Trump vo štvrtok zástupcom oceliarskych a hlinikárskych firiem v Bielom dome povedal, že na budúci týždeň plánuje podpísať zavedenie ciel na dovoz ocele vo výške 25 % a hliníka vo výške 10 %. Neskôr však zdroje z Bieleho domu informovali, že niektoré detaily bude ešte potrebné doriešiť.
„Zavedenie takýchto ciel nemôže znamenať nič iné, len deformáciu svetového obchodu a nakoniec, sme o tom presvedčení, povedie k stratám pracovných miest,“ povedal Ciobo na stretnutí s novinármi v Sydney. Zároveň dodal, že sa obáva, že reakciou budú odvetné opatrenia zo strany ďalších veľkých ekonomík. „Takýto vývoj nikomu neprospeje,“ povedal s tým, že Austrália sa usiluje, aby jej vývozcov Washington spod plánovaných ciel vyňal.
Trump už dlhšie sľuboval zástupcom oceliarskeho sektora, že ho podporí a ochráni pred lacným dovozom zo zahraničia. Clá sú evidentne smerované najmä proti Číne, ktorá sa síce na zahraničnom dovoze ocele do USA podieľa len 2 %, obrovský rozmach tohto sektora v Číne však spôsobil prebytky vo svete a pokles cien.
Neistota ale vzrástla aj v Južnej Kórei, ktorá je tretím najväčším vývozcom ocele do USA po Kanade a Brazílii. Soul už oznámil, že dokiaľ sa plány Washingtonu nezrealizujú, bude s americkými predstaviteľmi rokovať. Podľa zdroja z kórejského ministerstva obchodu sa obávali ešte vyšších ciel, ale aj tie, ktoré Trump spomenul, budú mať na vývoz ocele z Južnej Kórey do USA vplyv.
Viacerí ázijskí producenti ocele sa obávajú, že zavedenie ciel zo strany Spojených štátov povedie k prebytkom na ich domácich trhoch. „Nevieme, ako zareagujú ďalší vývozcovia, čo bude s oceľou, ktorú nebudeme môcť predať v USA,“ povedal pre agentúru Reuters Vikrom Vačarakrup z Federácie thajského priemyslu, ktorý zastupuje oblasť pre oceľ a železo. Thajsko síce vyváža väčšinu svojej ocele na ďalšie ázijské trhy, nemalú časť však exportuje aj do USA.
Japonsko oznámilo, že čaká na podrobnosti. Ako však povedal minister obchodu a priemyslu Hirošige Seko, nemá pocit, že japonský export ocele a hliníka poškodzuje americké národné záujmy, na ktoré sa Trumpova administratíva tiež odvoláva.
Americká vláda už skôr uviedla, že zavedenie ciel má slúžiť aj na ochranu národných záujmov, nakoľko v prípade výroby tankov a bojových lodí potrebujú USA domáce dodávky. Ministerstvo obrany ale na rozdiel od Trumpových plánov oznámených vo štvrtok odporučilo zavedenie dovozných ciel na oceľ len v prípade niektorých krajín, a čo sa týka ciel na dovoz hliníka, odporučilo odklad.
Aj India dala najavo, že oháňanie sa národnou bezpečnosťou nie je namieste. Export indickej ocele do USA predstavuje len 2 %, takže clami krajina príliš neutrpí. Podľa Naí Dillí ale použitím zákona o ochrane národných záujmov to už Spojené štáty preháňajú.
Podľa Trumpa clá zabezpečia Američanom pracovné miesta, ekonómovia však upozorňujú, že následné zvýšenie cien v sektoroch, kde sú oceľ a hliník kľúčovými komoditami, ako sú ropný a automobilový priemysel, v skutočnosti viac pracovných miest zlikviduje, než vytvorí.