Foto: Robert Hüttner, Pravda
Tvár hotela by sa po 15-ročnom naťahovaní mala koncom budúceho roka začať meniť. A nemá ísť len o kozmetické úpravy. Hotel je už niekoľko rokov zatvorený, keďže vykazoval stratu. Britská spoločnosť Lordship, ktorá budovu vlastní, chce do nej investovať 80 až 100 miliónov eur. Súčasťou projektu majú byť aj podzemné garáže a nové malé námestie medzi Cintorínskou a Rajskou.
Britský investor vlastnil hotel Kyjev už v roku 2004 so slovenskými spoluvlastníkmi, neskôr sa stal výlučným vlastníkom. Pôvodným investorom stavby, ktorá vznikala v rokoch 1969 až 1973, bol Čedok Praha. Kým pred rokmi sa ešte hovorilo o búraní a postavení troch nových objektov na Kamennom námestí, dnes vraví Lordship len o rekonštrukcii. Keďže však nie je isté, či hotel nezmení svoju funkciu na celkom iné využitie, odborníci o zachovaní charakteristického interiéru pochybujú.
Kancelárie alebo banka
Začiatok stavebných prác bude podľa vyjadrenia spoločnosti závisieť od získania stavebného povolenia na rekonštrukciu. Mohlo by sa tak stať koncom roka 2019. Podľa starostu Starého Mesta Radoslava Števčíka spoločnosť o vydanie povolenia zatiaľ nepožiadala. Investor odhaduje práce na 18 až 24 mesiacov. Vo svojom stanovisku pre Pravdu uviedol, že sa usiluje ponechať „kompozíciu, ktorú táto stavba má, a obnoviť ju podľa dnešných štandardov, aby mohla naďalej slúžiť“. Čo to presne znamená, nie je jasné. Briti však presviedčajú, že by radi zachovali „niektoré interiérové prvky, ktoré si dodnes zachovali svoju dizajnovú kvalitu“.
V tomto duchu odpovedal na otázky Pravdy aj architekt Branislav Kaliský, zo spoločnosti A1Respect, ktorá má prestavbu realizovať. Spoločnosť Lordship si ju podľa vlastných slov vybrala na základe skúseností, ktoré má s obdobnými komplexnými stavbami v Bratislave, napríklad s Euroveou. „Ako architekt preferujem funkciu hotela pred akoukoľvek inou. Rozhodujúce bude, či investor nájde operátora,“ vraví Kaliský, ktorý je zároveň poslancom mestského zastupiteľstva a členom komisie územného a strategického plánovania.
Na otázku, či nejde o konflikt záujmov, odpovedal: „Nerobím žiadne zákazky ani stavby, ktorých objednávateľom je mesto. Projekty sa neschvaľujú v poslaneckých komisiách a ani sa k nim nevyjadrujeme. Na to má primátor svoju vlastnú komisiu.“ Ak by preberali projekt, ktorý sa ho týka, tvrdí, že určite by sa na hlasovaní nezúčastnil.
Druhým prijateľným variantom využitia je podľa Kaliského Longtherm apartments. „Niečo podobné ako je Mamaison na Šulekovej ulici,“ vraví. Bratislava má však dnes v centre podľa neho dostatok špičkových hotelov, ani existujúce hotely nie sú vyťažené na 100 percent. Zloženie turistov je podľa neho skôr pre troj- a menejhviezdičkové hotely.
Foto: LORDSHIP
Na trvalé rodinné bývanie sa mu zase táto exponovaná a hlučná lokalita nezdá byť najvhodnejšia. „Administratíva, žiaľ, nie je schopná konkurovať biznis centrám v Bratislave,“ myslí si o ďalšom potenciálnom využití stavby, ktoré je v hre. „Možno by tam mohla sídliť nejaká silná banka,“ uvažuje. Tvrdí, že pri rekonštrukcii "by mal byť komplet zachovaný minimálne interiér LunaBaru a točité schodisko vo foyeri“. Otázne je, čo z pôvodnej stavby vlastne zostane. „Projekt je na rekonštrukciu,“ vraví Kaliský.
Hotel by mal byť hotel
O tom, že budovu hotela by bolo možné začať využívať na celkom iný účel a zachovať pritom jej typické prvky, pochybuje jeho architekt, dnes 87-ročný Ivan Matušík. „V Hoteli Kyjev je trojmetrový nosný modul. Ten korešponduje aj s modulom dispozície, jedna izba mala tri metre, vzadu bolo zázemie. To sú väzby, ktoré sa viažu na účel, na ktorý boli postavené a na ktorý by mali slúžiť. Každá budova je v princípe riešená na nejaký účel,“ vraví držiteľ niekoľkých významných ocenení a okrem Hotela Kyjev a Prioru aj architekt Tržnice na Trnavskom mýte a Obchodného domu Slimák.
Všetky stavby majú jeho rukopis. Napokon dodáva, že byty by si v budove pôvodného hotela vedel predstaviť. Prekáža mu však, že investor s ním doteraz novú podobu stavby nekonzultoval. Mal by tak urobiť aj podľa hlavnej architektky mesta Ingrid Konrad. Matušíka však zatiaľ nikto nekontaktoval. Voči samotnej rekonštrukcii nenamieta, stavbu obnovovať treba, keďže sa rokmi opotrebuje. No sám by si vraj bez konzultácie s pôvodným architektom do cudzej stavby zasahovať netrúfal.
Konrad sa prihovára za zachovanie hotela. „Projekt počíta so zachovaním hotelovej funkcie, a hoci, ako mi bolo povedané, Kyjev nespĺňa všetky hotelové parametre súčasnej doby, som presvedčená, že práve hotelové stavby, ktoré sa vymykajú z rámca štandardných hotelov, sú pre návštevníkov mesta atraktívne,“ vraví hlavná architektka.
Nielen budúci interiér, ale aj nová podoba fasády je však zatiaľ nejasná, hoci Lordship už predstavil atraktívnu vizualizáciu. „Stále nie je jasné, ako bude vyzerať fasáda hotela. Obrázky publikované investorom nie sú z môjho ateliéru. Verím, že bude ešte iná, ako tá publikovaná,“ vraví Kaliský. Pokiaľ ide o budúci štýl vynovenej budovy, hovorí, že variantov má investor veľa. „Len u mňa sa kreslilo asi 5 variantov. Osobne som zástanca omnoho striedmejšej architektúry pri rekonštrukcii. My sme sa venovali najmä verejným priestorom, osadeniu do lokality a dispozíciám,“ vraví spoluautor víťaznej Stavby roka 2010 (Eurovea).
Niečo ako Dóm sv. Martina
Pre architektov sú stavby ako Hotel Kyjev ikonické. „Ak by som mal uviesť paralelu, je pre svoju dobu taký významný, ako bol v období gotiky u nás Dóm svätého Martina. Je to tiež špičkový reprezentant určitého štýlu – slohu a rovnako ako do tohto chrámu aj do Hotela Kyjev a bývalého Obchodného domu Prior vtedajšia spoločnosť investovala nemalé finančné prostriedky, a predovšetkým schopnosti tých najlepších, architektov, inžinierov a výtvarníkov,“ vraví architekt Peter Szalay z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.
Považuje za pozitívne, že developer upustil od snahy zastavať celé námestie a rozhodol sa objekt rekonštruovať v medziach územného plánu zóny. „Za pozitívnu tiež považujem myšlienku vytvoriť námestíčko v ukončení Rajskej ulice tým, že sa odstráni vjazd do podzemných garáží. Otázka však je, kde tento vjazd plánujú umiestniť, z pestrofarebných vizualizácií to nevyčítame. Pochybujem však, že by sa podzemného parkovania chceli vzdať, naopak, budú ho musieť rozšíriť, ak by premenili hotel na bývanie. V tomto smere je prezentácia developera pre mňa opäť sklamaním a vzbudzuje vo mne nedôveru,“ vraví Szalay.
Foto: LORDSHIP
Podľa neho Lordship opäť nevyložil karty na stôl a podsúva pekné obrázky, ktoré však hovoria o novom projekte len málo. „Možno len to, že architekti nepriniesli žiaden výnimočný nápad, zastavajú pozemok viac-menej v medziach, ako im určuje územný plán zóny, a vzniknutú hmotu obalia do trendy fasád. Princíp, aký Bratislavčania poznajú napríklad z novostavieb Zuckermandla či Riverparku,“ myslí si Szalay.
Vyslovil poľutovanie, že architekti neprejavili záujem aspoň čiastočne nadviazať na Matušíkovo dielo. „Pritom dnes máme toľko zaujímavých príkladov, ako sa dá takýto dialóg medzi starým a novým urobiť bez toho, aby sme úplne popreli charakter diela. Domnievam sa, že nezáujem o kontinuitu a o objekt rovnako ukazuje aj zmena funkcie z hotela na bývanie. Developeri pravdepodobne nevidia potenciál v jedinečnosti, ktorú ponúka jeho pôvodný dizajn, príležitosť zrekonštruovať hotel tak, aby lákal na svoju dobovú architektúru. Sledujú predovšetkým rýchly zárobok, ktorý im najlepšie ponúka výstavba bytov,“ vraví Szalay.
Podľa neho budeme radi, ak sa z interiéru podarí zachovať aspoň zopár detailov. „Žiaľ, v slovenských podmienkach je to charakteristický postup, ktorý navyše schvaľujú aj pamiatkari. Stačí sa pozrieť na rekonštrukciu pamiatky moderny – Mestskej sporiteľne (Slovenskej sporiteľne). S použitím štandardných súčasných materiálov a prvkov táto pamiatka celkom stratila svoj historický charakter,“ vraví Szalay.
Podľa historičky architektúry Henriety Moravčíkovej je pri obnove, resp. úprave budov ideálne zachovanie ich pôvodnej funkcie. „Po určitých dispozičných úpravách je to možné aj v prípade hotela Kyjev. Ako príklad by sme mohli uviesť košický hotel Hilton na Hlavnej ulici,“ vraví. Aktuálny návrh Lordshipu je však podľa nej ťažké z tohto hľadiska posúdiť, keďže ide len o koncept prípadného budúceho riešenia. „Dobrou správou je, že vlastník opustil ideu búrania a prikláňa sa k prestavbe či obnove,“ zhodnotila architektka.