Počty cudzincov sa idú regulovať

, , 30.01.2018 06:00
skype, pohovor, počítač, laptop, notebook, pohovor
Nedostatok záujemcov o prácu medzi Slovákmi núti firmy hľadať vhodných kandidátov v zahraničí. Autor:

Na jednej strane zlaté ekonomické časy a 70-tisíc voľných pracovných miest. A na druhej pokrivený pracovný trh. Hoci na úradoch si prácu stále hľadá, či už naozaj alebo len "akože", takmer 120-tisíc ľudí so stredo- či s vysokoškolským vzdelaním, firmy si čoraz viac pracovnej sily dovážajú zo zahraničia.

A hoci na východe Slovenska nezamestnanosť atakuje 15 a viac percent, veľkí investori chodia najmä na západ, kde je nanajvýš päťpercentná. Vláda im navyše práve tam poskytuje investičné stimuly na vznik nových pracovných miest – na ktoré však zase prichádzajú najmä ďalší a ďalší pracovníci z cudziny.

„Akoby sa už táto krajina ocitla v pozícii náhradnej matky, ktorá má vynosiť deti niekomu inému,“ prirovnáva sociologička Monika Čambáliková. Výsledkom opísaných prehlbujúcich sa deformácií totiž podľa nej je, že zisk si investor vyvezie mimo Slovenska a zahraničný zamestnanec väčšinu svojich príjmov pošle domov rodine.

Vláda aj v stredu (24.1.) na svojom pravidelnom zasadnutí priklepla piatim zahraničným investorom daňové úľavy v celkovej sume asi desať miliónov eur. Všetci však s touto výhodou mienia rozšíriť svoje už jestvujúce prevádzky na „bohatom“ západe krajiny.

V okresoch Levice, Považská Bystrica, Topoľčany, Nové Mesto nad Váhom a Trnava. Sľubujú síce za ne vytvoriť vyše 1 100 pracovných miest, no len tie trnavské, ktorých má byť 50, budú vraj orientované aj na vedu a výskum, teda s vysokou pridanou hodnotou.

Na druhej strane ide o pozície v automobilovom priemysle, ktorý dokáže preplatiť ľudí z elektrotechnic­kého priemyslu a ľudia si tak finančne polepšia. Zámer utlmiť výrobu v závode vo Voderadoch a presunúť viac aktivít do Galanty oznámil napríklad Samsung.

Minister práce Ján Richter krátko po odsúhlasení vládnych stimulov avizoval, že v budúcnosti budú viazané so zákonnou povinnosťou. „Aby tam, kde pôjde štátna pomoc akéhokoľvek typu, bolo možné zamestnať len občanov Slovenska alebo Európskej únie,“ uviedol.

Dodal, že legislatívne riešenie chce priniesť v krátkom čase. Zároveň po niekoľkýkrát zopakoval, že v budúcnosti by už štátna pomoc nemala smerovať na západné Slovensko, ale do stredu a na východ krajiny so stále nevyužitou pracovnou silou. Niektorí investori však z logistických dôvodov často žiadajú len západ.

Nečakane rýchly pokles nezamestnanosti

Čambáliková však poukazuje na nekonzistentnosť v Richterových vyjadreniach. Už v pondelok, keď ohlásil nové, rekordne úspešné čísla nezamestnanosti, totiž tiež oznámil, že v parlamente sa čoskoro bude otvárať Zákonník práce. Po novom by jeho súčasťou mal podľa ministra byť aj zoznam profesií, pri ktorých požiadavky zamestnávateľov nemožno vykryť z domácich zdrojov.

„Pri zlej štruktúre nášho hospodárstva je predsa jasné, že medzi nimi budú také, ktoré nevyhnutne potrebujú dotované firmy zo západu krajiny,“ upozorňuje sociologička. Zároveň práve pre firmy z regiónov s nezamestnanosťou pod päť percent pripravuje vláda možnosť rýchlejšieho prijímania cudzincov. V opačnom prípade totiž nadnárodné koncerny vytvoria nové pracovné miesta inde ako na Slovensku.

Základnou chybou podľa Čambálikovej je, že vládu súčasný ekonomický úspech Slovenska zaskočil. Koncom roku 2016 bola miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku vo výške 8,76 percenta. V priebehu jedného roka počet ľudí bez práce klesol o 2,82 percen­tuálneho bodu a v decembri 2017 miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla hodnotu 5,94 percenta.

„Problém akútneho nedostatku pracovnej sily musí Ficov kabinet riešiť doslova za pochodu. Pritom však iba narýchlo stačí hasiť súčasné pálčivé požiadavky zamestnávateľov. Nemá žiadnu dlhodobú víziu, čo bude robiť ona sama, aby napríklad pritiahla vzdelaných a šikovných Slovákov z cudziny,“ zdôrazňuje Čambáliková.

Už teraz pri tomto „hasení“ pomáha zhruba 50-tisíc zamestnancov z cudziny, z toho asi 27-tisíc z „tretích krajín“ mimo EÚ, najmä Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov. A požiadavky zamestnávateľov smerujú až k dvojnásobnému počtu. „Ak k nám však prídu ďalšie tisíce Srbov, nebudú zase pre zmenu chýbať na domácom trhu práce? Podobne ako nám chýbajú slovenskí pracujúci roztratení po západe Európy či v zámorí?“ pýta sa sociologička.

Aj „jednosmerné“ premiestňovanie pracovnej sily v rámci územia Slovenska," pokračuje Čambáliková, v konečnom dôsledku spôsobuje, že regionálne rozdiely sa namiesto toho, aby sa vyrovnávali, prehlbujú. Východ Slovenska sa vyľudňuje, západ nestíha.

Sociologička spomenie v tejto súvislosti aj „teraz módne“ duálne vzdelávanie. „Áno, vychováme firmám mladých pre desiatky profesií, ktoré sú žiadané momentálne. Sme si však istí, že o 10–20 rokov nebudú nepotrebné?“ pýta sa. Na druhej strane v Európe najsilnejšia nemecká ekonomika stojí práve na dobre fungujúcom duálnom vzdelávaní.

„Priemyselne orientované Slovensko nedokáže zamestnať tisícky politológov a naša ekonomika jednoznačne potrebuje viac ľudí s technickým vzdelaním. Samotné prepojenie s praxou je pritom dôležité nielen pri stredných, ale aj vysokých školách,“ dlhodobo upozorňuje prezident Zväzu automobilového priemyslu Juraj Sinay.

Obmedzenie cudzincov spôsobí problémy

Približne 800 ľudí zo Srbska aktuálne zamestnáva trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën Slovakia. Tejto fabrike ešte v máji minulého roka schválila slovenská vláda 10-ročné daňové prázdniny v celkovej výške 18,6 milióna eur. Štátna pomoc priamo podporila vytvorenie 420 nových pracovných miest. Zároveň prispela k získaniu výroby nového Citroënu C3, ktorý je v súčasnosti kľúčovým modelom trnavskej automobilky a stojí za rapídnym zvýšením počtu zamestnancov z tritisíc na štyritisíctris­to ľudí.

V Trnave je aktuálna miera evidovanej miery nezamestnanosti vo výške 1,98 percenta a z úradov práce môže do zamestnania nastúpiť len 1 362 ľudí. Miestne fabriky preto nemajú šancu obsadiť voľné pracovné miesta nezamestnanými ľuďmi a personálne oddelenie automobilky nevedelo nájsť dosť záujemcov ani po zorganizovaní pracovných pohovorov v hladových dolinách Slovenska.

Dnes preto trnavská automobilka nevie bez zamestnania Srbov zvládnuť súčasný prudký rast výroby. „Nebudeme sa vyjadrovať k prebiehajúcej diskusii o obmedzení zamestnávania ľudí z krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej únie,“ reagoval hovorca PSA Peugeot Citroën Slovakia Peter Švec.

Radikálne obmedzenie zamestnávania cudzincov môže v krajnom prípade zastaviť rozvojové plány trnavskej automobilky. Od jej produkcie sú pritom závislé platy desaťtisícov Slovákov, ktorí pracujú pre jej subdodávateľov. Navyše trnavská automobilka dlhodobo ponúka na slovenské pomery nadpriemerné platy a už v roku 2016 sa priemerný plat zamestnancov pohyboval okolo sumy 1¤300 eur. Ďalšie dve automobilky bratislavský Volkswagen Slovakia a žilinská Kia Motors Slovakia momentálne nepotrebujú na zvládnutie výroby ľudí z krajín ležiacich mimo Európskej únie.

Paradoxne problémy môže mať prichádzajúci japonský investor Minebea, ktorý na Slovensku plánuje aj s pomocou japonských inžinierov rozbehnúť vedu a výskum v oblasti výroby elektromotorčekov pre automobilový priemysel.

Špičkoví programátori z krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej únie aktuálne pracujú aj v slovenských pobočkách nadnárodných IT firiem. Podľa informácií denníka Pravda preto investori aktuálne s ministerstvom hospodárstva rokujú o konkrétnom spôsobe obmedzenia zamestnávania ľudí z krajín nachádzajúcich sa mimo EÚ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zahraničie #regulácia #pracovná sila #hľadanie práce #cudzinci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet červené ruže s gypsophilou

Sweet červené ruže s gypsophilou

29,99
Flower bag farebné karafiáty

Flower bag farebné karafiáty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk