Destabilizácia obchodu zasiahne najslabších, varuje odborník

, 12.03.2018 08:00

Negatíva pri amerických clách na oceľ a hliník prevažujú nad pozitívami. Politológ Tomáš Profant z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe a Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave v rozhovore pre Pravdu hovorí, že globalizácia má mnohé negatívne sociálne dosahy, takže jej obmedzenie a regulácia sú chvályhodné. "Tu však zatiaľ ide o jednostranné opatrenie, ktoré namiesto pokojných zmien môže mať za následok destabilizáciu, na ktorú zrejme doplatia tí najslabší," upozorňuje.

Ako hodnotíte rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zaviesť dovozné clá na oceľ a hliník?

To rozhodnutie je prekvapivé. Hoci Trump už v kampani sľuboval protekcionistickú politiku, nezdalo sa, že ju napokon bude nasledovať. V mnohých iných otázkach konal viac v súlade s obvyklými záujmami lobistov, ktorých má dokonca aj vo vláde. Teraz ide proti konsenzu, ktorý existoval naprieč americkým politickým spektrom, a koná teda naozaj populisticky, v zmysle – proti elitám. Či v záujme svojich voličov, to závisí od iných politík. Znižovanie daní nasvedčuje, že o najchudobnejších mu nejde.

Niektoré krajiny vrátane EÚ uvažujú o odvetných opatreniach, chcú zaviesť napríklad clá na americké motocykle Harley Davidson, džínsy Levi's a bourbon. Predpokladáte, že tak naozaj urobia?

Nemyslím si, že ide o plané sľuby. Odpoveď bude pravdepodobne nasmerovaná takým spôsobom, aby bola čo najskôr citeľná a ukázala Trumpovi, k akým problémom môže obchodná vojna viesť. Vyjadrenia niektorých amerických politikov však naznačujú, že kvôli obchodnej vojne budú ochotní použiť všetky dostupné legálne kroky, takže vývoj sa v tejto chvíli nedá celkom predpovedať.

Poškodí to USA? Alebo na čej strane budú straty väčšie?

V prípade koordinovanej odpovede môžu byť straty v USA krátkodobo závažné. Globálna ekonomika by sa však dokázala vysporiadať so zavedením ciel, pokiaľ by nedošlo k eskalácii konfliktu. No dôležitejšie sú dva problémy: životné prostredie potrebuje, aby sme prestali toľko obchodovať a začali spotrebovávať miestnu produkciu. V tomto zmysle môže mať obchodná vojna za následok pokles emisií a je škoda, že diskusia v médiách vonkoncom túto otázku neberie do úvahy. A druhá vec je, že globalizácia má mnohé negatívne sociálne dosahy, takže jej obmedzenie a regulácia sú určite chvályhodné. Ostatne, Trumpova voľba je aj odpoveďou na globalizáciu. Tu však zatiaľ ide o jednostranné opatrenie, ktoré namiesto pokojných zmien môže mať za následok destabilizáciu, na ktorú zrejme doplatia tí najslabší.

K čomu takáto vojna povedie? Trump uvažuje aj o zavedení zvýšených ciel na dovoz áut. Dovozné clá na autá sú teraz v USA na úrovni 2,5 percenta, Trump už v médiách hovoril aj o zvýšení na 35 percent, čo môže mimoriadne zasiahnuť slovenský automobilový priemysel.

Podľa mňa sa Trump zľakne a nebude pokračovať v zavádzaní ďalších taríf. Dosahy v prípade Slovenska závisia od toho, kde budú automobilky primárne obmedzovať výrobu. Zvyšovanie platov však určite nebude na programe dňa.

Trump chce týmito opatreniami americkú ekonomiku chrániť. Neuškodí jej skôr?

Krátkodobo tieto opatrenia určite uškodia americkým producentom, ktorí využívajú oceľ a hliník, pretože cena týchto produktov v USA vzrastie. Zároveň sa však môže podariť uchovať pracovné miesta v odvetviach, ktoré by inak nedokázali konkurovať na svetových trhoch. Otázka je, ako sa celková zmena prejaví na mzdách nízkopríjmových skupín a čo presne spôsobí odveta zvyšku sveta. Dosiaľ sa nezdalo, že by Trumpovi na najchudobnejších záležalo.

Kanada a Mexiko si vybojovali výnimku, no podľa Trumpa má výnimka trvať, len kým spoločne rokujú o zmene Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA). O čom to svedčí?

Výnimka pre Mexiko a Kanadu svedčí o význame Severoamerickej dohody o voľnom obchode. Výnimka však má trvať len mesiac, takže tu sa v prípade odporu amerických susedov ukáže, či Trump skutočne plánuje obchodnú vojnu.

Politici si svoje strategické postoje k clám odkazujú na sociálnej sieti. Čo na to hovoríte?

To, či naozaj pôjde o vojnu, ešte uvidíme. Komunikácia cez twitter alebo iné médiá by v prípade „normálnych“ politikov znamenala, že diplomatické vyjednávania zlyhali. V prípade Trumpa tomu možno netreba pripisovať až taký veľký význam.

Môžte uviesť iný podobný príklad z minulosti, keď takáto vojna clami viedla k negatívnym dôsledkom?

V 19. storočí mala obchodná vojna medzi USA a Kanadou za následok okrem obmedzenia obchodu aj presun výroby zo Spojených štátov do Kanady, čím americké korporácie obišli clá. V 30. rokoch 20. storočia mala obchodná vojna, ktorú začala Republikánska strana, za následok obmedzenie obchodu, čo viedlo k negatívnym dosahom v Spojených štátoch. V literatúre sa však píše aj o výhodách pre chudobnejšie krajiny, ktoré vďaka clám môžu vyvinúť vlastný priemysel, a ten je po odstránení ciel schopný konkurovať na svetových trhoch. To sa podarilo Južnej Kórei či Taiwanu, ale predtým napríklad aj Nemecku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#USA #obchodná vojna #Európska únia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Passion ružové ruže

Passion ružové ruže

89,99
Grande farebné orchidey

Grande farebné orchidey

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk