Ďalší rekord v nezamestnanosti. Tentoraz však pomohla metodika

Jej úroveň 5,88 percenta znamená ďalší historický rekord v ére samostatnosti Slovenska. Oproti decembru sa znížila o 0,06 percen­tuálneho bodu (p. b.), v porovnaní s vlaňajším januárom o 2,76 p. b.

„Mesiace december a január nie sú typickými mesiacmi, kde by sa výraznejšie napĺňala politika zamestnanosti a pribúdali nové pracovné miesta. Je to prirodzené vzhľadom na vývoj, zazmluvňovanie objednávok, služieb a vecí s tým súvisiacich. Aj tak sú čísla za mesiac január priaznivé,“ skonštatoval v utorok minister práce Ján Richter (Smer).

Ako vzápätí pripustil generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič, januárový výsledok bol tak trochu symbolický, napomohol mu totiž fakt, že na začiatku roka Štatistický úrad navýšil počet ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenska, z ktorého sa percento miery nezamestnanosti počíta.

Miera nezamestnanosti teda v januári neklesla preto, že sa znížil absolútny počet evidovaných nezamestnaných, ale skôr preto, že stúpol počet ekonomicky aktívnych ľudí. Valentovič pripomenul, že k zmene počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov z hľadiska výpočtu miery nezamestnanosti prichádza v januári každý kalendárny rok.

Podľa Richtera však stále možno konštatovať, že situácia v oblasti nezamestnanosti sa vyvíja pozitívne. Minister vyzdvihol najmä niekoľko skutočností. Zdôraznil napríklad, že v januári vzrástol znovu dosť výrazne – z decembrových zhruba 69-tisíc na januárových takmer 75-tisíc – počet novoponúkaných pracovných miest, čo sľubuje opätovné oživenie a s ním aj výhľad lepších štatistík nezamestnanosti vo februári a v nasledujúcich mesiacoch.

Foto: TASR, Martin Baumann

politika vývoj nezamestnanosť TK Richter Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter počas tlačovej konferencie o vývoji nezamestnanosti v SR v decembri 2017 a zhodnotení vývoja na trhu práce v minulom roku.

Ďalej minister ocenil, že sa na úradoch práce darí znižovať počet ľudí, ktorí sú bez práce rok a dlhšie. „Ubudlo 1 775 nezames­tnaných evidovaných viac ako 12 mesiacov a extrémne dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky je menej o 866, čo je dobre. To znamená, že investícia a aktívna politika trhu práce, ale aj projekty zamestnanosti sa prejavujú pozitívne,“ vyčíslil Richter.

Z radov nezamestnaných ubúdali ľudia z rizikových kategórií, s výnimkou osôb nad 50 rokov, ktorých medzimesačne asi 800 pribudlo. Efektívne sa tiež darilo zamestnávať absolventov tak vysokých, ako aj stredných škôl.

A napokon, podľa ministra je ďalším pozitívom, že sa asi o stovku znížil počet zamestnancov z tretích krajín a, naopak, pribudlo 113 zamestnancov zo štátov Európskej únie, najviac z Bulharska a Rumunska. „Očakávam, že tento trend v priebehu prvého polroka bude pokračovať. Cudzincov, ktorí budú prichádzať na Slovensko, bude viac z krajín EÚ a nebude taký veľký nárast občanov Srbska či Ukrajiny,“ očakáva minister práce.

Priaznivú zmenu podľa ministra spôsobilo aj sprísnenie podmienok agentúrneho zamestnávania na Slovensku. „Opatrenia začínajú byť účinné. Spravili sme viaceré, na základe ktorých takpovediac zdraželi pracovníci z tretích krajín. Chceli sme, aby sa k nám nevozila lacná pracovná sila. Zamestnávatelia aj agentúry na to reagujú a dávajú ďaleko väčší priestor na prácu občanom EÚ,“ tvrdil Richter.

Pokles čísel nezamestnanosti síce firmy vítajú, ich zástupcovia však ďalej varujú, že popri nich sa, naopak, stále zvyšujú počty neobsadených pracovných miest. „Dlhodobo nevieme nájsť dosť kvalifikovanej pracovnej sily,“ zdôraznil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Tento deficit sa podľa neho prejavuje naprieč všetkými sektormi hospodárstva a príčiny sú stále rovnaké.

„Máme tu množstvo ľudí, ktorí sú jednoducho do práce nezapojiteľní,“ uviedol Machunka s dodatkom, že časti z nich by po novom mohol pomôcť inštitút osobného bankrotu. Takisto pripomenul nepružný školský systém, pričom novozavádzané duálne vzdelávanie ešte zďaleka neprodukuje dostatočný počet nových absolventov. Navyše, až 300-tisíc Slovákov pracuje v zahraničí a ani v súčasných dobrých ekonomických časoch sa ich nedarí pritiahnuť späť domov.

„Najjednoduchšie je preto dovážať na voľné pracovné miesta cudziu pracovnú silu. Vzhľadom na zvyšujúcu sa minimálnu mzdu je práca na Slovensku pre Rumunov, Bulharov aj pracovníkov z krajín mimo EÚ dostatočne atraktívna,“ uzavrel šéf zamestnávateľskej asociácie.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.