Počíta sa napríklad zo zavedením ciel na dovoz amerických pomarančov, džínsov, tabaku, whisky či motoriek. Celý zoznam protiopatrení Bruselu dosahuje sumu 2,8 miliardy eur a k tomu žaloby podané vo Svetovej obchodnej organizácii.
„Ak Donald Trump prijme tieto opatrenia, ako odpoveď máme pripravený celý arzenál protiopatrení,“ varoval eurokomisár pre financie Pierre Moscovici. Americký prezident napriek odporu odborníkov a aj republikánskych politikov chce zaviesť 25-percentné clo na import ocele a 10-percentné clo na hliník. Ak ich oficiálne podpíše, začnú platiť o dva mesiace.
Trump pred vystúpením na sociálnej sieti naznačil, že pre niektoré krajiny clá platiť nebudú. Neuviedol presne, o ktoré krajiny ide, ale predpokladá sa, že ide o Kanadu a Mexiko. Aj Európska únia dúfala, že bude vyňatá spod amerických dovozných ciel. Navyše, prípadné vyňatie jednej z členských krajín by malo automaticky znamenať uplatnenie tohto princípu na celý blok. Povedal to podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen, ktorý tvrdí, že zaregistroval úvahy USA udeliť výnimky pre partnerov v dohode o voľnom obchode NAFTA, teda pre Mexiko a Kanadu, ale aj pre Britániu.
„Ak sa rozhodnú poskytnúť výnimku pre jedného z našich členov, automaticky to znamená pre Európsku úniu ako celok,“ povedal s tým, že Brusel sa naďalej usiluje presvedčiť Spojené štáty, že clá sú zlý nápad.
Brusel aj Peking zároveň zopakovali, že uvalenie ciel na oceľ a hliník môže rozpútať globálnu obchodnú vojnu. „Chceme, aby Kongres rozumel, že to bude nepriaznivá situácia pre všetky strany,“ uviedol Moscovici pre televíziu BFM. Čínsky minister financií Wang Ji povedal, že Čína a USA nemusia byť rivalmi a že história ukázala, že obchodné vojny nie sú správnym spôsobom, ako riešiť problémy. „Čína však bude musieť prijať odôvodnené a nevyhnutné opatrenia,“ dodal.
Americký prezident tvrdí, že clá sú namierené proti lacnému dovozu, ktorý poškodzuje americký priemysel a pripravuje ľudí o prácu. USA majú dlhodobo problém s vysokým deficitom zahraničného obchodu. V januári sa prehĺbil na 56,6 miliardy dolárov, čo je najviac od októbra 2008. Deficit sa zvýšil už piaty mesiac za sebou, čo naznačuje, že snaha amerického prezidenta znížiť obchodný deficit so zvyškom sveta sa zatiaľ míňa účinkom.
Biely dom v posledných týždňoch narážal na silné výhrady voči uvaleniu ciel zo strán firiem, finančných trhov a aj vlastných republikánskych politikov. Trump však vytrvalo odmieta ustúpiť, a preto mu dal v stredu výpoveď aj jeho hlavný ekonomický poradca Gary Cohn. Trumpovi dohováral aj vplyvný predseda Snemovne reprezentantov Paul Ryan. Podľa neho mal Trump pripraviť „rozumnejší“ plán, ktorý by bol „chirurgicky presný a cielený“. Podľa zdrojov Reuters republikánski zákonodarcovia zvažujú, že v prípade Trumpovho zavedenia ciel poškodzujúcich ekonomiku zareagujú prijatím dosiaľ nešpecifikovaného „opravného“ kroku.
Zamýšľané cla na dovoz hliníka a ocele do Spojených štátov by krajinu mohli pripraviť až o 150-tisíc pracovných miest, ak obchodní partneri USA prídu s „primeranou odpoveďou“. Agentúre Reuters to povedal hlavný ekonóm spoločnosti Moody's Analytics Mark Zandi. Ak by títo partneri po žiadnych protiopatreniach nesiahli, dosiahla by strata niečo medzi 50-tisíc až 60-tisíc pracovných miest. Prepúšťanie by čiastočne vykompenzoval nábor odhadovaný na 10-tisíc až 15-tisíc pracovníkov, ktorých by zamestnali americkí spracovatelia hliníka a ocele. Americkú ekonomiku by však tieto straty podľa Zandiho nemali ohroziť.