Analýza: Black-out Európe zatiaľ nehrozí

, 03.04.2018 12:00

Aj vás zaskočilo pred vyše dvomi týždňami 6-minútové meškanie hodín na mikrovlnke či elektrickom budíku? Za všetkým boli výkyvy frekvencie v prepojenej európskej sieti pre spor správcov rozvodnej siete v Srbsku a v Kosove. Ako prvé začali správcovia sietí pracovať na vrátení odchýlky Kosova na nulovú hodnotu. Následne sa začal realizovať kompenzačný program, aby sa dobehli stratené hertze.

Spomalenie pre prepojenie siete pocítili takmer všetky európske krajiny. Odborníci vtedy radili ľuďom prestaviť si hodiny, aby ukazovali správny čas. Úprava elektrického času mala totiž podľa hovorcu Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy a.s. Norberta Deáka prebiehať postupne. Skontrolovať však hodiny na mikrovlnke, chladničke či rádiobudík sa oplatí ešte raz. "Ako sa však bude riadením frekvencie čas dorovnávať, hodiny bude treba prestavovať opäť,“ povedal. Aktuálne je situácia už pokojná.

Také malé zmeny frekvencie, aké boli zaznamenané v januári a vo februári, ale nemajú žiadny vplyv na bezpečnú prevádzku jadrových elektrární.
hovorkyňa Úradu jadrového dozoru Zuzana Hosťovecká

Na rade je politické riešenie situácie – teda ako predísť tomu, aby sa takáto situácia opakovala. Pod palcom to má Európske združenie prevádzkovateľov prenosových sústav ENSTO-E, ktoré sa snaží v spolupráci s Európskou komisiou dohodnúť také pravidlá, aby sa táto situácia už neopakovala.

Akákoľvek odchýlka od frekvencie (Hz) sa v prepojenej elektrizačnej sústave okamžite prejaví v celej sieti. Preto tento posun pocítili všetky takto prepojené štáty v Európe, vysvetľuje hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej Andrea Vlková. Frekvencia sa podľa nej pohybuje v úzkom rozpätí. "Ak by bola frekvencia na úrovni mimo špecifikovaného úzkeho rozpätia, nastal by rozpad sústavy a tma,“ hovorí. To však nebol prípad zo začiatku mesiaca.

Tma nás obišla

Z prevádzkového hľadiska bol dosah situácie minimálny, keďže chýbajúcu elektrinu dovyrobili elektrárne v ostatných európskych krajinách. "Našťastie, nikde v Európe vďaka tomu nenastal black-out, teda stav, keď dôjde k rozsiahlemu výpadku v dodávke elektriny v dôsledku preťaženia prenosovej sústavy, poklesu frekvencie pod prípustnú medzu a k následnému odpojeniu výrobných zdrojov od prenosovej sústavy,“ hovorí riaditeľ predaja Slovakia Energy Jiří Koudela.

K black-outu môže dôjsť vo chvíli, keď je prenosová sieť alebo niektoré jej súčasti, napríklad rozvodne či transformovne, preťažené natoľko, že ich ochrany začnú automaticky odpájať jednotlivé vedenia a zariadenia. Európa zažila black-out v novembri 2006, keď elektrina vypadla na vyše dvoch hodín. Bez prúdu zostali milióny ľudí na severe Nemecka, vo Francúzsku, v Taliansku, Belgicku a Španielsku.

K black–outu môže dôjsť vo chvíli, keď je...
K black–outu môže dôjsť vo chvíli, keď je prenosová sieť alebo niektoré jej súčasti preťažené natoľko, že ich ochrany začnú automaticky odpájať jednotlivé vedenia a zariadenia. Autor: SHUTTERSTOCK

Za výpadkom elektriny bolo plánované rutinné odpojenie prechodu elektrickej energie v severozápadnom Nemecku. V septembri 2003 postihol black-out Taliansko okrem Sardínie. Za výpadkom bol strom, ktorý spadol na vedenie vo Švajčiarsku. Známy je aj 42-hodinový výpadok v Kanade a USA z roku 2003.

"Dôvodov môže byť celý rad, napríklad náhly výpadok veľmi silného zdroja elektriny,“ hovorí Koudela. Black-out môže byť spôsobený aj veľkými prepadmi v prenosovej sústave v dôsledku nadvýroby elektriny v jednej lokalite a nedostatku elektriny v inej časti siete, dodáva. Dôvodom však môžu byť aj havárie alebo povodne, víchrice či snehové kalamity, ktoré vyradia z prevádzky vedenia alebo rozvodne.

Stabilitu siete zaťažuje aj výroba zelenej elektriny. No záleží aj na tom, z akého zdroja – problematická je hlavne výroba z veterných a fotovoltických zdrojov. "Na vykrývanie výkyvov si prevádzkovatelia prenosových sietí objednávajú takzvané podporné služby, teda záložnú kapacitu v konvenčných zdrojoch, ktorá vo veľmi krátkom čase chýbajúci výkon z týchto obnoviteľných zdrojov buď nahradí, alebo je schopná, naopak, svoju výrobu v čase prebytku elektriny obmedziť,“ hovorí Koudela. Minimálny vplyv na sieť má bioplynová stanica či vodná elektráreň.

Primalé zmeny

Čo sa vlastne stalo? "Pokles frekvencie v poslednej dobe bol podľa našich informácií spôsobený odstavovaním zdrojov výroby v krajinách EÚ približne v rovnakom čase medzi 20.00 a 22.00, minimálna zaznamenaná hodnota bola 48,84 Hz, odchýlka od hodnoty 49,5 Hz trvala asi 10 minút,“ vysvetľuje hovorkyňa Úradu jadrového dozoru Zuzana Hosťovecká. Za normálnych podmienok, keď je v rovnováhe produkcia a spotreba elektrickej energie, je frekvencia stabilná a má v Európe hodnotu 50 hertzov. Napríklad v Spojených štátoch a v Japonsku je to 60 hertzov.

Hodnota frekvencie je daná konštrukciou generátorov, jej kvalitatívnym ukazovateľom je stabilita. V praxi sú podľa Hosťoveckej odchýlky od hodnoty 50 hertzov zriedkavé. Frekvencia je v sieti regulovaná zmenou výkonu elektrární v prevádzke, vysvetľuje, prípadne aj nábehom zdrojov pripravených v rezerve tak, aby sa udržiavala výroba a spotreba v rovnováhe.

Výsledkom odchýlky od stabilnej frekvencie, ktorý si ľudia všimli, bolo meškanie elektrických hodín. Tie sa totiž riadia práve frekvenciou siete. Ďalší vplyv mala situácia aj na otáčky elektrických motorov. Obávať sa však vplyvu na prevádzku väčších zariadení podľa Hosťoveckej netreba. "Také malé zmeny frekvencie, aké boli zaznamenané v januári a vo februári, ale nemajú žiadny vplyv na bezpečnú prevádzku jadrových elektrární,“ hovorí.

Vplyv to nemalo ani na činnosť ozbrojených síl, potvrdila hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková. "Kľúčové zariadenia sú proti podobným javom dostatočne chránené svojim konštrukčným riešením,“ povedala.

Spotrebiče v suchu

Odchýlka frekvencie nemala podľa Koudelu dosah na spotrebiteľov. „Hodiny riadené frekvenciou elektrického prúdu v sieti sa postupne spomaľovali od polovice januára,“ hovorí. Dostali sa tak postupne až na šesť minút spred dvoch týždňov. Bežné domáce spotrebiče nemôžu byť týmto nijako poškodené – keďže boli podľa neho dodržané parametre kvality dodávky elektriny. Spotrebiteľom tak nevzniká ani nárok na úhradu škody.

V praxi máme minimálne dva časy. Prvý – referenčný z atómových hodín, ktorým sa riadia všetky inštitúcie, kde na presnosti záleží, a potom odvodený takzvaný elektrický, vysvetľuje Vlková. Ten sa používa v aplikáciách, kde sú nároky na presnosť nižšie. "Elektrický čas je odrazom pomeru okamžitej výroby a spotreby elektriny. Ak výroba elektriny prevažuje nad spotrebou, elektrický čas beží rýchlejšie,“ hovorí Vlková. A, naopak, pri prevažujúcej spotrebe elektriny nad výrobou elektrický čas mešká za skutočným, dodáva.

Obchodné problémy v Kosove spojené s nedostatkom výroby elektriny voči spotrebe spôsobili práve spomínané meškanie hodín s elektrickým časom. V sledovanom období tak chýbalo v elektrickom čase približne 341 sekúnd, čo predstavuje meškanie približne 6 minút. "V priebehu roka sa elektrický čas dorovnáva vždy, keď odchýlka prekročí 20 sekúnd,“ hovorí Vlková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Srbsko #Kosovo #Európska únia #Európska komisia #Európa #elektrická energia #blackout
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk