Zľavy neudržia ceny potravín

Mimoriadne lacný cukor, v akciách kurčatá aj za neuveriteľné jedno euro a jedenásť centov za kilogram či bravčové stehno kilogram za tri eurá a na druhej strane stále drahé maslo, ovocie, predovšetkým jablká.

19.03.2018 13:00
vajcia Foto: ,
Vajcia zostali jedným z mála produktov, kde je ešte Slovensko sebestačné.
debata (5)

Ani výnimočné zľavy nestačia krotiť rastúce ceny potravín. Stúpajú už tretí mesiac po sebe, pričom v januári medziročne zdraželi o 6,8 percenta.

Ceny potravín na Slovensku sa dvíhajú najrýchlejšie spomedzi všetkých členských štátov únie. Rýchlo rastú síce aj v ostatných krajinách visegrádskej štvorky, keď v Českej republike a Maďarsku stúpli o 4,5 percenta a v Poľsku o 4,1 percenta. No zdraženie za celú EÚ28 nebolo vyššie ako 2,2 percenta.

Čo spôsobuje, že ceny potravín a nápojov na Slovensku rastú najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie? Podľa Evy Sadovskej, analytičky Slovenského farmárskeho družstva, ceny na Slovensku v zime ťahali rekordne drahé vajcia, maslo a ovocie. Spomínané vajíčka medziročne zdraželi o 49,5 percenta, maslo o 37 percent , ovocie o 18 percent. Výrazne klesla len cena cukru, ktorý padol takmer o desať percent. Kilogram kryštálu sa tak dá kúpiť už aj za 49 centov.

Vajíčka však už idú s cenou rýchlo dolu. Dva týždne pred Veľkou nocou vyzvali obchodné reťazce slovenských hydinárov, aby im ich ponúkali za akciové ceny. Holanďania sa neočakávane rýchlo spamätali z fipronilovej kauzy, skompletizovali preriedené hydinové kŕdle a ponuka vajec v Európe sa dostala nie že do rovnováhy, ale do mierneho, zhruba 4-percentného prebytku. Na trh totiž prichádza, ako upozorňuje Ladislav Birčák z Únie hydinárov Slovenska, najlacnejší producent vajec a hydiny v Európe – Ukrajina.

Aj ceny masla by mali postupne klesnúť. Napríklad v januári predávali slovenské mliekarne reťazcom 250-gramovú tehličku masla, ktorá v októbri stála 1,72 eura, už len po 1,29 eura. Zato na mnohých pultoch bolo maslo dvojnásobne drahšie, pričom niektoré značky stále atakovali cenu 2,80 eura. Vo februári klesli ceny surového mlieka o 4,5 percenta oproti januáru. Podľa šéfa Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka, ale aj prezidenta Slovenského mliekarenského zväzu Stanislava Voskára je najvyšší čas prispôsobiť pultové ceny mliečnych produktov, masla predovšetkým, klesajúcim cenám surovín.

Kto je pánom trhu

Lenže Slovensko nie je pánom svojho trhu. Krajina, ktorá v minulosti kryla spotrebu kľúčových produktov mierneho podnebného pásma z vlastnej výroby, dnes väčšinu z nich dováža. Paradoxne aj vajcia, ktoré zostali jedným z mála produktov, kde je ešte Slovensko sebestačné. Počas fipronilovej kauzy sa obchodníci dožadovali slovenských vajíčok. Domáci výrobcovia však neboli v jeseni schopní pokryť dopyt, pretože zhruba 20 percent vajec vyvážali. Doma o ne nebol celé mesiace záujem, pretože sem prúdili lacnejšie poľské vajíčka.

„Situácia sa zásadne nezmenila ani v roku 2018. Predpokla­dáme, že jednu pätinu vajec budeme musieť opäť vyviezť,“ hovorí Ladislav Birčák. Trh podľa neho začínajú prepisovať Ukrajinci. Brusel najprv povolil vývoz ukrajinských vajíčok na priemyselné spracovanie, ale od marca môže Ukrajina exportovať aj vajcia v spotrebiteľskom balení.

Slovenským výrobcom dýcha na krk silný konkurent. Ukrajinci majú lacnejšie obilie a mzdy tamojších hydinárov sú štyri razy nižšie ako na Slovensku. Medzi hydinármi panuje presvedčenie, že ukrajinské vajíčka nedôjdu do západnej Európy. Rakúšania ani Nemci si ich podľa Birčáka nekúpia, zato sa rozplynú na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku.

Na prelome februára a marca sa vajcia v balení po desať kusov predávali podľa prieskumu Pravdy v obchodných sieťach za cenu medzi 1,60 až 1,70 eura. Na marec ohlásili niektoré reťazce už aj 30-percentné zľavy, a to najmä na väčšie 30-kusové balenia, ktoré vyjde v akcii na 2,99 eura. Desať vajec sa tak bude dať kúpiť už za jedno euro!

Hydinári však poukazujú na to, že „obchod hrá granda na ich účet“, keď počas prvých dvoch mesiacov mal podľa Birčáka na jednom vajci zarábať aj šesť-sedem centov. „Farmárske ceny klesali, ale pultové cez zimu stagnovali,“ poukazuje na klasickú cenovú disproporciu na trase výrobca – obchod Ladislav Birčák.

Spotrebitelia si priplatia

Pravda oslovila niekoľko obchodných reťazcov. Tie konanie, ako ho opisujú poľnohospodári a potravinári, odmietli. Z Billy napríklad odpísali, že ceny vajec sú vyššie ako minulý rok a tomu sú prispôsobené aj spotrebiteľské ceny. Hovorkyňa spoločnosti Kvetoslava Kirchnerová odmietla myšlienku, že „obchod rýchlo zdražuje, ale s veľkým oneskorením zlacňuje. Nestotožňujeme sa s týmto názorom“, uviedla Kirchnerová.

Podľa hovorkyne reťazca Tesco Lucie Poláčkovej „aktuálne sa vyššia cena masla odvíja od nárastu ceny mliečnych tukov, ale predpokladá sa, že ceny masla by sa mali v tomto roku stabilizovať. Tomuto vývoju cien predchádzala v EÚ maslová kríza, ktorú sprevádzal pokles cien mliečnych tukov a vyčerpanie zásob masla, ktoré následne spôsobilo výrazný nárast jeho ceny“. Pokiaľ ide o vajíčka, v sieti Tesco obchodov sa ceny vajíčok podľa vyjadrenia Poláčkovej od januára znižovali a aktuálne sú stabilizované. „Vajíčka nám dodávajú iba slovenskí dodávatelia, pričom robíme všetko preto, aby sme s nimi, ako aj s ostatnými našimi dodávateľmi, mali dlhodobé korektné vzťahy, preto ceny stanovujeme na základe vzájomných dohôd,“ konštatovala Lucia Poláčková.

Napriek avizovanému zlacneniu masla či vajec, ktoré doteraz ťahali ceny potravín nahor, sú analytici v odhadoch vývoja cien opatrní a skôr predpokladajú doterajšie tempo zdražovania. Podľa Evy Sadovskej zo Slovenského farmárskeho družstva Slovensko aj naďalej bude patriť ku krajinám, ktoré si v roku 2018 za potraviny priplatia v Európe najviac.

Zanedbané potravinárstvo

Za drahými potravinami je aj to, že krajine sa nedarí plniť ambiciózny plán bývalého ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý predpokladal v roku 2020 dosiahnuť v kľúčových produktoch 80-percentnú sebestačnosť. Realitou je však rastúci dovoz potravín. Rok 2017 zaťaží obchodnú bilanciu zásluhou našej potravinovej neschopnosti sumou viac ako 1,3 miliardy eur. Je to aj preto, že sme sa fakticky štruktúrou výroby dostali na úroveň rozvojových krajín. Do zahraničia vyvezieme ročne okolo 1,5 až 2 milióny ton obilia a kukurice, takmer celú produkciu repky, ale naspäť dovážame bravčové mäso, kurence, rastlinné oleje, hoci by sme si ich mohli vyrobiť sami. Nehovoriac o kamiónoch zeleniny, ovocia a hotových výrobkov.

Nestrácame len rokmi krvopotne budovanú potravinovú gramotnosť, ale zdá sa, že aj národohospodársku súdnosť. Dovážame čoraz viac potravín, ktoré sme si ešte pred pár rokmi vedeli vyrobiť sami. Mimochodom, pokiaľ ide o maslo, Slovensko síce vyrobí dosť mlieka, ale len jedna tretina masla, teda 500 ton, pochádza z domácich mliekarní. Dokonca aj jedna známa značka sa dováža z Nemecka. Potravinárstvo krajiny je zdevastované, jeho investičný dlh sa odhaduje na 500 miliónov eur. Nečudo, že krajina, ktorá sa pýši najväčšou výrobou automobilov priemerne na obyvateľa, prišla v priebehu necelých 20 rokov o schopnosť vyrobiť si dostatok vlastných potravín. Ide o úkaz, aký v celej Európe nemá obdobu.

Slovensko sa stáva outsiderom vo výrobe potravín, pritom jeho územie je schopné uživiť o jeden milión obyvateľov viac. To si však vyžaduje venovať chlebovému odvetviu viac pozornosti aj národných prostriedkov ako doteraz. Pretože, či sa to niekomu páči, alebo nie, na jednotnom európskom trhu sa súťaží dobre cielenými (aj rôzne skrytými) národnými podporami. Slovenskí poľnohospodári však žijú prevažne z eurofondov a ešte aj na tých, ako to ukazuje aktuálna politická kríza, sa priživujú podvodníci s podozrivým pozadím. Ak chce byť krajina sýta, zamestnať viac ľudí, je najvyšší čas, aby si konečne poriadne pozametala na svojom poľnohospodárskom a potravinovom dvore.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #ceny #jedlo #zľavy