Reformy eurozóny, ktoré tlačia dopredu najmä Francúzsko a Nemecko, mali byť jedným z bodov programu marcového summitu EÚ (22.-23.3), avšak povolebná situácia v Nemecku a dlhé koaličné rozhovory o novej spolkovej vláde tieto debaty vylučujú.
„Nie som z toho nadšený, tá možnosť urobiť zásadné zmeny nám uteká medzi prstami,“ dodal Kažimír. Priznal, že sú za tým zdĺhavé koaličné rokovania v Nemecku, keď dočasní ministri a ani úradujúca kancelárka Angela Merkelová neboli schopní prijať príslušné rozhodnutia, pričom „bez tejto krajiny to nejde“.
Kažimír upozornil, že je dôležité prijať jasný časový plán, aby sa bolo možné na niečom dohodnúť a dotiahnuť to aj do legislatívnej podoby. Čas sa však kráti, Nemecko ohlási novú vládu 14. marca a z hľadiska mandátu terajšej Európskej komisie a Európskeho parlamentu – pred eurovoľbami v máji 2019 – veľké reformné zámery prestávajú byť realistické.
Podľa ministra financií SR však debaty ohľadom veľkej reformy eurozóny neustávajú, nezmizli z rokovacieho stola, treba si však priznať, „či sme to schopní zvládnuť z časového hľadiska“.
Slovenská pozícia k reformným snahám eurozóny je jasná – sme prointegračne nastavení a chceme vedieť, aká bude skutočná podoba eurozóny o tri až o desať rokov.
Kažimír v rámci týchto debát za realistické považuje pokrok pri budovaní bankovej únie a dohodu o lepšej kontrole „subsystémových“ veľkých bánk. Možná je podľa neho aj transformácia trvalého eurovalu, čiže Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) na takzvaný Európsky menový fond, ktorý bude plniť oveľa širšie úlohy, ako dnes plní ESM.
„To by sme snáď stihnúť mohli. Ale je pravda, že hovoriť o veľkej architektúre, dnes už začína byť neskoro,“ dodal.