Zatiaľ 19-členná eurozóna vrátane Slovenska pripravuje návrhy na spoločný rozpočet, silnejší euroval, jednotný základ dane, európske sociálne dávky či spoločný postup v zdanení príjmov internetových digitálnych gigantov.
Na budúci rok v máji budú voľby do Európskeho parlamentu, do ktorých má byť v reformách jasno. Čas sa však v posledných mesiacoch strácal v dôsledku zdĺhavých povolebných rokovaní v Nemecku či nejasného odkazu talianskych voličov. Štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Ivan Korčok potvrdil, že Slovensko zmeny podporuje. „Európska únia musí čo najrýchlejšie nájsť odpoveď na svoju budúcnosť, a súčasťou tejto odpovede je aj hľadať užšiu integráciu všade tam, kde to prinesie výhody,“ povedal Korčok.
Lídri eurozóny však v piatok na summite v Bruseli presnejšie kontúry jadra EÚ neurčili. Odpovede má dať až ďalší summit v júni. Berlín Paríž by naň mali prísť už s konkrétnymi predstavami.
Zhutňovaniu eurozóny nateraz praje ekonomická situácia. Hospodárstvo únie je totiž podľa Európskej centrálnej banky späť na predkrízovej úrovni. „V skutočnosti prežívame najpriaznivejšiu hospodársku situáciu od zavedenia eura, čo je veľmi vhodný čas, aby sa to strategicky odrážalo v našich dlhodobých ambíciách,“ povedal predseda Európskej rady Donald Tusk.
Čas na razantnejší koncept takzvaného jadra sa však kráti v čase, keď pred eurovoľbami v Európe opäť silnejú hlasy euroskeptikov. „Je úplne jasné, že potrebujeme veľmi rýchly pokrok o bankovej únii s cieľom vyčistiť chodník,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Na spoločnom návrhu začal podľa nej Berlín a Paríž pracovať ešte minulý týždeň, ďalšie stretnutie sa chystá v apríli. Konkrétnejšie predstavy o tom, ako by mal Európsky menový fond vyzerať, už existujú, potvrdila Merkelová.
Aktuálne krajiny EÚ spája spoločný postoj s Veľkou Britániou. A to v tom, že za útokom nervovoparalytickou látkou novičok na bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéru v Británii je s „vysokou pravdepodobnosťou“ Ruská federácia. Tá to odmietla. Aj v Taliansku sa špekuluje, že po voľbách je proeurópske smerovanie krajiny neisté a tento vývoj geopoliticky nahráva Rusku.
Obavy v EÚ v posledných dňoch vznikli aj o vývoj na Slovensku. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky prichádzali zo zahraničia kritické hodnotenia o pomeroch na Slovensku. Protesty viedli k výmene vlády napriek tomu, že nie je zatiaľ vôbec jasné, kto vraždil a prečo. Nový premiér Peter Pellegrini chce vystúpiť v Európskom parlamente. "Chcem predstaviť situáciu na Slovensku, keďže sme boli predmetom veľkých diskusií,“ vyhlásil v Bruseli.
Solidarita v EÚ sa má prehĺbiť
V rámci formovania jadra EÚ je zatiaľ aktuálne posilnenie bankovej únie, upozornil v piatok po skončení summitu predseda Európskej rady Donald Tusk. Na pláne je aj rozvoj takzvaného trvalého eurovalu – teda Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Ten by sa mal zmeniť na Európsky menový fond s oveľa širšími možnosťami finančných intervencií ako v súčasnosti.
Stále však nie je úplne jasné, ako by malo takzvané jadro vyzerať. „Je to otvorený koncept, ktorý môžeme popísať napríklad predpokladom, že ak bude ďalšia integrácia v niektorých oblastiach politík pokračovať, nebude to vo formáte 27 krajín, ale v užšom,“ hovorí Radovan Geist z portálu EurActiv.sk. EÚ má aktuálne 28 členov, ale na budúci rok má z nej vystúpiť Veľká Británia. Užšia spolupráca je na stole aj preto, aby sa podobné referendá ako v Británii neopakovali. Čo to bude znamenať pre Slovensko, závisí podľa Geista od toho, v ktorých oblastiach sa integrácia prehĺbi a ktoré krajiny sa na nej zúčastnia a ktoré zostanú mimo.
Ak by sa spolupráca v užších skupinách krajín vytvárala spôsobmi, ktoré umožňujú európske zmluvy, vysvetľuje Geist – teda týkala by sa členov Európskej menovej únie, Schengenu, tak potom k výraznejšiemu ovplyvneniu fungovania únie ako celku nepríde. Úplne iná situácia by však vznikla, ak sa krajiny rozdelia na dve skupiny. Tie, čo sa dostanú do užšieho výberu a tie ostatné. Najvýraznejšie by to bolo, ak by vznikla skupina krajín, ktoré by zostali mimo akejkoľvek užšej spolupráce. „Ak sa bude spolupráca v užšej skupine krajín prehlbovať mimo zmluvného rámca EÚ, potom sa toto oslabovanie záväzkov, solidarity, v rámci celej EÚ 27 môže prejaviť skôr a výraznejšie,“ hovorí Geist. Výsledkom môže byť podľa neho prehĺbenie „solidarity“ – vyjadrené napríklad výškou finančných transferov, ochotou na spoluprácu v iných oblastiach či preberaním cudzích záväzkov medzi krajinami zúčastňujúcimi sa na takejto spolupráci na úkor solidarity s krajinami, ktoré ostanú mimo.
Ľudia na Slovensku patria k najväčším eurooptimistom v EÚ. Naopak, Česi euro v prieskumoch odmietajú, aj keď EÚ im vyhovuje. Analytik českej spoločnosti NextFinance Jiří Cihlář vníma jadro EÚ skôr ako politickú nálepku. Približovanie sa jadru môže znamenať väčšie zladenie daňovej a sociálnej oblasti, vysvetľuje, čo však môže priniesť problémy. „Pre každú krajinu treba trocha iné pravidlá. Ak sa v Európe začnú naraz meniť daňové zákony, vyvolá to len nestabilitu,“ hovorí Cihlář.
Cihlář vidí najväčšie riziká budúceho vývoja v možnosti príchodu ďalšej krízy. „Eurozóna by sa mala sústrediť na to, aby dokázala normalizovať úrokové sadzby. Stále žije z dopingu toho, že sú sadzby Európskej centrálnej banky pri nule,“ hovorí. Práve to zaisťuje lacné úvery, bez nich by bola ekonomická situácia zložitejšia, upozorňuje Cihlář.
O čo všetko sa hrá?
V hre o budúcnosť Európy je viacero návrhov. Na niektorých sa už krajiny dohodli – medzi takéto návrhy patrí napríklad posilnená spolupráca v oblasti obrany či európsky prokurátor. „Pre Slovensko s malými obrannými kapacitami a výdavkami na obranu neporovnateľne nižšími ako má Francúzsko, Nemecko a podobne je posilnenie spolupráce v oblasti obrany výhodné,“ hovorí Geist. Rovnako výhodná je podľa neho pre nás aj spolupráca pri investíciách do obranného systému a obstarávania výstroja, ktoré je takto efektívnejšie z hľadiska nákladov a výdavkov.
Slovensko sa zapojilo aj do posilnenej spolupráce ohľadne úradu európskeho prokurátora. Ten má pomôcť hlavne pri riešení nadnárodných prípadov, zneužívania eurofondov či podvodov s DPH. A to aj v politicky citlivých kauzách.
Priechodné by mohli byť aj návrhy týkajúce sa majetkových režimov manželov, európske patenty a v istom meradle aj daň z finančných transakcií. Do konca roka by sa malo rozhodovať o novom eurovale, spoločnej garancii vkladov či spoločnom rozpočte. Otázne sú odvážne návrhy na európske poistenie v nezamestnanosti, európska minimálna mzda či európska armáda. Výsledok sa pri nich v blízkej budúcnosti očakávať nedá.
„Je očividné, že EÚ smeruje k nejakej forme federácie,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Všetky návrhy, o ktorých sa v únii či užšom kruhu štátov uvažuje, sú podľa neho viac-menej reálne.
Únia na rázcestí
To, či posilnenie eurozóny alebo vytvorenie užšieho jadra s úniou zamáva, bude závisieť nielen od dohodnutých zmien, ale aj od vývoja v jednotlivých krajinách, upozorňuje Geist. „Začiatkom konca nie je ,vytváranie jadra', ale neochota či neschopnosť hľadať spoločné riešenia na spoločné problémy, vo formáte všetkých členských krajín,“ hovorí. Samotné hľadanie riešení len v užšom kruhu bude podľa neho totiž len jedným z prejavov takejto krízy.
Pre Slovensko z toho plynú dve riziká, upozorňuje Geist – prvým je, že sa z vnútropolitických dôvodov nezapojíme do spolupráce, ktorá je pre nás objektívne výhodná. Druhé riziko vidí, že sa krajina z takýchto rokovaní počinmi politikov diskvalifikuje.
„Hlavné riziká bude rast prerozdeľovania, teda fiškálna únia, a riziká, že budeme musieť platiť za záväzky druhých v rámci delenia sa o riziko,“ hovorí Pánis. Výsledkom podľa neho bude omnoho menšia disciplína vo verejných financiách a pokles súťaže v oblasti daní či reforiem. Povedie to k poklesu konkurencieschopnosti a zaostávaniu za dynamickým rastom krajín s väčším ekonomickým liberalizmom, ktoré sa nachádzajú najmä na východ od nás, v Ázii, myslí Pánis.
Riziká budúceho vývoja vidí český analytik Cihlář v posilnení euroskeptických strán, čo ukázali aj talianske voľby. „Rovnako silný kurz meny proste nepasuje na Taliansko a zároveň na ekonomicky rozbehnuté Nemecko,“ hovorí. Riešenie vidí v sústredení sa na odstraňovanie obchodných bariér a nie v nových politických konceptoch.