„Musíme uvažovať, či netreba scentralizovať riadenie stredného odborného školstva, lebo prax ukazuje, že nožnice medzi potrebami trhu práce a ponukou vzdelávacieho systému sa naďalej dramaticky otvárajú,“ povedal včera premiér Robert Fico. Aktuálne nesú zodpovednosť za stredné odborné školstvo vyššie územné celky (VÚC). Na ich čele stoja župani, ktorí nie sú nadšení z možného okresávania kompetencií. Napriek tomu štát môže už od 1. septembra 2018 začať určovať vzdelávacie odbory aj počet žiakov stredných škôl. Stane sa tak v prípade, ak poslanci parlamentu schvália ministerstvom školstva pripravovanú novelu zákona o odbornom vzdelávaní.
Továrňam chýbajú odborníci
Na neefektívne vzdelávanie mladých ľudí Slovensko každý rok minie približne 250 miliónov eur. Vo svojom odbore sa priemerne nevie uplatniť až 19-tisíc z 30-tisíc čerstvých maturantov. Paradoxne mladí ľudia majú problémy s uplatnením na domácom trhu práce v časoch akútneho nedostatku pracovnej sily. Aktuálne firmy nevedia obsadiť 79-tisíc voľných pracovných miest. Už v priebehu roku 2018 má v slovenskej ekonomike vzniknúť 40-tisíc nových pracovných miest.
„Prognózy do roku 2022 ukazujú, že najväčší problém budú mať zamestnávatelia v strojárstve a automobilovom priemysle. Každý rok bude u nás chýbať od 2,5 do 3,5 tisíca mechanikov strojov a zariadení, mechatronikov, nástrojárov, strojných mechanikov, elektromechanikov a podobných profesií,“ uviedol minister práce Ján Richter.
Zväz automobilového priemyslu (ZAP) dlhodobo upozorňuje, že niektoré domáce podniky nemôžu pre nedostatok kvalifikovanej sily rozšíriť svoju výrobu. „Bez kvalitných odborníkov neudržíme dlhodobú konkurencieschopnosť slovenského automobilového priemyslu,“ upozornil Juraj Sinay, prezident ZAP. V systéme duálneho vzdelávania je aktuálne 2 300 žiakov a podľa firiem je potrebné tento počet zvýšiť minimálne na 10-tisíc.
V takom prípade by v systéme duálneho vzdelávania študoval každý tretí stredoškolák. Firmy do systému duálneho vzdelávania lákajú žiakov deviatych ročníkov aj na vyplácanie štipendií a na nadpriemerne platenú prácu. Napríklad vo Volkswagene Slovakia je priemerná mzda vo výške 1 804 eur v hrubom a v tejto sume nie sú započítané odmeny vrcholových manažérov.
Odpor rodičov aj žúp
Pri snahe o centralizáciu stredného školstva môže vláda naraziť na odpor rodičov aj žúp. Väčšina ľudí totiž preferuje, aby ich deti boli vzdelávané na gymnáziách. Len pred pár týždňami ustúpila vláda od plánovaného zatvárania gymnázií. Stalo sa tak po tvrdom odpore opozície a samotných rodičov. "Jedna moja dcéra už skončila osemročné gymnázium a druhá na ňom práve študuje.
Takto získané vzdelanie im umožní študovať ľubovoľnú vysokú školu a ja sám som po absolvovaní gymnázia vyštudoval fyziku pevných látok a manželka matematiku," hovorí Peter Peniažtek. Ten si vie pre svoje deti predstaviť len štúdium na špičkovej strednej odbornej škole. „Ak by na strednej odbornej škole mohli študovať v angličtine a získali špičkové vzdelanie v informatike, potom má zmysel uvažovať o strednej škole. No o existencii takejto školy som v Bratislavskom kraji doteraz nepočul, a tak je mojou prvou voľbou gymnázium,“ dodal Peniažtek.
Na čele VÚC stojí osem županov z radov koaličných aj opozičných politických strán a nezávislých kandidátov. Snaha o centralizáciu stredného školstva nenašla pochopenie v žilinskej župe. „Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) vníma centralizáciu ako krok späť. ŽSK na poli vzdelávania, jeho reformy a pružnosti vo vzťahu k trhu práce považuje za najväčšiu prekážku práve nízku flexibilitu ministerstva školstva. ŽSK sa domnieva, že pre lepšie stredné školy by bolo vhodnejšie samosprávnym krajom uvoľniť ruky a nie ich zväzovať. Samosprávny kraj vie oveľa lepšie posúdiť potreby a špecifiká jednotlivých regiónov i zamestnávateľov ako centrálny orgán v Bratislave,“ povedal Lukáš Milan, riaditeľ odboru informácií a zahraničných vzťahov ŽSK.
Žilinský kraj má aktuálne vo dvoch ročníkoch duálneho vzdelávania 558 študentov a jeho cieľom je mať v systéme duálneho vzdelávania až 1¤200 študentov.
Kraje v praxi narážajú aj na problém, že po zrušení nepotrebných stredných škôl vznikne rovnako zameraná súkromná stredná škola. „Nitriansky samosprávny kraj redukoval a redukuje počty žiakov prijímaných na gymnáziá s cieľom posilniť pozície stredných odborných škôl,“ povedal predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica (Smer). Za posledné tri roky sa počet gymnazistov znížil zo 7 830 na 7 356. „Nie je však v kompetencii VÚC, aby zamedzili vzniku súkromných a iných stredných škôl, pretože VÚC sa nepodieľajú na zákonodarnej iniciatíve. Tým sa často marí úsilie krajov posilniť vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti stredné školstvo technického zamerania,“ uzavrel Belica.