Od 1. mája tohto roka si zamestnanci finančne prilepšia. Parlament schválil novelu Zákonníka práce, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zaviesť príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Právnu normu pripravila trojica poslancov Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák (všetci Smer-SD).
Príplatky za nočnú prácu sa majú zvyšovať v dvoch etapách a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú, alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci pôjde príplatok hore na 30 % minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 %. Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej od 1. mája tohto roka stúpne príplatok na 35 % minimálnej mzdy za hodinu a od 1. mája budúceho roka dosiahne 50 %.
Zamestnávatelia však budú mať možnosť uplatniť si výnimky v rámci tzv. derogačnej klauzuly, ktorá je v Zákonníku práce v súčasnosti v niektorých oblastiach. Pre zamestnávateľov to znamená, že podmienky zvýšenia príplatku za nočnú prácu budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy, príplatok však bude môcť byť vo výške najmenej 25 % od 1. mája tohto roka a od 1. mája budúceho roka bude musieť byť najmenej 35 %. Vo firmách, v ktorých nie sú odbory alebo sa vykonáva prevažne nočná práca, budú môcť zamestnávatelia dohodnúť výnimky týkajúce sa mzdového ohodnotenia za nočnú prácu v rámci pracovnej zmluvy so zamestnancom. Výnimky nebude možné uplatniť si u rizikových prác.
Zavedie sa aj príplatok za víkendovú prácu. Poslanci pôvodne navrhovali, aby bol vo výške 100 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Po rokovaní s tripartitou od 1. mája tohto roka stúpne príplatok za prácu v sobotu na 25 % minimálnej mzdy za hodinu a od budúceho roka má byť na úrovni 50 %. Znovu bude možné uplatniť dve výnimky, ale nebudú delené medzi všeobecnú a rizikovú prácu.
Zamestnanci budú mať vyšší príplatok aj za prácu v nedeľu. Zvyšovanie však bude tiež postupné. Od 1. mája tohto roka bude vo výške 50 % a od 1. mája budúceho roka má predstavovať 100 %. Aj pri týchto príplatkoch zákonník zadefinuje výnimky pre firmy, v ktorých sa musí pracovať pravidelne v nedeľu.
Po rokovaniach so sociálnymi partnermi sa nezmenil pôvodný návrh pri príplatku za sviatok, zvýšenie teda bude predstavovať 100 % priemerného zárobku zamestnanca zo súčasnej úrovne 50 %.
Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh z výborov, vďaka ktorému sa zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, sviatok, ako aj zavedenie príplatkov za víkend dotkne i zamestnancov v štátnej a verejnej službe.
Trinásty a štrnásty plat
Do Zákonníka práce sa zavedie inštitút 13. a 14. platu, ktorý budú môcť zamestnávatelia poskytovať pracovníkom naďalej na dobrovoľnej báze. Postupne však budú oslobodené od daní a odvodov do sumy 500 eur. Podmienkou ale je, že budú musieť byť aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Zavedenie 13. a 14. platu sa do Zákonníka práce zavedie vďaka prijatiu pozmeňujúceho návrhu poslancov koaličnej SNS, ktorý predložili v parlamente po prerokovaní s tripartitou.
Prvýkrát má byť 13. plat, ako letná odmena, vyplatený v júni tohto roka, 14. plat má byť vyplatený v decembri. Definujú sa ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.
Na oslobodenie týchto platov od daní a odvodov však budú musieť byť splnené viaceré podmienky. Pri 13. plate bude musieť zamestnanec odpracovať vo firme nepretržite dva roky. Ak ide o pracovníka, ktorý odpracoval vo firme štyri roky, v decembri môže dostať 14. plat, ale podmienkou bude, aby dostal predtým aj 13. plat.
„Ak aspoň jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nárok na oslobodenie tejto mzdy nevznikne. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 eur od všetkých zamestnávateľov, pričom pri výpočte výšky oslobodenia sa postupuje obdobne ako pri výpočte oslobodenia mzdy pri príležitosti letných dovoleniek,“ uvádza sa v schválenom návrhu.
Upravuje tiež postupné daňovo-odvodové zvýhodnenie týchto platov. Podmienkou pri oboch je, že zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi tieto odmeny vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Úľavy však majú byť najviac do výšky 500 eur.
Trinásty plat má byť po splnení podmienok definovaných zákonom oslobodený v tomto roku od zdravotného poistenia, v nasledujúcich rokoch bude oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb a následne má byť oslobodený aj od sociálnych odvodov.
Oslobodenie od zdravotných odvodov má byť aj pri 14. plate v tomto roku, taktiež má byť následne oslobodený od dane z príjmov a od roku 2020 má byť oslobodený od sociálnych odvodov.
Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh Radovana Baláža (SNS), ktorým sa čiastočné oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov bude vzťahovať aj na zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe.
„V zmysle pozmeňujúceho návrhu sa ako mzda posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov,“ priblížil Baláž. Spolu so svojimi koaličnými kolegami navrhol, aby tieto peňažné plnenia v oblasti výkonu práce vo verejnom záujme boli poskytované formou odmeny. „Účelom návrhu je zabezpečiť, aby štátni zamestnanci neboli v nevýhodnejšom postavení v porovnaní so zamestnancami, ktorých odmeňovanie sa realizuje podľa Zákonníka práce,“ vysvetlil poslanec.