V deň spustenia platnosti vysokých ciel totiž Spojené štáty americké udelia výnimku Európskej únií, Argentíne, Austrálií, Brazílii a Južnej Kórei. Vo štvrtok to pre americký denník The New York Times uviedol obchodný zástupca Spojených štátov amerických Robert Lighthizer. Zároveň aj naďalej ostáva v platnosti už pred niekoľkými týždňami udelená výnimka pre Kanadu a Mexiko.
„Americký prezident sa rozhodol pozastaviť uplatňovanie taríf voči týmto krajinám,“ povedal Lighthizer. Udelenie výnimky neskôr potvrdil aj Biely dom s tým, že platí do 1. mája. Trump súhlasil s výnimkami v poslednej chvíli, vypočul hlasy mnohých amerických politikov a firiem, ktoré sa obávali, že bude nasledovať odveta, ktorá ich poškodí.
Donald Trump pre trvalé pozastavenie vysokých ciel požaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z nich je, aby krajiny združené v NATO dávali na svoju obranu dohodnuté 2 percentná hrubého domáceho produktu (HDP). Americký prezident však požaduje nižšie clá na americké automobily dovážané do Európskej únie a od svojich európskych spojencov požaduje podporu v obchodnej bitke s Čínou.
Práve Čína totiž ako jedna z mála významných svetových ekonomík nedostala výnimku. Oddnes je tak na všetku čínsku oceľ dovážanú do USA uvalené 25-percentné clo a v prípade hliníka je clo vo výške 10 percent.
Americký prezident zostal osamotený pri zavádzaní protekcionistických opatrení. Tento týždeň v stredu v Rwande podpísali zástupcovia 44 afrických štátov vytvorenie kontinentálnej zóny voľného obchodu (CFTA). Z významných afrických ekonomík sa k dohode nepripojila len Nigéria, ale napriek tomu ide o vytvorenie najväčšej zóny voľného obchodu od vzniku Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Podpísanú dohodu musia ešte jednotlivé štáty ratifikovať vo svojich domácich parlamentoch a predpokladaný termín vzniku africkej únie je koniec roka 2018. Potom na čiernom kontinente vznikne jednotný trh s 1,2 miliardy zákazníkov.
Bez účasti Spojených štátov amerických podpísalo začiatkom mesiaca 11 krajín aj dohodu o Transpacifickom partnerstve (TPP). Nová obchodná dohoda znižuje obchodné clá medzi Kanadou, Japonskom, Austráliou, Novým Zélandom, Mexikom, Čile, Peru, Vietnamom, Malajziou, Brunejom a Singapurom. Na tieto štáty spoločne pripadá 13 percent výkonu svetovej ekonomiky, čo je hrubý domáci produkt (HDP) v celkovej hodnote 8 biliónov eur. V prípade, ak by sa do obchodného paktu zapojili aj USA, tak nové ekonomické teritórium by reprezentovalo až 40 percent svetového HDP. Rozširovať zónu voľného obchodu prijímaním nových členov sa snaží aj Európska únia, ktorej ekonomický význam vážne utrpí po odchode Veľkej Británie, ktorej ekonomika je aktuálne piata najväčšia na svete.