Neorú, nesejú, žnú dotácie

Za dotačný škandál na východnom Slovensku padli prvé hlavy.

28.03.2018 06:00
Matečná Foto: ,
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná má podozrenie z cieleného subvenčného podvodu na poľnohospodárskych plochách na východnom Slovensku.
debata (154)

Boli odvolaní traja vedúci pracovníci VÚ pôdoznalectva a ochrany pôdy, ktorí mali na starosti satelitné snímkovanie pozemkov. Práve z tohto pracoviska mohla mať spoločnosť Agro Porúbka informácie o pozemkoch, na ktoré si nik neuplatňoval nárok a eseročka tak na ne „bezpečným“ spôsobom získala dotácie.

Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch na mimoriadnej tlačovke rezortu pôdohospodárstva oznámil, že podal trestné oznámenie na možný subvenčný podvod. Ide o oznámenie na neznámeho páchateľa, hoci poberateľ dotácií je jasný – spoločnosť Agro Porúbka, za ktorou stojí Ľubica Rošková, psychologička, bývalá poslankyňa Smeru a dnes súkromná osoba a podnikateľka aj v poľnohospodár­stve. Spoločnosť Agro Porúbka dotačne operovala na území s rozlohou 3 000 štvorcových kilometrov. Ukazuje sa, že takýchto poberateľov na Slovensku nie je málo. Vyplýva to z roztriešteného vlastníctva pozemkov. Slovensko má síce päť a pol milióna obyvateľov, ale osem miliónov vlastníkov pôdy! To je unikátna situácia v Európe, ktorá okrem iného vraj vysvetľuje aj to, prečo firmy idú za pôdou, kde sa len dá. Pravda, pokiaľ majú ešte aj dobré tipy na tzv. voľné pozemky.

Kožuch podanie na neznámeho páchateľa objasnil aj tým, že v tejto chvíli sa ešte nevie, ako a kto vlastne dotačný podvod pripravil. To má ukázať vyšetrovanie.

Platobka, ako v skratke nazývajú PPA poľnohospodári, medzitým vyslala do okresu Michalovce, Sobrance a Porúbky tri tímy kontrolórov. Tí by mali rozobrať príčiny toho, čo sa vlastne stalo, aj keď z medializovaných vecí je podstata prípadu v zásade jasná. Agro Porúbka inkasovala dotácie na pozemky, o ktorých nemala čo vedieť, ale vedela, pretože mala podľa rezortu informácie zvnútra.

Aj to bol dôvod, prečo ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná s okamžitou platnosťou rozhodla o presune skupiny LPIS zabezpečujúcej družicové snímkovanie pozemkov pod Pôdohospodársku platobnú agentúru. Otázka znie, či tieto rošády postačia na to, aby sa dotačné podvody v budúcnosti neopakovali. Poľnohospodári majú totiž výhrady aj k tomu, ako funguje sama platobka.

Ako je to v Európe, ako v SR

Ministerka tvrdí, že na to, aby zefektívnila kontroly, potrebuje úplne digitalizovať celý systém evidujúci tak pozemky, ako aj prideľovanie dotácií. To si vyžiada mimoriadne financie od vlády. Matečná už o tom informovala premiéra Petra Pellegriniho, ktorý jej sľúbil podporu. Podvody s agrodotáciami, ktoré dostávajú farmári, nie sú v Európskej únii ojedinelé. Slovensko až do vraždy novinára Jána Kuciaka, ktorý upozornil aj na možné dotačné podvody, malo v Bruseli dobré renomé aj skóre. Po Estónsku bolo druhou najlepšou krajinou, ktorá vykazovala najnižšiu mieru tzv. refundácií pri vyplácaní priamych podpôr. Za posledných 14 rokov, teda odkedy je Slovensko v únii, muselo vrátiť 35,5 milióna eur. Miera pochybení dosiahla 1,05 percenta, na porovnanie, Francúzsko má chybovosť 10 percent a Grécko 25 percent.

Najnovší prípad, na ktorý upozornil novinár Andrej Bán, ukazuje, že Slovensko napriek tomu, že PPA vykoná ročne sedemtisíc kontrol, čiže preverí jednu tretinu dotovaných farmárov, nemá situáciu plne pod kontrolou. Ministerka uviedla, že viac kontrol sa už fyzicky vlastne ani nedá vykonať. Kde je teda chyba?

Možno v podpornom systéme ako takom, pretože umožňuje dávať podpory nezávisle od produkcie. Tzv. dekapling, teda odviazanie dotácií od produkcie, má svojich stúpencov aj odporcov. Slovensko spolu s Českom sa už roky dožadujú od Európskej komisie, aby aspoň štvrtina priamych platieb bola viazaná na to, čo farmári dopestujú alebo dochovajú, teda na úrody alebo mlieko či mäso. Lenže v tomto úsilí zostávajú podľa Matečnej obe krajiny v Európe osamotené.

V priebehu necelého pol druha desaťročia však na Slovensku aj v dôsledku takto nastavených pravidiel vznikla kasta farmárov, o ktorých platí príslovie: neoriem, nesejem, samo sa mi rodí – presnejšie žnem dotácie. Koľko ich vlastne je, nik nevie, pretože chýbajú detailnejšie informácie o výrobnom zameraní poľnohospodárskych podnikov. Návrh samosprávy, aby každý farmár pri žiadosti o dotáciu podával tzv. informačný list, doteraz nebol akceptovaný.

Mulčujú a majú sa dobre

Farmári, ktorí nesejú a neorú, lúky iba mulčujú, pokosia trávu, zbavia pôdu buriny a zoberú dotácie. Je to systém postavený na hlavu, ktorý vyrástol z európskych prebytkov. Na Slovensku viedol k prudkému zníženiu sebestačnosti najmä vo výrobe ovocia, zeleniny, bravčového mäsa a hovädzieho mäsa.

Spoločnosť Agro Porúbka napríklad obhospodarovala aj parkovisko, čo je, ako sa vraví, nonsens, alebo opustený vinohrad. Ten bol formálne vedený ako trvalé trávne porasty. V spustnutej vinici sa mohli pásť kozy, aj takúto absurdnú situáciu pripúšťajú európske pravidlá a Brusel takéto gazdovanie ešte aj platí.

Aktuálna dotačná kauza obracia znovu pozornosť k pozemkovým úpravám. Z 3 559 katas­trálnych území sa ich podarilo urobiť len v 437 územiach. Na zvyšných 3 100 katastrov chýbajú štátu peniaze. Bolo by na to treba 850 miliónov eur. Optimistická prognóza hovorí, že pozemkové úpravy by mohli byť hotové o 20 rokov. S veľkou pravdepodobnosťou nebudú. A mikrovlastníkov pôdy bude na Slovensku ešte viac, aj po pozemkových úpravách sa totiž pôda po smrti vlastníka dedí medzi všetkých dedičov.

© Autorské práva vyhradené

154 debata chyba