Nad európskymi daňovými rajmi sa zmráka

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok odobrili koncept spoločného základu dane. Týkať by sa mal všetkých globálnych firiem s ročným obratom vyše 750 miliónov eur. Podľa navrhnutých pravidiel by už internetové giganty v Európe nemohli legálne platiť daň z príjmu vo výške 1 percenta.

18.03.2018 10:00
debata (4)

"Nové predpisy by mali odstrániť legislatívnu medzeru, ktorá umožňovala niektorým globálnym spoločnostiam podnikajúcim v digitálnej oblasti drasticky znížiť svoje daňové povinnosti alebo sa vyhnúť platbe daní v krajinách, v ktorých vytvárajú zisk,“ povedal Ján Jakubov, tlačový atašé Európskeho parlamentu. Otázne je, v akej podobe prejde spoločná daň cez členské štáty. Návrh Európskeho parlamentu má totiž len odporúčací charakter.

Európsky parlament navrhol ukončiť legálnu... Foto: SHUTTERSTOCK
Európsky parlament, vlajky, zástavy Európsky parlament navrhol ukončiť legálnu daňovú optimalizáciu v európskych daňových rajoch.

Známa kauza LuxLeaks odhalila, že veľké nadnárodné spoločnosti ako napríklad Amazon v minulosti legálne platili nízke dane zo zarobených peňazí v Európe presunom financií do Luxemburska. V súvislosti s daňovou optimalizáciou boli spomínané aj firmy Google, Facebook či Apple.

„Smernica obsahuje kritériá, na základe ktorých by sa mala určovať takzvaná digitálna prítomnosť firiem v jednotlivých členských štátoch EÚ, kde by mali zaplatiť daň,“ dodal Jakubov. Podľa navrhovaných pravidiel majú aj v budúcnosti v jednotlivých členských štátoch únie ostať zachované rôzne sadzby dane z príjmu. Teda nadnárodné firmy zaplatia napríklad z peňazí zarobených na Slovensku 21-percentnú daň z príjmu a v susednom Maďarsku len 9-percentnú daň z príjmu.

Priemerné zdanenie firemných ziskov je v Európskej únii vo výške 21,29 percenta. Najvyššie dane vo výške 33,3 percenta majú vo Francúzsku a v Nemecku, kde sa sadzba dane z príjmu pohybuje v rozmedzí od 22,83 percenta do 36,83 percenta. Vysoké dane z príjmu platí väčšina firiem aj v európskych daňových rajoch. V Holandsku majú zavedenú 25-percentnú daň z príjmu, v Luxembursku daň až 26,01 percenta. Luxembursko sa stalo daňovým rajom po tom, ako bývalý premiér a dnešný šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker udelil približne 300 nadnárodným koncernom špeciálne výnimky. Tie im umožnili platiť výrazne nižšie firemné dane – v niektorých prípadoch len vo výške jedného percenta.

Brusel chce dosiahnuť, aby podniky v celej únii používali rovnaké pravidlá pre výpočet firemného základu dane. Pričom všetky zisky aj straty firiem z jednotlivých štátov únie by sa zratúvali dokopy. A až z tejto sumy by sa odvádzala daň. Takto zaplatené dane by sa následne podľa presne stanoveného kľúča rozdelili medzi jednotlivé členské krajiny, v ktorých firmy podnikajú.

„Rozdelenie zisku by podliehalo výpočtom na základe vzorca, ktorý by bral do úvahy budovy, zariadenia, počet zamestnancov a výšku predaja, ktorý má spoločnosť v konkrétnom členskom štáte,“ uvádza sa v stanovisku Európskeho parlamentu.

Zatočiť s internetovými firmami chce od mája aj slovenské ministerstvo financií. Štátu dnes na daniach utekajú milióny eur z peňazí zarobených cez online aplikácií Uber, AirBnB a Booking.com.

"Podľa novely zákona o dani z príjmov sa majú od 1. januára 2018 transakcie zrealizované v SR zdaňovať na Slovensku. Daň majú odvádzať priamo zahraničné digitálne platformy tak, že si na Slovensku zaregistrujú stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov a príjmy stálej prevádzkarne zdania prostredníctvom daňového priznania,“ uviedla PR manažérka Slovenskej komory daňových poradcov Lucia Ježeková Havlíková.

V prípade, ak tak zahraničné spoločnosti nespravia, prenesie sa povinnosť odviesť zrážkovú daň priamo na slovenského podnikateľa. Zároveň za prípadné neodvedenie danie hrozia domácim podnikateľom sankcie.

Podľa informácií Slovenskej komory daňových poradcov sa doteraz na Slovensku registrovala len jedna spoločnosť zo susednej Českej republiky. Štát sa preto chystá využiť možnosť registrácie z úradnej moci, keď zahraničným firmám vydá osvedčenie o registrácii a pridelí im identifikačné čísla pre konkrétne druhy daní.

„Z tohto dôvodu Slovenská komora daňových poradcov navrhuje, aby stále prevádzkarne zahraničných digitálnych platforiem boli registrované spätne k 1. januáru 2018, a to aj v prípade, ak budú registrované z úradnej moci. Takýto postup pomôže slovenským podnikateľom "zbaviť“ sa povinnosti zrážať daň z platieb za sprostredkovanie,“ povedala viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov Miriam Galandová. V opačnom prípade hrozia pokuty za neplatenie daní aj ľuďom poskytujúcim ubytovanie prostredníctvom AirBnB alebo prepravu cez Uber.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #daňový raj #dane #Európsky parlament