Majú mať Slováci, ktorí do Rakúska za prácou len dochádzajú rovnaké rodinné prídavky a iné výhody zo sociálneho systému ako Rakúšania a Slováci s trvalým pobytom v Rakúsku?
Z medzinárodnoprávneho hľadiska to asi nie je problém. Vďakabohu, že tu existuje rovný prístup. Ale argumentácia rovnakými odvodmi, aké platia Rakúšania, celkom neobstojí, lebo z tohto hľadiska by sme mohli namietať aj to, že je tu veľká skupina ľudí, dajme tomu aj Slovákov pracujúcich v Rakúsku, ktorí žiadne deti nemajú, tiež platia veľké odvody, a žiadnym spôsobom sa im to nezohľadní, teda sa im to v podobe takéhoto alebo iného benefitu nijako „nerefunduje“. Takže kritérium spravodlivosti neobstojí, resp. nefunguje pre všetkých rovnako. Druhá vec, že výška prídavkov je zaujímavá. No akoby sme nemali na zreteli to, že to nie je príspevok pre rodičov. Je to príspevok, ktorý má sekundárne nabádať ľudí aj na to, aby sa odhodlali mať viacej detí, aby ich mali skôr a, samozrejme, že na konci tohto propopulačného opatrenia je to, že keďže sú to budúci občania, budúca pracovná sila krajiny, je kritérium trvalého pobytu, doslova z perspektívy štátu dôležité.
Kritérium trvalého pobytu dieťaťa?
Áno, krajiny, v ktorej dieťa reálne žije, štátu, ktorého občanom bude, pre budúcnosť ktorého je vychovávané, pre čí pracovný trh, „natvrdo“ povedané. Rakúsko nebude jedinou štedrou krajinou, ktorá to otvorene zohľadňuje.
Ide teda o nadštandardné využívanie sociálneho systému susednej krajiny?
Nie je to populárne pre našich ľudí, ale rozhodujúce je naozaj miesto pobytu dieťaťa a od toho sa odvíjajú aj nároky. Napríklad v Luxembursku sú prídavky na deti ešte štedrejšie, v konečnom dôsledku pri dvoch, troch deťoch rovnocenné ďalšej mzde, vyslovene suplujú alebo vytvárajú ďalší príjem. Právo našich občanov chráni, dáva im v rámci Európskej únie rovnaké pracovné príležitosti, v tomto je prístup rovnaký, ale sociálna politika je oblasťou, ktorá je v kompetencii každej krajiny. Takže rozdielna výška príspevkov nie je podľa mňa len politické gesto, hoci indexácia, teda zníženie benefitov pre v Rakúsku pracujúcich Slovákov, naozaj prinesie do rakúskeho rozpočtu pomerne malú úsporu. Môžeme teda toto gesto chápať ako v istom zmysle populistické, orientované na rodených Rakúšanov. Keďže však ide o sociálnopolitický príspevok, ktorý má slúžiť primárne na stabilizáciu rodín, je to politicky pochopiteľné gesto.
Je rozdiel dostať na dve deti 359 eur v Rakúsku a 47 eur u nás. Pritom sa hovorí, ako je na tom teraz Slovensko ekonomicky dobre.
Vieme, že pokiaľ ide o kúpu nehnuteľností, ani v Rakúsku to nie je jednoduché, takže výška prídavkov, či vyrovnanie dôchodku môže byť faktorom, aby sa ľudia odhodlali k trvalému pobytu. Myslím si, že pri populistických politikoch môže ísť o podprahovú výzvu na to, aby si vyberali príchodzích, teda migrantov. Nebudú sa baviť o ilegálnej migrácii, ale budú si vyberať na rôzne pozície ľudí z okolitých krajín ľudí, s ktorými je už aká taká skúsenosť, a tým ponúknu benefity ako vlastným.
Aký trend očakávate? Budú Slováci pracujúci v Rakúsku v budúcnosti znevýhodňovaní?
Našťastie sme členmi Európskej únie, je tu garancia medzinrádnýchých záruk, právo vyhráva, darmo je sociálna politika v kompetencii členských krajín. Medzinárodné garancie sú aj politicky dobre vymáhateľné, takže rozdiely sa budú stierať. V konečnom dôsledku to nebude také horúce, ako sa teraz javí. Bude to smerovať k tomu, že budú radi, že tam tých zamestnancov majú.
Nejde len o rodinné prídavky, ale aj o dávky a iné benefity sociálneho systému, ktoré by sa mali Slovákom v Rakúsku znížiť, ak tam nemajú trvalý pobyt.
Áno rodinné prídavky sú asi najmarkantnejšie, napokon už pred dvadsiatimi rokmi sa o nich hovorilo ako o propopulačnom príspevku. Pokiaľ sú štedré, je to relevantný faktor, ktorý môže urýchliť rozhodnutie mať dieťa a mať dajme tomu dve alebo tri deti. Keď sa to vyskladá, tak to naozaj rieši druhý, chýbajúci príjem v rodine. Je to výrazné prilepšenie, nie je to len nejaká dávka, ktorá rieši parciálnu časť rozpočtu. Ale zas, na každé opatrenie sa nájde protiopatrenie.
Môže to ovplyvniť chuť Slovákov pracovať v Rakúsku?
Myslím si, že sa to netýka ani tak opatrovateliek, ktoré tam pracujú a už majú väčšinou odrastené deti alebo sú v preddôchodkovom veku, skôr ide o nízkokvalifikované zamestnania, o ľudí, ktorí tam robia v službách, v reštauráciách, o mužov, ktorí do Rakúska chodia na stavby, na týždňovky.
Týka sa to aj vysokokvalifikovaných ľudí. Oboznámili sme sa s prípadom architekta, ktorý už dvadsať rokov dochádza za prácou do Viedne, pracovala tam aj jeho manželka, ale obaja s deťmi žijú Slovensku. Poctivo odvádzali odvody ako rakúski občania.
Otázka diferencovanosti odvodov je evergreen z minulosti, peniaze na prídavky však nejdú z toho istého balíka, do ktorého prúdia. Ak by malo ísť o kritérium spravodlivosti, potom naozaj všetci bezdetní alebo tí, čo už majú odrastené deti, by mali mať za odvedenú sumu nárok na iný, pomerný typ príspevku. Nárokovateľnosť benefitu za to, že niekto odvádza isté percento z platu, tiež neobstojí, žijeme v solidárnej Európe.
Návrh indexácie je vnímaný skôr ako tendencia „potrestať“ Slovákov, ktorí tam iba dochádzajú za prácou…
Ale je pravda, že Slováci nikomu prácu nekradnú, nakoľko pracujú na miestach, ktoré nie sú obsaditeľné domácimi ľuďmi. A prečo? Aj u nás už vidíme, že sa to pomaly začína diať. To je tiež výzva pre verejné politiky, ako a prečo môže vzniknúť v krajine situácia, že pracovné miesto, so mzdou 1 000 eur, nie je obsaditeľné domácim zamestnancom. Je to teda len a len o peniazoch?!