Mäso z krajín Mercosur vyvoláva obavy z hygieny

, 07.03.2018 14:00
krajina, hory, kravy, príroda
Niektorí odborníci sa obávajú, že zvýšením dovozu mäsa z Južnej Ameriky sa na trh môžu dostať aj menej kvalitné výrobky, lebo tamojšie bezpečnostné normy nie sú rovnocenné s európskymi. Autor:

Rokovania o obchodnej dohode medzi Európskou úniou a juhoamerickým blokom Mercosur sa po 17 rokoch naťahovačiek blížia k finále.

Komplikuje ich nastávajúci brexit, no dohoda by mohla byť podpísaná do konca októbra, teda do parlamentných a prezidentských volieb v Brazílii.

Dohoda je na stole v čase, keď, naopak, americký prezident Donald Trump rozpútava vo svete obchodnú vojnu. Zaviesť chce dovozné clá na hliník a oceľ z EÚ a ďalších krajín a dokonca aj na európske autá. Profitovať z dohody s Mercosurom by naopak mohli slovenskí producenti áut, keďže pre ne získajú ďalší významný odbyt. No je otázne, čo prinesie uvoľnenie obchodu s južnou Amerikou našim spotrebiteľom.

Mercosur vznikal ako protiváha integračných pohybov v Severnej Amerike a v ďalších stredo- a juhoamerických krajinách. Profesor Peter Baláž, vedúci Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave (EUBA) však pripomína, že uchádzači o členstvo mali a dodnes majú rozdielne pohľady na to, čo chcú prostredníctvom činnosti zoskupenia dosiahnuť. Štyri členské krajiny (Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj – vylúčená bola Venezuela – pozn. red.) a päť asociovaných krajín majú rozdielnu ekonomickú úroveň a inú štruktúru produkcie. "To determinuje aj ich záujem, čo prostredníctvom bloku Mercosur dovážať a vyvážať. Zoskupenie sa nevie dohodnúť, čo vo vývoze uprednostňovať a ako ho podporovať, a teda ani nemá k dispozícii finančné rezervy ako EÚ. Navyše, v tejto oblasti medzi nimi existujú značné rozpory, a tým je celé zoskupenie navonok dosť oslabované,“ vraví Baláž.

Iné bezpečnostné normy na druhej strane sveta

Íri a Francúzi sa obávajú najmä dovozu lacného hovädzieho mäsa na európsky trh. Baláž však vidí riziko pre slovenských producentov v niečom inom. „Brazília a Čile sú priemyselne vyspelé krajiny vyvážajúce automobilovú techniku, lietadlá i zbrane, ale aj suroviny. Preto riziko skôr vidím v exporte brazílskej ocele alebo čílskej medi. Dovoz iných tovarov, hlavne poľnohospodárskych výrobkov a ovocia, obmedzujú značné prepravné vzdialenosti,“ vra­ví.

Podotýka však, že argentínske a čílske víno sa dovážajú už teraz. „Argentínske hovädzie mäso, kože alebo čílske jablká a lososy nie sú významným ohrozením obchodných pozícií Írska alebo Francúzska, tobôž nie Slovenska,“ domnieva sa. Určité jednorazové hrozby by podľa ekonóma mohli plynúť z dovozu lacných, väčšinou nekvalitných prebytkov alebo starých zásob potravín, čo však vie únia eliminovať svojím systémom kontroly dovozu. "Preto z dnešného uhla pohľadu ani nemožno vidieť nejaké významné riziká z prudkého navýšenia exportu z Mercosuru do únie. V obchode s EÚ by potenciálna intenzifikácia bilaterálnych obchodných vzťahov podliehala spoločnej obchodnej politike únie. Navyše, celkový objem obchodu je obmedzený exportnou výkonnosťou krajín Mercosuru, a teda rast jeho vývozu by financoval náš vyšší vývoz,“ vraví Baláž.

Export hovädzieho mäsa do EÚ však predsa len predstavuje v negociácii vážny problém, a to nielen z finančného hľadiska. EÚ postupne znižuje navrhované limity na dovoz hovädzieho mäsa z krajín Mercosur z úrovne 100 000 ton ročne v roku 2004 na úroveň 70 000 ton v roku 2017. „Táto ponuka Bruselu je však pre nich neprijateľná," vraví Viera Ružeková z Katedry medzinárodného obchodu EUBA. „Najnovší vývoj zo začiatku februára tohto roku je ten, že EÚ kvótu na hovädzie mäso zvýši na 90 000 ton ročne. Táto úroveň však poškodzuje európskych producentov, s veľkou pravdepodobnosťou výrazne zrazí cenu hovädzieho mäsa vyrobeného v EÚ. Očakáva sa prepad európskych výkupných cien o viac ako 30 percent za kilogram živej hmotnosti. Navyše, problémom, a v zmysle vyjadrení európskych producentov hovädzieho mäsa doslova škandálom, je dodávať európskym spotrebiteľom hovädzie mäso z krajín Mercosur, keď ich bezpečnostné normy nie sú rovnocenné s európskymi. Ich mäso nespĺňa štandardy kvality, hygieny a sledovateľnosti ako v EÚ,“ zdôrazňuje Ružeková. Pripomína veľké problémy s mäsom, ktoré sa vyskytli len v nedávnej minulosti – išlo o prípady falšovania certifikátov, teda vývozných osvedčení, ktoré trvali až desať rokov.

Citlivé témy pre EÚ aj krajiny južnej Ameriky

Podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky Františka Palka prináša každá liberalizácia obchodu výhody aj spotrebiteľovi. „Jednoducho má väčšiu ponuku vybrať si identický produkt za čo najnižšiu cenu pri požadovanej kvalite alebo má možnosť širšej ponuky výberu požadovaných produktov,“ vraví. Pozitíva však podľa neho môžu očakávať aj producenti na oboch stranách. „Tí totiž budú mať k dispozícii oveľa väčší trh, kde môžu umiestniť svoju produkciu. Pre krajiny EÚ ide hlavne o producentov priemyselných výrobkov predovšetkým strojárskeho charakteru a pre krajiny Mercosuru sú to hlavne poľnohospodárske produkty,“ vraví Palko. Pre Slovensko, ktoré je známe najväčšou produkciou osobných automobilov na počet obyvateľov na svete, je podľa neho dohoda o zóne voľného obchodu s krajinami Mercosuru zvlášť zaujímavá. Počet obyvateľov v krajinách Latinskej Ameriky, ktoré znamenajú ďalší potenciálny odbyt, prevyšuje 220 miliónov obyvateľov a ich ročný HDP je viac ako 800 miliónov eur ročne.

„Fakt, že rokovania o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Mercosurom bežia už zhruba 17 rokov, svedčí o tom, že ide o rokovania o citlivých témach, ktoré nie je jednoduché prekonať. Na druhej strane fakt, že rokovania stále prebiehajú, svedčí o úprimnom záujme oboch strán prekonať ich a dohodu uzavrieť,“ myslí si Palko. Pripomína tiež výhrady zo strany krajín Mercosuru, ktoré sa týkajú subvencovania poľnohospodárskej výroby v EÚ. „To, samozrejme, vplýva na cenotvorbu týchto komodít na trhu starého kontinentu, ale aj na objem produkcie, ktorý môžu tieto krajiny Latinskej Ameriky umiestniť na európskom trhu,“ vraví Palko. Upozorňuje tiež, že EÚ zas vyčíta Mercosuru príliš veľký protekcionizmus v ich ekonomike, čo narúša slobodné pôsobenie trhu. Problémovým miestom sú aj otázky týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva v týchto krajinách.

„Cieľom Európskej komisie je dosiahnuť ambicióznu, vyrovnanú a jasnú obchodnú dohodu s Mercosurom. Takáto obchodná dohoda je historickou príležitosťou, ktorá bude mať pozitívny vplyv na rast a tvorbu pracovných miest,” povedal pre Pravdu vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Ladislav Miko. Termín finalizácie dohody si v tejto chvíli netrúfa predvídať. "Vyjednávania obchodných dohôd štandardne trvajú aj niekoľko rokov,” povedal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hygiena #mäso #Mercosur
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku