Diaľnica zabrala vinohrady

, 24.02.2018 08:00

Príroda na Slovensku opäť raz ustupuje obrej investícii. Aby sa ušetrilo pri výstavbe diaľničného obchvatu Bratislavy, namiesto nadjazdov sa časť cesty za mestskou časťou Rača postaví cez vinohrady.

Padne takmer 20 hektárov viníc v okolí Vajnôr a Svätého Jura. S výrubom sa už začalo. Ide o jednu z najcennejších vinohradníckych oblastí v krajine, ktorá sa nachádza pod úpätím Malých Karpát. Nájsť podobnú náhradnú lokalitu, kde by sa vinice dosadili, je prakticky nemožné.

Situácia pripomína iné veľké stavby, pri ktorých sa viac dbalo na potrebný hospodársky rast a zamestnanosť ako na prírodu. Ide napríklad o záber najlepšej pôdy pri výstavbe automobiliek pri Trnave či Žiline. Z dávnejšej minulosti sú ešte spornejšie prípady, keď sa v krásnych dolinách či pri riekach postavili chemičky, uhoľné elektrárne, hlinikáreň či rafinéria.

My sme tam mali osemročný vinohrad, ktorý nám teraz začína najlepšie rodiť, a šiel dole.
predseda PD Vajnory Branislav Brúder

Aktuálne umiestnenie obchvatu Bratislavy cez vinohrady je podľa Andreja Kukumberga z OZ Chráňme vinohrady nešťastné. „Úrodná pôda, po stáročia využívaná na pestovanie viniča, zostane zaliata betónom a asfaltom,“ hovorí. Navyše, ak sa v budúcnosti bude raziť tunel Karpaty, počíta sa v danej lokalite so zrušením ďalších okolo 10 hektárov viníc. „Mohlo tu byť územne menšie riešenie. Žiaľ, počas rokovaní s vlastníkmi pozemkov, kadiaľ má viesť samotný obchvat a napájacie cesty, nikto z vlastníkov a nájomcov pozemkov neprotestoval,“ hovorí Kukumberg.

Zabrala zjavne aj výkupná cena – 62 až vyše 74 eur za štvorcový meter, niekde dokonca 80 eur za štvorcový meter. Na porovnanie, cena za štvorcový meter bežného vinohradu sa aktuálne pohybuje v závislosti od lokality od 5 do 40 eur. Drahšie sa predávajú len vinohrady v lokalitách s potenciálom pre novú výstavbu, a tam sú ceny na úrovni stavebných pozemkov.

Rovnaká plocha vinohradov sa podľa Kukumberga už v tejto oblasti nevybuduje. Výsledkom bude podľa neho aj narušenie drenážnych systémov. Na úbočí Malých Karpát sa pritom viniciam darí odjakživa. Na rovnakom úpätí Karpát niekoľko kilometrov ďalej smerom na Bratislavu zostali zatiaľ relatívne nedotknuté iné preslávené vinohrady.

Pod úpätím Malých Karpát, medzi Bratislavou a...
Pod úpätím Malých Karpát, medzi Bratislavou a Svätým Jurom, začína ustupovať diaľničnému obchvatu 20 hektárov viníc. Autor: Robert Hüttner, Pravda

Ide o vinice, kde sa rodí hrozno pre známu Račiansku frankovku. Tá sa v minulosti dostala až na stôl panovníčky Márie Terézie. Aj tieto vinohrady však ohrozuje výstavba, hoci nie diaľničná. Zahusťovanie Bratislavy a okolia je realita, pred ktorou už neboli v hlavnom meste uchránené viaceré vinohradnícke lokality.

Pre novú diaľnicu prišlo Poľnohospodárske družstvo Vajnory o 16 hektárov rodiacich vinohradov. Pestovali tu odrody ako Rulandské sivé, Chardonnay či Syrah, z ktorej ako jediný na Slovensku robia ružové víno Širák. Niektoré z nich boli vysadené len v rokoch 2007 až 2010 aj za podpory z eurofondov. „My sme tam mali osemročný vinohrad, ktorý nám teraz začína najlepšie rodiť, a šiel dole,“ hovorí predseda PD Vajnory Branislav Brúder.

Pozemky sa v katastri mestskej časti Vajnory vykupovali za 84 eur za štvorcový meter. „Tá cena bola veľmi prijateľná, len málokto z podielnikov si uvedomil, že pozemky naokolo už nebudú mať žiadnu hodnotu, veď kto si postaví dom pri diaľnici,“ hovorí Brúder.

Všetky zjazdy z nového obchvatu sa naplánovali do vinohradov, kvôli železnici, pre ktorú by bolo treba budovať nadjazdy. Práve nadjazdy by boli vo vzťahu k záberu pôdy lepším aj keď drahším riešením.

„Tá diaľnica mala ísť ďalej až niekde za Senec, pretože tá kolóna sa nezačína pred Vajnorami,“ hovorí Brúder. Celkovo tak podľa neho príde družstvo asi o 100 hektárov pôdy, keďže vzniknú useknuté časti viníc, ktoré nebude možné obhospodarovať. Družstvo preto rieši možnosť náhrady s NDS. Problematické sú aj nájomné zmluvy, ktoré bude treba vysporiadať.

Za vinohrady zasiahnuté stavbou cesty dostane vlastník, teda PD Vajnory, odškodné, potvrdila hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová. Spoločnosť má s družstvom uzatvorenú zmluvu, „na základe ktorej má dôjsť k odškodneniu PD Vajnory za škody spôsobené výstavbou“. Samotné určenie výšky škody bude podľa Michalovej predmetom znaleckého posudku. Ten má zohľadniť aj zdroje financovania vysadených vinohradov.

Pre stavbu diaľnice D4 Bratislava, Ivanka sever – Rača bolo trvale zabratých 19 hektárov vinohradov a dočasne dva hektáre, spresnila hovorkyňa diaľničiarov. Pozemky tvoriace trvalý záber stavby, na ktorých je vinič vysadený, sú podľa Michalovej už vo vlastníctve NDS, k pozemkom tvoriacim dočasný záber má spoločnosť užívacie právo na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom pozemku. „Výkupná cena je v štádiu spracovania znaleckého posudku,“ hovorí Michalová. To platí aj pre vinič vysadený na týchto pozemkoch, dodáva.

Stavebné povolenie na diaľnicu D4 Bratislava, Ivanka sever – Rača bolo vydané v marci minulého roka. Právoplatnosť nadobudlo v júli 2017. „Na realizáciu stavby je uzatvorená zmluva so zhotoviteľom a v súčasnosti prebieha jej výstavba,“ hovorí Michalová.

Naozaj sa nedalo inak?

Na novú diaľnicu čakajú obyvatelia bratislavského okolia už dlho. Výstavbu brzdia problémy s výkupom pozemkov i zazmluvňovanie množstva subdodávateľov. Podľa pôvodných plánov mal byť obchvat hotový už v roku 2020. „Dúfame, že po jeho dokončení sa zlepší dopravná situácia v okolí a zníži sa dnes už neúnosný tranzit cez Vajnory,“ sľubuje si od obchvatu starosta bratislavskej mestskej časti Vajnory Ján Mrva.

Výstavba napojenia na diaľnicu však výrazne odreže z tamojších viníc. Meniť sa to však veľmi podľa Mrvu nedalo. Od bratislavského Nového Mesta až po Grinavu sú totiž na úpätí Malých Karpát vinohrady. „Dopravní projektanti potrebovali napojiť rýchlostnú jurskú cestu na obchvat D4 a naprojektovali križovatku medzi Svätým Jurom a Račou tak, aby zberala dopravu zo smeru od Smoleníc cez Modru, Pezinok Grinavu a Svätý Jur,“ hovorí Mrva.

Trasovanie obchvatu sa podľa neho nedalo umiestniť ani za Šúrsky kanál. Práve tam sa nachádza chránená krajinná oblasť Šúr s rozlohou 655 štvorcových metrov, ktorá mala zostať zachovaná. To, či bolo možné prísť s iným riešením, je podľa združenia Obchvat Nula, ktoré zodpovedá za výstavbu, otázka pre verejného obstarávateľa projektu D4R7. Tým je NDS. „Poloha križovatky Rača v mieste bývalých vinohradov bola daná projektom a spomínané riešenie bolo schválené územným rozhodnutím a stavebným povolením,“ vysvetľuje združenie Obchvat Nula.

O polohe novej diaľnice rozhodovala špecifická poloha hlavného mesta medzi Malými Karpatmi a Dunajom a tiež jeho rozvetvenosť, vysvetľuje za NDS Michalová. „Nájsť optimálnu trasu diaľnice, ktorá zabezpečí odklon tranzitnej dopravy z centra Bratislavy a zároveň bude aj využiteľná pre obyvateľov mesta a odľahčí ho tým, bolo preto veľmi zložité,“ hovorí.

Jestvujúci návrh trasy diaľnice D4 bol podľa Michalovej dlhodobý proces a vyjadrovali sa k nemu všetky zainteresované orgány a organizácie. Trasa D4 bola schválená v územnom pláne už v roku 2004, čo potvrdilo aj ministerstvo dopravy.

Nová trasa pre cyklistov

Prekladať sa pre novú cestu bude aj obľúbený cyklochodník. Ten križuje obchvat nielen pod vinohradmi, ale aj pri Šúrskom kanáli. „Počíta sa s vybudovaním náhradných trás cyklochodníka a so zmenou organizácie dopravy,“ hovorí Mrva. Aktuálne podľa neho prebiehajú rokovania o križovaní s D4 a R7.

Počas tvorby projektu pripomienkovalo nové umiestnenie cyklochodníka aj Združenie obcí Jurava. Väčšina z nich bola zapracovaná, potvrdila za združenie jeho konateľka Mariana Fiamová, ktorá je aj prednostkou Mestského úradu Svätý Jur. „Výstavba obchvatu spôsobí dočasné dopravné obmedzenia v tejto lokalite a nevyhnutné preložky regionálnych a obslužných ciest, ako aj časti cyklotrasy Jurava,“ hovorí Fiamová. Od nového obchvatu očakáva odľahčenie dopravy v tomto regióne.

Počas výstavby by premávka na cyklotrase nemala byť prerušená. „Počas doby výstavby bude cyklotrasa dočasne presunutá na existujúce prístupové komunikácie pri vinohrade,“ vysvetľuje združenie Obchvat Nula. Po dobudovaní nového cyklochodníka, severne od pôvodného umiestnenia, už budú cyklisti nasmerovaní priamo naň.

Bratislavský nultý obchvat umožní obísť hlavné mesto. V aktuálnom projekte sa počíta s výstavbou diaľnice od križovatky Jarovce až po bratislavskú mestskú časť Rača. Trasa vedie poza mestské časti Petržalka, Vrakuňa a Podunajské Biskupice. Následne sa križuje s diaľnicou D1.

V budúcnosti sa počíta s pokračovaním diaľnice D4 tunelom Karpaty, ktorého dĺžka dosiahne takmer 11 kilometrov. Následne by mala diaľnica pokračovať okolo Záhorskej Bystrice až po hranicu s Rakúskom. Tam sa má napojiť na rakúsku rýchlostnú cestu S8. Jej výstavbu však Rakúšania odsúvajú s tým, že najprv chcú hľadať trasu najvhodnejšiu pre tamojšie životné prostredie pri riekach Morava a Dunaj.

Príklady, kde príroda a pôda ustúpila investíciám

Nový závod PSA Peugeot Citroën v Trnave, ktorý...
Nový závod PSA Peugeot Citroën v Trnave, ktorý otvorili v roku 2006, postavili na jednej z najúrodnejších pôd v krajine. Autor: Ivan Majerský, Pravda, T
Diaľničnú estakádu dokončili v roku2010 v...
Diaľničnú estakádu dokončili v roku2010 v Považskej Bystrici napriek protestom naprieč mestom, tunelový variant bol vraj drahý. Autor: SITA
Pri modernizácii železničnej trate z Púchova do...
Pri modernizácii železničnej trate z Púchova do Považskej Teplej vyťali viac ako 9-tisíc stromov. Autor: SITA, Tomáš Šomr
Nový závod Kie v Žiline, otvorený v roku 2007,...
Nový závod Kie v Žiline, otvorený v roku 2007, čelil kritike pôvodných majiteľov ornej pôdy. Autor: SITA, Ľudovít Vaniher
Elektrárni Nováky sa ešte z čias socializmu...
Elektrárni Nováky sa ešte z čias socializmu pripisovali následky na stave ovzdušia a vôd. Autor: SITA, Igor Svítok

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vinohrady #Rača #NDS #diaľnice
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Elite slnečnice s kamilkami

Elite slnečnice s kamilkami

35,87
Sweet ružové alstromérie a karafiáty

Sweet ružové alstromérie a karafiáty

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk