Viedeň krátením dávok pobúrila susedov

, , 09.02.2018 06:00
Péter Szijjártó  Ivan Korčok
Tento týždeň plány v škrtaní rakúskych dávok kritizovali v Bratislave Ivan Korčok so šéfom maďarskej diplomacie Péterom Szijjártóom. Autor: ,

Snahy Viedne o krátenie dávok pre deti cudzincov môžu byť v rozpore s európskou legislatívou. Upozornilo na to Slovensko spolu s Maďarskom a podobný postoj zaujali aj ďalšie krajiny. Európska komisia reagovala, že kroky Rakúska sleduje a prípadný návrh zákona posúdi.

Radikálny návrh novej rakúskej vlády by sa dotkol desiatok tisíc cudzincov vrátane Slovákov. Za iniciatívou stojí pravicovo populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá sa vo voľbách presadila aj vďaka rôznym sporným sľubom zameraným proti migrantom. Podľa jej návrhu by dávka pre deti Slováka mala byť cez určitý index znížená, a to s odôvodnením, že na Slovensku sú lacnejšie tovary, služby či náklady na bývanie.

Slovensko je proti. "Ak naši občania, ktorí legálne pracujú v Rakúsku, platia odvody, potom nevidíme dôvod, aby príjmy, ktoré im patria ako každému rakúskemu občanovi, boli indexované,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. Následne by podľa neho mohli byť teoreticky indexované aj odvody. Korčok sa v tejto téme tento týždeň v Bratislave zhodol s maďarským ministrom zahraničných vecí a obchodu Péterom Szijjártóom. Ten očakáva, že Brusel proti Viedni zakročí.

Vlani sa výška rodinných prídavkov v Rakúsku pohybovala od niečo vyše 111 eur na mesiac pre najmenšie deti až po 162 eur pre vysokoškolákov. Na Slovensku má pritom podobná dávka výšku okolo 23 eur na jedno dieťa, bez ohľadu na jeho vek.

Proti rakúskemu návrhu na obmedzenie dávok sa postavila nielen Bratislava, ale aj ostatné krajiny V4, k výhradám sa pridali aj pobaltské krajiny, Taliansko, Portugalsko a Španielsko. Snahy Viedne sleduje aj slovenský rezort práce. Presné znenie legislatívy stále nie je známe. „Slovák, ktorý v Rakúsku pracuje a platí tam dane a odvody, by nemal mať menší prospech v sociálnej oblasti ako domáci. Ak to začneme takto diferencovať, to je koniec EÚ,“ povedal minister práce Ján Richter.

Ako fungujú rodinné dávky v EÚ

  • Krajina, ktorá zodpovedná za rodinné dávky (prídavky na deti, rodičovský príspevok, materská/otcovská dovolenka), sa v rámci únie určuje podľa ekonomického statusu a miesta pobytu, nie podľa štátnej príslušnosti
  • Rodičia majú spravidla nárok na dávky v krajine únie, ak v nej pracujú, poberajú starobný dôchodok podľa systému sociálneho zabezpečenia danej krajiny (napríklad starobný, invalidný alebo pozostalostný dôchodok), alebo tam jednoducho žijú
  • Ak sa všetci členovia rodiny usadia v inej krajine EÚ a všetci sú tam poistení v rámci systému sociálneho zabezpečenia, vyplácanie rodinných dávok sa bude riadiť režimom hostiteľskej krajiny
  • V prípade krátkodobej práce v zahraničí (menej ako dva roky), keď zostáva zamestnanec poistený vo svojej domovskej krajine, zostáva zodpovednosť za platenie rodinných dávok na tejto krajine
  • Ak zvyšok rodiny nežije v krajine, v ktorej je zamestnanec poistený, môže vzniknúť nárok na rodinné prídavky z rôznych krajín. O tom, ktorá krajina zodpovedá za vyplácanie rodinných dávok rozhoduje pravidlo prednosti – primárnou krajinou zodpovednou za poskytovanie dávok je tá krajina, kde vzniká nárok z dôvodu práce
  • Ak rodičia pracujú každý v inej krajine, zodpovedná za rodinné prídavky je tá, kde žijú spoločné deti, ak v nej jeden z rodičov pracuje. Inak to bude krajina, v ktorej sa vyplácajú vyššie dávky
  • Ak sa ukáže, že dávky, ktoré poskytne krajina primárne zodpovedná za ich vyplácanie, sú nižšie ako dávky, ktoré by ste poberali v "sekundárnej“ krajine, v ktorej máte na ne takisto nárok, sekundárna krajina vyplatí doplatok rovnajúci sa rozdielu medzi týmito dvoma dávkami
ZDROJ: Europa.eu

Konečné slovo k druhému pokusu Viedne bude mať Brusel. „Súlad s príslušnou európskou legislatívou bude možné posúdiť až, a ak vôbec, bude navrhovaná rakúska legislatíva prijatá,“ povedala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Európska komisia už vlani stopla prvý pokus Rakúska o zníženie dávok pre deti cudzincov.

Okresať detské prídavky chcela pre cudzincov aj Veľká Británia. V roku 2016 prišlo k dohode s Európskou komisiou, že Londýn môže vyplácať nižšie dávky len novým pracovníkom. Dohoda však už neplatí, keďže Briti sú na odchode z únie.

Na nediskrimináciu pri dávkach upozornil v...
Na nediskrimináciu pri dávkach upozornil v januári Ivan Korčok z ministerstva zahraničných vecí po stretnutí s rakúskou ministerkou zahraničných vecí Karin Kneisslovou. Autor: SITA, Diana Černáková

Vyplácanie rodinných dávok v krajinách únie koordinujú dve nariadenia, ktoré sú záväzné pre všetky členské štáty – konkrétne ide o nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie o jeho vykonávaní. Tie riešia situáciu, na základe ktorej sa určí štát, ktorý bude zodpovedať za výplatu príslušných dávok. „Ak je takýto štát určený na základe pravidiel stanovených právom EÚ, tak príslušné dávky je potrebné poskytovať za rovnakých podmienok, za akých ich poberajú príslušníci tohto členského štátu,“ hovorí Peter Varga z Katedry medzinárodného a európskeho práva z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Každá krajina si však stanovuje systém rodinných dávok vrátane prídavkov na deti, ako aj podmienky nároku na ich získanie, dodáva.

Európska legislatíva teda presne stanovuje, že pracovníci zo zahraničia a tí domáci poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu. „Z uvedeného sa dá vyvodiť, že indexácia podľa štátov je spôsobilá mať za následok, že dochádza k situácii, pri ktorej môže dôjsť k nerovnosti pri vyplácaní dávok,“ hovorí Varga. Výsledkom indexácie môže byť vytvorenie dvoch kategórií osôb, vysvetľuje – a to podľa miesta pobytu ich rodinných príslušníkov. To je podľa Vargu v rozpore s princípom voľného pohybu osôb v rámci únie.

Európska koordinácia platí nielen na strane odvodov na sociálne poistenie, ale aj na strene dávok zo systému sociálneho poistenia, vysvetľuje Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov. "Ak teda fyzická osoba prispieva do sociálneho systému určitého štátu EÚ, vzniká jej aj nárok na dávky z tohto systému,“ hovorí. Toto pravidlo by sa podľa Ihnáta malo uplatniť aj na prídavky na deti, ktoré dostáva človek, ktorý prispieva do systému sociálneho poistenia určitej krajiny – teda aj Rakúska.

Európska legislatíva, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú podľa Ihnáta skôr na strane občanov prispievajúcich do systému sociálneho poistenia. „V prípade ak teda rakúska legislatíva zavedie nové pravidlá obmedzujúce nárok na rodičovské príspevky fyzických osôb, ktoré prispievajú do rakúskeho systému sociálneho poistenia, z dôvodu, že sú vyplácané na deti žijúce mimo Rakúska, veľmi pravdepodobne bude takáto legislatíva predmetom konania na Súdnom dvore EÚ,“ hovorí Ihnát.

Paradoxné môže byť, že Rakúsko má nedostatok vlastných opatrovateliek pre seniorov či šikovných murárov. Prídavky na deti sú pre nich určitý bonus.

Rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová ešte v januári na svojej prvej zahraničnej ceste na Slovensko povedala, že by sa mal nájsť celoeurópsky index, ktorý by zohľadnil krivku blahobytu v rámci únie. Výška prídavkov by sa tak podľa nej odvíjala od krajiny bydliska dieťaťa. Podľa odhadov by na indexácii krajina ušetrila okolo 114 miliónov eur. Pre rakúsky rozpočet to nie je žiadna závratná suma. V roku 2016 vyplatila krajina do ostatných členských krajín 273 miliónov eur pre 132-tisíc detí. Na Slovensko z toho išlo 63 miliónov eur.

Na pôde ministerstva zahraničných vecí sa vtedy hovorilo o tom, že podrobnejšie by o návrhu mali rokovať ministri práce a sociálnych vecí oboch krajín. K tomu však zatiaľ podľa slovenského ministerstva práce nedošlo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rakúsko #prídavky na dieťa #práca v zahraničí
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
73,99
Elite ruža cream grand

Elite ruža cream grand

28,99
Prestige ruža pink

Prestige ruža pink

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk