Len hovoriť o nízkych platoch žien nestačí

Keď sa vlani dostali na verejnosť mzdy najlepšie platených zamestnancov v britskom mediálnom dome BBC, bol z toho škandál. Vyšlo totiž najavo, že len tretina z nich sú ženy. O tom, že ženy vo všeobecnosti zarábajú menej, hovoria aj štatistiky, podľa nich sú rozdiely medzi platmi mužov a žien na Slovensku nadpriemerne veľké.

08.03.2018 20:00
debata (6)

Podľa údajov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií rozdiel v priemernom hodinovom príjme mužov a žien dosahuje takmer 20 percent v prospech mužov. Z analýzy portálu Platy.sk zase vyplynulo, že Slovensko má, pokiaľ ide o diskrimináciu žien v odmeňovaní, nelichotivé prvenstvo. Slovenky mimo hlavného mesta zarábajú o štvrtinu menej ako muži, čo je najväčší rozdiel z krajín V4. Zárobok ženy, ktorá pracuje mimo Bratislavy, je o 25 percent nižší ako plat muža.

Ženy sa ozývajú

O nerovnakých platoch mužov a žien sa začína hovoriť čoraz hlasnejšie. Zverejniť mená najlepšie platených zamestnancov bola BBC donútená na základe dohody, ktorú uzavrela s vládou. Generálny riaditeľ Tony Hall vyhlásil, že do roku 2020 by mal byť pomer mužov a žien pracujúcich v BBC rovnaký a všetci mali by byť aj rovnako platení. Napriek náznakom, že by sa veci mali začať vyvíjať dobrým smerom, sa však začiatkom tohto roka škótska novinárka Carrie Gracieová vzdala postu šéfky čínskeho vysielania BBC, pretože sa jej rozdielne ohodnotenie mužov a žien v televízii nepáčilo. Prekážalo jej, že zo štyroch šéfredaktorov zahraničného vysielania BBC zarábajú dvaja muži asi o 50 percent viac ako ich dve kolegyne.

Infografika platy žien

Editorka sa rozhodla opustiť renomovanú spravodajskú televíznu a rozhlasovú spoločnosť napriek ponuke, že jej zamestnávateľ plat zvýši. Gracieová pred výborom britského parlamentu tvrdila, že manažéri BBC sa správajú k ženám, ktoré sa rozhodli prehovoriť o platoch, „ako k nejakému nepriateľovi“. Uviedla, že zvýšenie platu jej problém nerieši. „Môj problém vyrieši uznanie, že moja práca má rovnakú hodnotu ako práca mojich mužských kolegov,“ povedala.

Iróniou je, že práve BBC neskôr informovala o škandálnej diskriminácii žien v inej spoločnosti. Právnici zastupujúci britských zamestnancov obchodného reťazca Tesco sa začali domáhať spätného doplatenia miezd tisícom osôb za údajne protizákonný rozdiel medzi platmi pracovníkov v skladoch a dokladačmi tovaru v predajniach. Prípad sa podľa BBC mal dotknúť až 200-tisíc zamestnancov, pričom prevažne malo ísť o ženy.

Vzorom pre ostatné krajiny by mohol byť Island. Je totiž prvou krajinou na svete, ktorá svojim spoločnostiam zo zákona nariaďuje platiť rovnakú mzdu za rovnakú prácu ženám aj mužom. Zákon platí od januára tohto roku. Firmy alebo vládne inštitúcie s 25 a viac zamestnancami budú musieť dodržiavať nariadenie vlády o rovnakom plate pre obe pohlavia a za nedodržanie zákona budú čeliť pokute.

Skrytá diskriminácia

„Áno, určite ide o diskrimináciu, a to nielen na individuálnej úrovni, ale aj na úrovni systémovej a štruktúrnej. Jednotlivkyne sa však môžu svojich práv dovolávať iba v prípadoch nerovnakého odmeňovania v porovnaní s mužmi u toho istého zamestnávateľa,“ vraví právnička Janka Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Aj to je však podľa nej spojené s množstvom bariér, pretože rodová diskriminácia v odmeňovaní nemusí byť vždy priamočiara. „Môže byť skrytá v rôznych odmenách, osobných ohodnoteniach či iných pohyblivých zložkách mzdy. Môže sa tiež odvíjať od formálne rôzne znejúcich pracovných náplní, ktoré majú v praxi rovnaký alebo veľmi podobný obsah. Osobitnou kategóriou sú komplikácie pri určovaní, čo je "prácou rovnakej hodnoty”, a to najmä v prípadoch, keď sú určité práce u konkrétneho zamestnávateľa, alebo aj všeobecne, vykonávané iba, alebo prevažne ženami,“ vraví právnička.

Problém diskriminačného odmeňovania žien v porovnaní s mužmi je podľa nej veľmi komplexný a rovnako komplexné musia byť preto aj riešenia. „Na systémovej úrovni je potrebné ich robiť už vo vzdelávacom systéme, a to nielen pokiaľ ide o prípravu na povolanie, ale aj vo vzťahu k odstraňovaniu rodových stereotypov. Orgány zabezpečujúce nápravu v prípade rodovo diskriminačného odmeňovania – najmä súdy a inšpektoráty práce – by zas mali rozumieť mechanizmom, akým zamestnávatelia pri odmeňovaní znevýhodňujú ženy. Najmä inšpektoráty by mali byť pripravenejšie, aktívnejšie a razantnejšie, keďže sú to práve ony, kto vykonáva dozor nad dodržiavaním zákazu diskriminácie z úradnej povinnosti, a to tak, že by to diskriminované osoby nemalo nič stáť,“ dodáva. Zásadné zmeny by mal však uskutočniť aj štát.

„Je napríklad neprípustné, aby pri pravidelnom zvyšovaní minimálnej mzdy pre súkromný sektor boli mzdy mnohých osôb vo verejnom sektore pod touto hranicou – pričom nie je tajomstvom, že ich vykonávajú najmä ženy. Vo verejnom a politickom priestore by zas veľmi pomohla aj diskusia o tom, prečo majú povolania a práce, ktoré stále vykonávajú prevažne ženy, taký nízky status,“ vraví Debrecéniová a dodáva, že by nemalo zostať len pri diskusii.

Znižuje prevaha žien platy?

Tomáš Profant pôsobiaci na Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe a na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave upozorňuje na skutočnosť, že okamžite, ako sa nejaké zamestnanie stane dominantne ženským, začnú v ňom klesať mzdy. Ako príklad uvádza prácu v turizme, ktorá bola kedysi doménou mužov.

Hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová tvrdí, že najvýraznejšie rozdiely sa prejavujú najmä u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to predovšetkým v podnikateľskom sektore. „Pozitívnou správou je, že sa rodový mzdový rozdiel na Slovensku postupne znižuje. Kým v roku 2005 bol na úrovni asi 27 percent, v súčasnosti predstavuje stále okolo 18 percent. Inými slovami, priemerný hodinový zárobok žien tvorí 82 percent z mužskej priemernej mzdy. V členských krajinách EÚ sa priemer už dlhodobo pohybuje na úrovni medzi 16 a 17 percentami,“ napísala v stanovisku.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #ženy #Medzinárodný deň žien