Boháči si vyplatili miliardy

, 27.02.2018 07:00

Príjmová nerovnosť vo svete sa dramaticky zväčšuje. Firmám vo všetkých sektoroch sa v uplynulom roku mimoriadne darilo, čo sa odrazilo aj historicky najvyššej výplate dividend. Bohatí akcionári veľkých firiem si tak opäť polepšili, no mzdy bežných zamestnancov v raste opäť zaostali. Tým sa opäť rozšírila medzera medzi bohatou elitou a zvyškom obyvateľstva. Spoločnosti po celom svete vyplatili za minulý rok dividendy zo ziskov v objeme 1,25 bilióna dolárov, čo je o 7,7 percenta viac ako v roku 2016. Mzdy bežných pracovníkov sa zvyšovali priemerne len o 2 percentá.

Vyplatené dividendy v miliardách dolárov.
Vyplatené dividendy v miliardách dolárov.

Údaje o dividendách potvrdili, že neúmerné rozdeľovanie bohatstva vo svete. Aj podľa organizácie Oxfam z každého zarobeného dolára išlo minulý rok do vreciek jedného percenta najbohatších ľudí sveta až 82 centov. Polovica obyvateľov planéty s nízkymi príjmami, naopak, nezveľadila svoj majetok ani o jediný cent.

Rast vyplatených dividend zaznamenali všetky regióny a okrem telekomunikačných firiem aj spoločnosti vo všetkých odvetviach. Rekordná bola suma vyplatená na dividendách v jedenástich krajinách vrátane USA, Japonska, Švajčiarska, Taiwanu či Holandska.

Naopak, miest, kde príjmovú nerovnosť príliš nevidno, je vo svete ako šafranu. „Mimo kapitalizmu vidno omnoho väčšiu rovnosť napríklad v kooperatíve Mondragón v španielskom Baskicku, kde bola v roku 2006 maximálna miera príjmovej nerovnosti stanovená na pomer 1 : 6,“ hovorí politológ Tomáš Profant, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Najpracovitejší vďaka pomeru môžu zarábať najviac šesťkrát viac ako ostatní.

Na druhej strane sú názory, že aj samotné chudobnejšie vrstvy majú možnosť byť bohatšie. „Stačí, keď budú rozumne utrácať peniaze, nebudú si kupovať veci, na ktoré im nestačí príjem, nebudú sa vo veľkom zadlžovať a budú investovať do dynamických aktív, nie nevýnosných sporiacich účtov. Problémom nie je to, že by pre chudobných ľudí neexistovali možnosti, ako zarobiť viac, ale to, že ich o možnostiach vyšších zárobkov nikto neinformuje a oni sami informácie nevyhľadávajú,“ uviedol analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord.

Aj v tomto roku spoločnosť Janus Henderson očakáva rast výplaty dividend, a to o ďalších 7,7 percenta, na 1,35 bilióna dolárov. Firemný aj hospodársky rast zostáva silný, hoci finančné trhy sú menej stabilné. „Firmy vidia rastúce zisky a zdravé peňažné toky, a to im umožňuje financovať štedré dividendy. Rekordná suma vyplatená vlani bola takmer o tri štvrtiny vyššia ako v roku 2009,“ uviedol riaditeľ oddelenia globálnych kapitálových výnosov v Janus Henderson Ben Lofthouse.

Najvyššiu dividendu vlani opäť vyplatila ropná firma Royal Dutch Shell. Na druhé miesto z predchádzajúcej 19. pozície vystúpila China Mobile, za ňou skončili Exxon Mobil, Apple a Microsoft. Dvadsať najväčších platcov sa na celkovej sume vyplatených dividend podieľalo 15,7 percenta.

Ak na pracovné miesto nastúpi robot, mal by byť zdanený v podobnej miere ako človek, ktorého nahradil,
Bill Gates, Microsoft

Nízka daň z dividend na Slovensku

Mnohé štáty sa dividendy snažia zdaniť a financovať tak chod štátu. Od januára 2017 platí na Slovensku 7-percentná daň z dividend, a je jedna z najnižších v Európe. Majitelia slovenských firiem zaplatia do štátnej kasy navyše 70 miliónov eur ročne. Pôvodne pritom ministerstvo financií vedené Petrom Kažimírom (Smer) navrhovalo zaviesť daň z dividend až vo výške 15 percent. „Pri sedempercentnej dani z dividend zaplatí približne 2,5-tisíca bohatých ľudí do štátnej pokladnice okolo 70 miliónov eur,“ povedal pri zavedení dane Kažimír.

Vyššie dane z dividend by mohli aspoň čiastočne vyrovnávať príjmovú nerovnosť, ktorá sa neustále zväčšuje. „Nadmerná nerovnosť môže narušiť sociálnu súdržnosť, viesť k politickej polarizácii a v konečnom dôsledku spomaliť ekonomický rast,“ uviedol vo svojej správe Medzinárodný menový fond.

Organizácia Oxfam preto navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by pomohli zmierniť príjmovú nerovnosť. Jedným z nich má byť obmedzenie príjmov akcionárov a vrcholových manažérov a zabezpečenie, aby všetci zamestnanci dostávali mzdu, ktorá im zaručí viesť život na primeranej úrovni.

Zrejme najdôležitejším opatrením by však bolo zamedzenie daňových únikov a presúvanie príjmov korporácií a bohatých jednotlivcov do daňových rajov. Tieto peniaze by mali byť využité na financovanie zdravotníctva a školstva. Podľa odhadu Oxfamu ak by existovala 1,5-percentná globálna daň na majetok miliardárov, tak by to stačilo na to, aby každé dieťa mohlo chodiť do školy.

Zdania sa roboty?

Bežní zamestnanci čelia čoraz väčšej konkurencii robotov. V správe poradenskej spoločnosti McKinsey z januára tohto roku sa hovorí, že až polovica všetkých terajších pracovných postov by sa v budúcnosti dala nahradiť strojmi alebo aj humanoidnými robotmi. To by znamenalo pokles objemu svetových miezd vo výške okolo 16 biliónov amerických dolárov. Z týchto 16 biliónov dolárov teda zamestnanci neodvedú dane. Síce by firmy naďalej platili daň zo zisku, táto je však väčšinou nižšia ako podiel, ktorým do verejných financií prispievajú zamestnanci.

Štát by tak prišiel o časť príjmov, ktoré môže nalievať do infraštruktúry, zdravotníctva, sociálnych oblastí a podobne. Preto by podľa Billa Gatesa, zakladateľa softvérovej spoločnosti Microsoft a jedného z najväčších boháčov na svete, mala byť zdanená aj práca robotov. „Ak na pracovné miesto nastúpi robot, mal by byť zdanený v podobnej miere ako človek, ktorého nahradil,“ uviedol Gates v rozhovore pre portál QZ.

Gates nepovedal, ako by podľa neho toto zdaňovanie robotov malo fungovať, no dodal, že takto nadobudnuté zdroje by sa dali použiť na podporu pracovných pozícií, ktoré si vyžadujú ľudský prístup a empatiu. Ako napríklad starostlivosť o starších či školstvo s viac učiteľmi a podobne.

"Rozsiahla automatizácia a robotizácia v najbližších rokoch určite nastane. Roboty sa však zdaňovať nemusia. Roboty totiž nahradia predovšetkým rutinné práce, kreatívne pozície ešte dlho nebudú roboty ohrozovať. Takže stačí, aby sa ľudia začali viac orientovať na kreatívne a špecializované činnosti a určite nájdu prácu aj v roku 2030. Zavedenie robotov bude znamenať, že firmy budú lacnejšie a rýchlejšie vyrábať viac produktov a služieb.

Blahobyt národa sa teda zvýši. Zdanením robotov by, naopak, ich využitie bolo nižšie, čo by znamenalo pomalší rast blahobytu. Ono to znie celkom paradoxne, ale čím viac robotov bude v prevádzke, tým sa bude mať ľudstvo lepšie," oponuje mu Tomčiak. Medzinárodná poradenská firma PwC však odhaduje, že v strednej Európe ohrozí nástup automatizácie a robotov v nasledujúcich dvoch dekádach až 40 percent pracovných pozícií.

Automatizácia a digitalizácia zamestnanom nepomáha

Napriek tomu, že svet v posledných rokoch zažíva solídny ekonomický rast, stále sa zväčšuje rozdiel medzi najbohatšou elitou a miliardami podpriemerne zarábajúcich. Osem najbohatších ľudí sveta, ako sú Jeff Bezos z Amazon.com, Mark Zuckerberg z Facebook.com alebo Bill Gates z Microsoftu disponuje takým majetkom ako 3,6 miliardy najchudobnejších ľudí planéty. Ide o technologických gigantov a práve preto sa do popredia dostávajú aj technologické riziká.

S nárastom používania strojov a digitalizácie mnohých procesov vo výrobe a manažmente, no najmä pre pomalé reakcie hospodárstiev jednotlivých krajín na tento trend a pre slabú diverzifikáciu pracovnej sily nové technológie spôsobujú zvyšovanie nezamestnanosti. To do budúcnosti môže znamenať, že množstvo chudobných ľudí bude narastať a kapitál sa bude čoraz viac sústreďovať do rúk technologickej elity. "V blízkej budúcnosti sa dá očakávať, že automatizácia a digitalizácia spôsobia zníženie úrovne zamestnanosti a miezd, a prispejú k zvýšeniu príjmov a bohatstva na vrchole distribúcie,“ konštatuje sa v správe Svetového ekonomického fóra.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dolár #dividendy #mzdy #nerovnosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku