Východniari nedôverujú obchodnej dohode CETA

, 18.03.2018 15:00

Košickým župným poslancom sa nepozdáva obchodná dohoda únie s Kanadou známa pod skratkou CETA. Chcú, aby do nej boli zapracované podmienky, ktoré si v župe odhlasovali.

Do textu dohody sa má dostať výslovný zákaz dobývania rádioaktívnych nerastov, okrem prípadu, ak to schvália obyvatelia obce v miestnom referende. Trvajú tiež na zákaze používania technológie kyanidového lúhovania pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov. Návrh dohody už prešiel vládou, na rade je parlament.

Nespokojnosť ľudí s dohodou medzi EÚ a Kanadou...
Nespokojnosť ľudí s dohodou medzi EÚ a Kanadou boli v roku 2016 vo viacerých európskych mestách. Na fotografii protestujúci v Bratislave. Autor: Robert Hüttner, Pravda

„Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) po jej ratifikácii v žiadnom prípade neumožní na Slovensku ťažiť urán alebo použiť pri ťažbe zlata metódu kyanidového lúhovania. Ide totiž o vyslovene obchodnú dohodu a neprinesie žiadne zhoršenie pozície štátu v tejto oblasti,“ povedal pre Pravdu hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. Ustanovenia dohody podľa neho jednoznačne pokrývajú a zaručujú základné a legitímne právo štátu regulovať oblasti verejného záujmu, teda aj ochranu životného prostredia. „Slovenská legislatíva tento postup vylučuje alebo podmieňuje súhlasom dotknutých obyvateľov. Dohoda sa vôbec netýka zákonov v oblasti životného prostredia v členských krajinách a explicitne to na viacerých miestach spomína, vrátane preambuly,“ zdôraznil Stano.

Konkrétne zákonné podmienky na vydanie oprávnenia na podnikanie v oblasti ťažby sú podľa hovorcu rezortu hospodárstva mimo pôsobnosti tejto dohody a zostávajú bez akýchkoľvek obmedzení v platnosti. Uviedol, že CETA vôbec neznamená zmenu prístupu ťažobných firiem z Kanady na slovenský trh. „Ostáva zachované existujúce právne status quo. Slovenská republika bude mať naďalej, aj po ratifikácii dohody, výhradné právo uplatňovať doterajšie zákonné podmienky,“ povedal Stano. Dohoda CETA sa totiž netýka opatrení uplatňovaných na lokálnej úrovni, dodal.

Podobný názor má aj vedúci Katedry medzinárodného obchodu z Ekonomickej univerzity v Bratislave Peter Baláž. „Domnievam sa, že zmyslom takýchto medzinárodných dohôd nie sú takéto jednotlivosti. To by znamenalo, že jeden nechce ich mäso, druhý topánky, tretí dobývanie nerastov,“ hovorí. Dohoda je podľa neho vždy prejavom ochoty spolupracovať na báze dobrej vôle a využitia vlastných komparatívnych výhod alebo oblastí spoločného záujmu. „Kanada ani nemôže cez túto dohodu brzdiť nejaké privátne iniciatívy. Na to musí slúžiť naša dobrá legislatíva a koordinácia záujmu štátu, regiónu a firmy,“ myslí si Baláž.

Ministerstvo informovalo Kanaďanov

Smerodajné je podľa Stana konkrétne slovné znenie výhrady Slovenskej republiky v texte dohody, a nie číslo zákona. „Zákony sa totiž postupom času menia, a samotná dohoda vznikala osem rokov,“ vysvetlil. Dodal však, že rezort hospodárstva sa napriek tomu rozhodol prostredníctvom Európskej komisie informovať kanadskú stranu o aktuálnej slovenskej legislatíve v tejto oblasti, pričom „využije mechanizmy, ktoré sú na to určené a majú úplne rovnakú právnu váhu, ako výhrady iných krajín“. Minister hospodárstva Peter Žiga už túto požiadavku odoslal eurokomisárke pre obchod Cecilii Malmström.

Zásadnú pripomienku k dohode vzniesli ešte v pripomienkovom konaní aj občianske združenie Brečtan a Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny. Tiež sa týkala ťažby rádioaktívnych nerastov. Dohodu CETA žiadali doplniť o aktuálne zákony účinné na Slovensku, podľa ktorých je zakázané dobývať rádioaktívne nerasty, ak s tým nevyslovia v referende súhlas dotknuté obce. A tiež je podľa nich zakázané používať technológie kyanidového lúhovania.

Ministerstvo hospodárstva v januári odstúpilo od Memoranda o porozumení v energetickom sektore so spoločnosťou European Uranium Resources, hoci nebolo právne záväzné. "Išlo o právne nezáväzný dokument, ktorý ministerstvo aj pre zásadné zmeny zákonov v súvislosti so zákazom ťažby rádioaktívnych látok dlhodobo považovalo za bezpredmetné a nevykonateľné,“ povedal Stano. Podľa neho malo ísť o signál obyvateľom Košíc a východného Slovenska, že urán sa bez ich súhlasu ťažiť nebude.

Aj Valóni sa vzopreli

Zhruba pred dvoma rokmi mali problém s podporou dohody CETA Valóni. Malý belgický región podpísanie medzinárodnej dohody takmer zablokoval. „Žiadame právne záruky, že v prípade sporu medzi nadnárodnou spoločnosťou a štátom budú rešpektované štátne práva na reguláciu a ochranu verejného sektora a istôt v sociálnej aj environmentálnej oblasti,“ vyjadril sa vtedy podľa francúzskeho denníka Le Figaro valónsky premiér Paul Magnett. Európska komisia vzápätí zareagovala návrhom deklarácie, ktorý podobné žaloby znemožňuje.

Valónsku prekážalo aj to, že CETA umožňuje Kanade v oblasti poľnohospodárstva jednostranne obmedziť dovoz tovarov z EÚ, ale, naopak, Európskej únii to nepovoľuje. Valónski poslanci žiadali o väčšiu ochranu pre miestne firmy, ktoré sa báli konkurencie z Kanady. Strach mali aj z nadnárodných firiem sídliacich v Kanade, ktoré by podľa nich mohli výhody plynúce z CETA zneužiť vo svoj prospech, čím by utrpeli valónski podnikatelia. Po tom, ako dohodu v Belgicku podporila federálna vláda, museli ju ešte schváliť regionálne parlamenty. Politickí komentátori vtedy písali, že nesúhlas Valónov mohol mať politické dôvody, keďže vo Valónsku bola vtedy pri moci socialistická strana a dohodu CETA odmietala práve ľavica. Valóni napokon po dlhých týždňoch rokovaní ustúpili.

CETA po ôsmich rokoch vyjednávaní funguje v režime predbežného uplatňovania na Slovensku už dnes, od vlaňajšej jesene. Celá začne platiť po ratifikácii všetkými členskými štátmi. V dôsledku dohody sa odstránia clá, skončia sa obmedzenia prístupu k verejným zákazkám, vzniknú predvídateľné podmienky pre investorov a otvorí sa trh so službami.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska únia #Kanada #CETA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku