Sú za tým výkyvy vo frekvencii v prepojenej európskej sieti kvôli chýbajúcej elektrine v Kosove. Zasiahlo to 25 európskych štátov, aj Česko a Slovensko. Inokedy normálna frekvencia v sústave v kontinentálnej Európe na úrovni 50 hertzov sa posunula. Presný astronomický čas tak ukazovali len počítače a mobily, ktoré sa neriadia frekvenciou elektrického prúdu.
Za spomalením času je spor správcov rozvodnej siete v Srbsku a v Kosove, vysvetľuje európske združenie prevádzkovateľov prenosových sietí ENTSO-E. Frekvencia v celej sieti kolísala pre nedostatočné dodávky elektriny z Kosova. Problémy sa začali už v polovici januára. Výsledkom bolo včerajšie šesťminútové časové omeškanie.
Podľa ENTSO-E sa podobná frekvenčná odchýlka v európskom systéme ešte nevyskytla. V súčasnosti chýba energia v objeme 113 GWh. Podľa združenia sa rieši, kto bude takúto stratu kompenzovať. Do konca týždňa by sa situácia mala vracať do normálu, keďže produkcia elektriny v Kosove je dostatočná. Včera sa frekvencia siete pohybovala okolo 50,020 až 50,030 hertzov. Frekvencia v sieti podľa odborníka na energetiku Andreja Hanzela ustavične kolíše vzhľadom na to, aký je rozdiel medzi výrobou a spotrebou. „Ak je frekvencia mimo 50 hertzov, tak sa robí dorovnanie voči synchrónnemu času. A to sa robí každý deň,“ hovorí. Na Slovensku zodpovedá za sieť štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Tá dostane každý deň informáciu o tom, ako má nastaviť primárnu reguláciu.
To, čo sa stalo včera a predvčerom, dorovná sústava v priebehu niekoľkých dní, vysvetľuje Hanzel. „Celá sústava sa bude snažiť prevádzkovať na vyššej frekvencii, aby dostihla ten rozdiel, ktorý vznikol,“ hovorí. Pri normálnej prevádzke funguje takzvaná primárna a sekundárna regulácia, v prípade väčších výkyvov sa už robí frekvenčné osamostatnenie jednotlivých oblastí. Meškanie hodín potvrdil včera aj český prevádzkovateľ prenosovej sústavy (ČEPS). „K nastaveniu hodín na správny čas príde automaticky v momente, keď sa elektrický a astronomický čas vyrovnajú,“ povedala podľa agentúry ČTK hovorkyňa ČEPS Hana Klímová.
Vzťahy Srbska s Kosovom sú napäté už od vyhlásenia kosovskej nezávislosti pred desaťročím. To totiž Belehrad neuznal. Spornou oblasťou medzi oboma krajinami zostali práve rozvodné siete. Srbsko má podľa ENTSO-e povinnosť zabezpečiť plynulú dodávku do siete, keď Kosovo nestačí vyrábať dostatok elektriny, ako to bolo v prvých mesiacoch tohto roka. Kvôli sporom však Srbsko nezasiahlo a frekvencia začala kolísať, čo sa podľa asociácie prejavilo najvýraznejšie práve na elektrických hodinách.
Situáciu už rieši aj únia. „Rokovania prebiehajú nielen s prevádzkovateľmi prenosových sústav v Kosove a Srbsku, ale aj na úrovni Európskej komisie,“ povedala Klímová. Otázka stability siete sa rieši pri strategických rozhodnutiach o výstavbe nových elektrární. Ide o predpovede ponuky a dopytu po elektrine, ako aj vplyvov regulácie či spornej podpory zelenej elektriny, ktorá stabilitu dodávok oslabuje. Pri diskusii v odborných kruhoch sa varuje pred takzvaným energetickým blackoutom, ku ktorému došlo v Kalifornii v rokoch 2000 a 2001.