Nízkoemisné zóny sú na Slovensku v nedohľadne

, 09.03.2018 15:00
bratislava , parkovanie , bps , parkovacia sluzba
V Bratislave sa zatiaľ len hovorí o možných vplyvoch prípadnej nízkoemisnej zóny, v Košiciach sa pripravuje verejná diskusia a v Žiline návrh na zavedenie zóny už zastavili obyvatelia žijúci v centre mesta. Autor: ,

Centrá slovenských miest sú zamorené autami. Napriek tomu, že od minulého roka si jednotlivé samosprávy môžu vytvárať nízkoemisné zóny, ani jedno z miest stále nereguluje vjazd na svoje územie. Ovzdušie centier znečisťujú aj naďalej staré vozidlá plniace historické emisné normy.

Oproti tomu Nemecký spolkový správny súd povolil mestám zakázať vjazd na svoje územie naftovým vozidlám. Niektoré európske krajiny otvorenie hovoria o zákaze spaľovacích vozidiel od roku 2040. Napriek tomu, že ide o ambiciózne plány s otáznou možnosťou naplnenia, nízkoemisné zóny v západnej Európe fungujú už niekoľko rokov. Slovenské mestá sa na ich zavedenie stále pripravujú.

Nízkoemisné zóny je na Slovensku možné zriaďovať na základe novely zákona o ovzduší z roku 2017. "Jej zriadenie je možné len na základe súhlasného stanoviska okresného úradu ako cestného správneho orgánu a musí mu predchádzať dostatočná príprava a odborná diskusia, pretože takéto riešenie si vyžaduje predovšetkým odbornú štúdiu o vykonateľnosti nízkoemisnej zóny v podmienkach hlavného mesta Bratislavy,“ informuje hovorkyňa Bratislavy Zuzana Onufer.

Podľa jej vyjadrení v prvom rade treba riešiť vplyv vytvorenia takejto zóny na plynulosť dopravy aj kvality života obyvateľov v blízkosti obchádzajúcich trás a obchvatov pred jej zrealizovaním. "S tým úzko súvisí aj podpora verejnej, pešej a cyklistickej dopravy, budovanie nových bus pruhov či budovanie záchytných parkovísk v rámci regulácie parkovania v meste, ktoré je súčasťou parkovacej politiky, s cieľom odbremenenia vnútorného územia mesta od individuálnej automobilovej dopravy,“ dodáva Zuzana Onufer.

Prípravy začínajú v Košiciach

V rovine príprav verejnej diskusie je zriadenie nízkoemisných zón aj v Košiciach. "Vítame zákonnú možnosť zavedenia nízkoemisných zón a sme pripravení osloviť nielen kompetentné štátne orgány a organizácie, ale aj občanov vo verejnej diskusii, aby sme našli optimálny model zavedenia nízkoemisných zón v Košiciach,“ povedala Linda Šnajdárová, hovorkyňa Košíc. Podľa jej slov sa mesto snaží odľahčiť najmä svoje centrum od osobných automobilov zlepšovaním mestskej hromadnej dopravy.

V minulom roku sa ako prvá pokúšala vylúčiť zo svojho centrá staré autá Žilina. Podľa návrhu, o ktorom rozhodovali poslanci na jar minulého roka, mali byť z centra vylúčené automobily nespĺňajúce ani emisnú normu Euro 3, teda všetky vozidlá vyrobené pred rokom 2000. Návrh sa však stretol aj s odporom časti miestnych obyvateľov.

"Mesto Žilina zatiaľ s plnohodnotnou nízkoemisnou zónou nepočíta. Nízkoemisná zóna sa má zavádzať po častiach. U nás je momentálne prioritou regulovať vstupy do pešej zóny a posilniť to o emisné limity, čím by sa vytvorila pilotná bezemisná zóna (tá by však nespĺňala parametre nízkoemisnej zóny). Až po postupnom rozšírení tejto bezemisnej zóny plánujeme následne vyhlásiť nízkoemisnú zónu pre centrálnu časť mesta,“ informuje hovorkyňa Žiliny Barbora Zigová.

Malé centrá – malý efekt zóny

"V súčasnosti neevidujeme konkrétny záujem samospráv vybudovať zónu, do ktorej by mali povolený vstup len vozidlá s určitou emisnou triedou. No treba povedať, že zriadiť nízkoemisnú zónu možno na základe súhlasného stanoviska príslušného okresného úradu ako cestného správneho orgánu. Nie ministerstva životného prostredia,“ informuje Tomáš Ferenčák, hovorca ministerstva životného prostredia.

Šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák v minulom roku pre Pravdu uviedol, že zatvorenie dopravy v takom malom priestore, akým je centrum Žiliny, veľký efekt neprinesie. V zahraničí majú podľa neho nízkoemisné zóny väčšiu rozlohu.

Prvé nízkoemisné zóny vznikali podľa ústredného českého autoklubu (ÚAMK) vo Švédsku v 90. rokoch. V roku 1996 ju vytvorilo mesto Göteborg, po ktorom nasledoval Štokholm. V Nemecku je povolené budovanie týchto zón zákonom od marca 2007, pričom s ich zavádzaním sa začalo od nasledujúceho roka. Aktuálne je ich v Nemecku asi 70, pričom najrozsiahlejšia má 850 štvorcových kilometrov.

Koniec dieslov v Mníchove či Ríme

V minulosti o zavedení nízkoemisnej zóny uvažovala aj Praha. Nakoniec bolo však jej vytvorenie odložené na dobu po dobudovaní obchvatu. V Česku zákon umožňuje vytváranie takýchto zón od roku 2013. Na Slovensku by nízkoemisné zóny mali mať povolené aj výnimky. Do centier by tak mohli vchádzať autá neplniace požadovanú emisnú normu záchranných zložiek, obyvateľov s ťažkým zdravotným postihnutím, mestské vozidlá alebo tie, ktoré vykonávajú údržbu a odvoz odpadu.

Mestá ako Mníchov alebo Rím uvažujú o úplnom zákaze vjazdu naftových vozidiel na svoje územie. Nad naftovými motormi sa tak sťahujú čierne mračná. Koncern Fiat Chrysler oznámil, že chce ukončiť ich výrobu a Toyota oznámila, že v krátkom čase skončí ich predaj v Európe. Veľká Británia volá po úplnom zákaze vozidiel so spaľovacími motormi od roku 2040.

Nízkoemisné zóny v Európe

  • Fungujú v jednotlivých mestách v Belgicku, Dánsku, vo Francúzsku, v Grécku, Taliansku, Nemecku, Holandsku, Nórsku, Portugalsku, vo Švédsku, v Španielsku a vo Veľkej Británii.
  • Medzi najznámejšie mestá s nízkoemisnými zónami patria Brusel, Kodaň, Paríž, Atény, Rím, Miláno, Lisabon, Göteborg, Madrid, Londýn.
  • Na Slovensku zákon umožňuje vytvárať nízkoemisné zóny od roku 2017.
  • Vozidlá nespĺňajúce príslušnú emisnú Euro normu majú do jednotlivých zón zakázaný vjazd.
  • Oprávnenosť vjazdu sa vo väčšine prípadov preukazuje ekologickou plaketou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#nízkoemisná zóna #emisie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk