Nová legislatíva z dielne ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) sa má rozdeliť na dva samostatné zákony. Jeden z nich sa má zaoberať územným plánovaním, druhý výstavbou. "Sú to dve odlišné oblasti verejnej správy. Okrem Českej republiky nikde v Európskej únii nie je územné plánovanie spojené s výstavbou do jedného zákona,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy Peter Ďurček (nominant SNS).
Podľa jeho slov sa novými zákonmi má zefektívniť stavebné konanie a procesy územného plánovania. Procesy majú byť rýchlejšie, prehľadnejšie a jednoduchšie. Proces prípravy zákona sa začal koncom roka 2016.
Jednou z najväčších výziev dvojice nových zákonov nahrádzajúcich starnúci stavebný zákon bude vysporiadanie sa s čiernymi stavbami. Bývalý Počiatkov návrh počítal s likvidáciou čiernych stavieb a odstránením možnosti ich dodatočnej legalizácie.
Aktuálny návrh sa zaoberá len čiernymi stavbami, ktoré by mohli vznikať po jeho účinnosti. Dodatočné povoľovanie stavieb má byť aj v tomto prípade minulosťou. Ak orgán štátnej správy zistí, že niekde vzniká čierna stavba, ďalším krokom môže byť zastavenie stavby, uloženie pokuty, prípadne jej odstránenie spolu s podaním trestného oznámenia.
"Čo sa týka existujúcich čiernych stavieb, tak ja si osobne nemyslím, že ide o problém stavebného zákona. Ide o celospoločenský problém. Stavieb je veľa a my to nevieme vyriešiť tým, že do zákona napíšeme, že sa zbúrajú tie stavby. V tých stavbách žijú desiatky, možno státisíce ľudí,“ povedal Ďurček. Podľa jeho slov by bolo skôr vhodné vyriešiť právne vzťahy medzi pozemkami a čiernymi stavbami a hľadať celospoločenské konanie.
Mestá majú prísť o kompetencie
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nesúhlasí so zavedením tzv. stavebných komisárov. Mestá a obce by tak prišli o svoje právomoci v stavebnom konaní. Aktuálne ich kompetencie patria do pôsobnosti štátu, no boli im zverené. V mene štátu by po novom konali práve stavební komisári. Ďurček si od toho sľubuje zvýšenie kvality štátnej stavebnej správy.
Návrh zákona o územnom plánovaní počíta s tým, že územný plán budú povinne mať všetky obce. V súčasnosti táto povinnosť pripadá na obce s vyšším počtom obyvateľov ako 2-tisíc. Pri územnom plánovaní má dôjsť k zjednodušeniu procesov a vyššej profesionalite orgánov územného plánovania.
„A to najdôležitejšie v rámci územného plánovania je územné stanovisko obce, ktorým bude potvrdzovať stavebný zámer pre výstavbu,“ povedal generálny riaditeľ sekcie výstavby na ministerstve dopravy Tibor Németh.
Jednoduchšie stavebné konanie?
Zákon má zaviesť nový inštitút, ktorým je stavebný zámer. Ten by mal odstrániť súčasné dvojkolové konanie. Malo by ísť o dokument, v ktorom dôjde k posúdeniu stavby z hľadísk technického, technicko-stavebného umiestnenia a z hľadiska súladu s územno-plánovacou dokumentáciou. Po jeho posúdení má byť vydané len jedno rozhodnutie.
Ministerstvo tvrdí, že návrhy zákonov by chcelo mať hotové do 30. júna tohto roku. Rezort dopravy chce dosiahnuť čo najširšiu dohodu s odborníkmi. Až potom začne legislatívny proces medzirezortným pripomienkovým konaním. Do parlamentu by sa zákony mohli v ideálnom prípade dostať počas jari budúceho roka. Ich účinnosť sa očakáva až v roku 2020.
V septembri 2015 bývalý minister dopravy Ján Počiatek stiahol návrh nového stavebného zákona počas rozpravy v druhom čítaní. Nový stavebný zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2016. Návrh zákona počítal napríklad so zavedením povinnosti vytvárať územný plán pre všetky obce alebo s úplným zrušením stavebného konania pri drobných stavbách.