podnik ako taký, tak toto má dopad 10 až 12 percent na celkové mzdové výdavky,“ hovorí. A nejde podľa neho len o pekárov, ale aj ďalšie odvetvia, ktoré sú nútené využívať prácu v noci.

Obmedzenie nedeľného predaja

Predaj v nedeľu obmedzila tento rok v Trnavskom kraji sieť Coop Jednota. Po novom je zatvorených 25 – teda viac ako tretina supermarketov siete v tomto kraji. Ide napríklad o Jednoty v Brestovanoch, Ružindole, Smolinskom či Jahodnej, kde sa doteraz dalo nakupovať celý víkend. Posilniť sa v nich má sobotný predaj.

Trnavská sieť argumentovala tým, že predaj v nedeľu sa v týchto predajniach nevyplatil. „Nerentabilnosť je hlavne na menších predajniach, kde sú vyššie fixné prevádzkové náklady, ale je aj na väčších predajniach, kde nedeľné tržby nepokryjú prevádzkové náklady,“ hovorí predseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko Martin Katriak. Zatváranie ďalších predajní sa v sieti podľa neho zatiaľ nechystá.

To, či sa predajňa vypláca, nezávisí pritom iba od počtu obyvateľov v tej-ktorej obci, zaváži aj umiestnenie predajne. Na predaj zatlačí aj to, či tam nakúpia aj návštevníci lokality. Problémy majú hlavne predajne v obciach pod 500 obyvateľov. „Pre predajňu je dôležitý obrat,“ vysvetľuje Katriak. A ten v malých obciach často nepokryje náklady spojené s prevádzkou aj v prípade, že v obci je len jedna predajňa. Obchod musí držať ceny na prijateľnej úrovni pre domácich, no musí aj zaplatiť ľudí a tí musia byť minimálne dvaja aj v malej prevádzke.

Do červených čísel tlačia menšie predajne aj tohtoročné zmeny. A to nielen zvýšenie minimálnej mzdy na 480 eur od začiatku tohto roka, ale hlavne chystané zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a za prácu nadčas. „Coop Jednotám sa jednoznačne zvýšia osobné náklady, čo bude mať dosť negatívny dopad na hospodárenie Coop Jednôt,“ hovorí Katriak.

Ťažkú hlavu robí obchodníkom aj vysoká fluktuácia zamestnancov. „Problém so zamestnancami má nielen systém COOP Jednota, ale aj všetky ostatné obchodné reťazce, a to hlavne v krajoch, kde je nízka nezamestnanosť,“ hovorí Katriak. Problém vidí hlavne v tom, že väčšina odborných škôl už minimálne 10 rokov nemá otvorený odbor predavač/preda­vačka.

„Získať kvalitných a motivovaných ľudí vo všeobecnosti nikdy nie je jednoduché,“ potvrdil hovorca reťazca Lidl Tomáš Bezák. Preto podľa hospodárskych výsledkov upravuje reťazec mzdy svojich zamestnancov. Na jeseň 2016 zvyšoval platy zamestnancov predajní a skladov v priemere o 20 percent, nástupné mzdy sa zvýšili o 23 percent. Vlani na jar rástli mzdy všetkým pracovníkom o viac ako päť percent. Priemerný mesačný plat na pokladnici je tak v Lidli 771 eur.

Reťazec Lidl máva v nedeľu zatvorené dve predajne v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Nad zatváraním ďalších predajní však reťazec neuvažuje. So zatváraním predajní počas nedele nepočíta do budúcna ani Kaufland či Billa.

„Dopad výšky minimálnej mzdy je každým rokom väčší,“ povedala však hovorkyňa siete Billa Denisa Pernicová. Spoločnosť podľa nej rozširuje svoje predajne a aj kvôli tomu hľadá nových zamestnancov. „Nedostatok pracovných síl na trhu pociťujeme najmä v prípade Bratislavského kraja a krajských miest západného a stredného Slovenska,“ dodáva Pernicová.

Drahšie dovolenky doma

Príplatky potrápia aj hotelierov. Ľudia totiž využívajú ich služby hlavne cez víkendy či sviatky. Okrem toho cestovný ruch stojí na ľuďoch, cena práce sa tak na celkových nákladoch podieľa 40 až 45 percentami. Po novom by to podľa generálneho manažéra Zväzu hotelov a reštaurácií SR Mareka Harbuľáka bola až polovica nákladov. „Takýto prudký medziročný nárast nie je možné zohľadniť vyššou efektivitou, zvýšením obratov ani zvýšením cien služieb, pretože naši hostia, ktorými sú predovšetkým Slováci, veľmi citlivo vnímajú zvyšovanie cien služieb,“ hovorí.

Počítať sa podľa Harbuľáka dá aj so zvýšením cien v domácom cestovnom ruchu. To by mohlo zatraktívniť dovolenky v zahraničí. Podľa prepočtov zväzu by na pokrytie rastu nákladov pre príplatky musel medziročne stúpnuť počet prenocovaní na 1,8 milióna. Nárast na takúto úroveň je na Slovensku však podľa Harbuľáka nereálny.

„Zamestnávatelia v cestovnom ruchu sú si vedomí potreby neustáleho zvyšovania mzdy zamestnancov,“ hovorí Harbuľák. V priemere za posledných 11 mesiacov minulého roka stúpla mzda medziročne najviac v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, a to o 9,4 percenta – a dosiahla 431 eur.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #príplatky #sociálny balíček