Mzdy v krajine sa podľa prieskumu spoločnosti KPMG chystajú zvyšovať štyri z desiatich slovenských firiem.
V najbližších dvanástich mesiacoch by chcelo platy zvýšiť 86 percent slovenských spoločností, takmer dve pätiny z nich o viac ako päť percent. Kým na Slovensku podľa prieskumu KPMG verí v zlepšenie ekonomickej situácie v tomto roku až 41 percent respondentov, v Českej republike to neuviedlo ani 30 percent opýtaných.
Zamestnanci môžu profitovať aj zo zmien v legislatíve. Ide o úľavy na trináste a štrnáste platy, príplatky za prácu v noci či povinnosť zamestnávateľov zverejňovať v pracovných inzerátoch základnú zložku mzdy. Či sa však život tých, ktorí chodia do práce, ako aj situácia ich rodín reálne zlepšia, nie je také samozrejmé.
„Zvyšovanie platov je určite krok, ktorý pomôže zvýšiť životnú úroveň na Slovensku,“ myslí si ekonomický analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Vyššie mzdy by tiež mohli pomôcť ekonomike, podľa Tomčiaka budú totiž domácnosti iste viac míňať, čo ešte viac podporí hospodársky rozmach. Upozorňuje však aj na riziko. „Zvyšovanie platov prinesie so sebou i rast inflácie. Na to by mali myslieť predovšetkým centrálna banka a vláda, od ktorých sa v tomto štádiu ekonomického cyklu očakáva postupné uťahovanie opaskov. Inak hrozí prehriatie ekonomiky s následnou recesiou,“ vraví Tomčiak.
Možno očakávať, že finančne si polepšia najmä ľudia pracujúci vo veľkých firmách so zahraničným kapitálom. „Rast platov je skutočne najpravdepodobnejší v nadnárodných spoločnostiach. Ale i stredne veľké a veľké slovenské podniky budú musieť zvýšiť ohodnotenie svojich zamestnancov,“ dodáva analytik. Pri malých firmách bude situácia zložitejšia. „Na jednej strane musia odmeny zamestnancov zvyšovať, aby im neodchádzali do iných firiem, na druhej strane majú malé firmy často veľmi malú kapitálovú rezervu,“ vraví. Slovenskej ekonomike sa bude v tomto roku dariť a rast platov určite podporí domácu spotrebu, no možno očakávať aj iný efekt, v podobe zvýšených investícií do kapitálu. Tomčiak upozorňuje, že výrobné podniky budú nakupovať stroje a robotické zariadenia, pretože bez automatizácie nebudú schopné pokryť zvyšujúci sa dopyt po slovenských výrobkoch.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa cyklické oživenie európskych ekonomík prejavuje aj na trhu práce. „Nielen na Slovensku, ale prakticky v celom regióne pozorujeme pokles nezamestnanosti sprevádzaný zvýrazňujúcim sa nedostatkom dostupnej pracovnej sily, čo sa následne prejavuje aj na vyššom tlaku na rast miezd. Vo väčšine krajín regiónu pritom mzdy v minulom roku rástli dokonca o niečo rýchlejšie ako na Slovensku,“ vraví Koršňák. Rast miezd podľa neho prechádza naprieč odvetviami ekonomiky. „Hoci sa očakáva, že aktuálny ekonomický cyklus sa pomaly blíži k svojmu vrcholu, situácia na trhu práce by sa zásadnejšie nemala zmeniť ani v tomto roku. Nedostatok vhodnej a dostupnej pracovnej sily v regióne bude naďalej tlačiť aj na rast miezd, pričom dynamika ich rastu by sa mohla ďalej zrýchľovať. Na druhej strane, z rastu miezd viac ukrojí inflácia, a tak predpokladáme, že reálny rast miezd na Slovensku sa udrží v priemere na úrovniach tesne nad tri percentá,“ vraví Koršňák. To by malo naďalej podporovať aj spotrebu domácností, dynamika jej rastu by podľa očakávaní analytikov mohla ostať približne na úrovniach, ktoré sme videli v minulom roku. Zvýšenie miezd „o viac ako päť percent“ je podľa analytika J&T Banky Tomáša Rajtara príliš široký a nešpecifický priestor na relevantné hodnotenie efektu zvýšenia životnej úrovne. „Ak by sme sa však bavili len o hodnotách blízkych spodnej hranici, nemyslím si, že sa dá hovoriť vyslovene o výraznom a či vôbec nejakom zvýšení životnej úrovne,“ vraví. Vyššie príjmy môžu mať podľa neho za následok aj rast spotreby, no záležalo by to na rozsahu a miere rastu miezd. Aj on sa domnieva, že z makroekonomického hľadiska sa zvýšenie môže prejaviť v inflačných tlakoch, pričom rast cenovej hladiny z nominálneho zvýšenia mzdy čiastočne ukrojí. „To isté platí aj v prípade novely Zákonníka práce, pri ktorom je navyše otázne, či opatrenia, ktoré prináša, nebudú mať aj negatívne následky,“ vraví Rajtar.Inštitút finančnej politiky (IFP) vo svojej analýze uvádza, že ekonomika Slovenska si za uplynulý rok pripíše nárast o 3,4 percenta. Hlavným zdrojom rastu bola pritom spotreba domácností, ktorá reagovala na pozitívny vývoj na trhu práce. Podľa Branislava Žúdela z IFP na zvýšenie miezd zatlačí tento rok „robustný trh práce, nízka miera nezamestnanosti a sčasti aj príplatky“. „Ekonomika sa tak po niekoľkých rokoch vymaní z pokrízovej pasce pomerne nízkeho rastu platov,“ vraví Žúdel. Mzdy budú podľa neho rásť rýchlo už tradične najmä v priemysle. „Domácnosti však budú utrácať peniaze za služby, čo povedie k rastu miezd aj v tomto sektore. Zrýchliť by po dlhšom čase mali aj mzdy v stavebníctve. Rýchlejší rast miezd sa spolu s nízkou nezamestnanosťou prejaví v rýchlejšom rastie spotrebiteľských cien, ktorý by mohol tento rok presiahnuť dve percentá. Dynamika reálnych miezd tak bude ukotvená, podobne ako v minulých rokoch, mierne nad hranicou troch percent,“ vraví analytik.