Pár dní pred veľkonočnými sviatkami objavili uhynuté čajky pri vodnej nádrži Kráľová. Analýza uhynutých tiel potvrdila podozrenie na vtáčiu chrípku. Keďže ide o vysoko patogénny vírus, Štátna veterinárna a potravinová správa SR vyzvala chovateľov, aby dodržiavali biologickú ochranu chovov a zabránili kontaktu s divo žijúcimi vtákmi, ktoré migrujú Európou.
Ostražití by mali byť aj všetci ľudia, ktorí sa pohybujú v okolí priehrady. Pekné počasie láka na prechádzky. Ak turisti objavia uhynuté vtáky, nemali by sa ich rozhodne dotýkať.
„Vírus H5N6 vznikol v Ázii. Objavil sa medzi vtáctvom na Taiwane, v Číne aj Japonsku a odtiaľ ho vtáky rozniesli do Európy. Teraz, keď sa sťahovavé vtáky vracajú z afrických zimovísk domov, zavliekli ho aj na Slovensko,“ opísal pôvod a cestu vírusu najnovšieho vírusového kmeňa na slovenské územie ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Vlani čelilo Slovensko doslova invázii vtáčej chrípky. Masovo hynuli predovšetkým labute na jazerách južného Slovenska. Chovy hydiny sa však pred vírusom H5N8 podarilo uchrániť, za obeť padli len menšie domáce chovy. Z hľadiska hospodárskych strát to bolo na rozdiel od južnej Moravy zanedbateľné. Veď tam vlani zlikvidovali desaťtisícové kŕdle a spolu s nimi v epicentrách aj vzácne spevavce drobnochovateľov.
Len prečkať nestačí
Zatiaľ je situácia na Slovensku relatívne dobrá. V okolí miesta nálezu sa totiž nenachádzajú žiadne chovy hydiny. Do monitorovaného územia v okruhu 3 km spadá len časť obce Kajal, v ktorej veterinári nariadili okrem súpisu všetkých chovov hydiny, holubov a iných vtákov chovaných v zajatí aj mimoriadne opatrenia na zabránenie zavlečenia nákazy do chovov. Kľúčové je zamedziť priamemu a nepriamemu kontaktu chovaného vtáctva s voľne žijúcim vtáctvom.
Regionálna veterinárna a potravinová správa SR (RVPS) v Galante v tejto súvislosti nariadila príslušným poľovným združeniam opatrenia, ktoré sa dotýkajú monitorovacieho územia v okruhu 3 km od miesta nálezu. Ich súčasťou je zvýšený dohľad nad populáciami voľne žijúcich vtákov, predovšetkým vodného vtáctva, následné vyhľadávanie mŕtvych alebo chorých vtákov, spolupráca s ornitologickými organizáciami a nahlasovacia povinnosť na RVPS Galanta.
Súčasne bol vyhlásený zákaz lovu voľne žijúceho vtáctva, ako aj zákaz ho iným spôsobom odoberať z voľnej prírody, okrem prípadu, keď je to povolené príslušným orgánom na osobitné účely. V rámci stanovených opatrení je zakázané aj vypúšťanie pernatej zveri zo zajatia do voľnej prírody.
Najlepším spojencom človeka v zápase s vtáčou chrípkou môže byť sama príroda. Otepľuje sa, čím sa zvyšuje migračná aktivita vtáctva. „My však nemôžeme jednoducho prečkať jarné sťahovanie vtákov, ale trpezlivo treba vykonať všetky preventívne opatrenia, ktoré úplne minimalizujú riziko zavlečenia do komerčných a domácich chovov hydiny,“ povedal Jozef Bíreš.
Migračný koridor
Južné Slovensko bolo ešte pred dvoma desaťročiami jedným z najväčších producentov hydiny. Vo veľkom sa tu chovali nielen sliepky, ale aj husi a kačice, a to v domácnostiach aj na družstvách. Postupne však veľkochovy jeden za druhým padali a dnes zostala len jedna farma kačíc v okrese Šaľa, ktorý susedí s Galantským okresom. Odumiera aj klasický drobnochov. To, samozrejme, neznamená, že riziko rozšírenia nákazy vtáčej chrípky možno bagatelizovať.
„Fakt, že na južnom Slovensku sa objavil vírus vtáčej chrípky, berieme ako fakt. Jednoducho sme súčasťou koridoru, cez ktorý prelietavajú vtáky pravidelne v jeseni aj na jar,“ hovorí František Szikura, riaditeľ spoločnosti Agrostaar KB Kráľov Brod. Farma je patrične zabezpečená, aby nedošlo k nežiaducemu kontaktu.
Veterinári medzitým zachytili niekoľko ďalších uhynutých vtákov – šlo o dravce alebo spevavce. Pôvodcom smrti dravcov však nebola s najväčšou pravdepodobnosťou vtáčia chrípka, ale zrejme skôr výsledok hospodárenia na poliach. „Uhynuté vtáctvo sme dali preskúmať do laboratória vo Zvolene. Pokiaľ by nález súvisel s vtáčou chrípkou, verejnosť budeme informovať,“ povedal profesor Jozef Bíreš.
Šéf štátneho potravinového dozoru ešte pripomenul pre majiteľov domácich hospodárstiev niekoľko štandardných opatrení, ktoré sú v čase prítomnosti vtáčej chrípky aktuálne. Pokiaľ ide napríklad o prípravu potravín, platí zásada, že ak gazdinka miesi cesto a predtým pracovala s vajíčkami, mala by si dôkladne poumývať ruky. Pri príprave jedál z vajec a hydiny je dôležitá tepelná úprava. Sú to vlastne normálne postupy, teraz je však opatrnosť skutočne namieste," zdôraznil Jozef Bíreš.
Vírusy lietajú s ľuďmi
Vtáčia chrípka bola, je a bude. V Pravde to vždy akcentoval odborník na vírusy Alexander Sabo. „Ľudstvo žije v kontakte s vírusmi po celú svoju existenciu, musíme ich jednoducho zobrať na vedomie,“ pripomenul Sabo. Predstava, že by sa ľudstvo dokázalo ubrániť ataku vírusov chrípky nejakou univerzálnou vakcínou je podľa neho nereálna, pretože by bolo treba vyvinúť 15 na 9 očkovacích látok, toľko variácií chrípok môže totiž teoreticky vzniknúť. To nezvládne ani najmodernejší farmaceutický priemysel.
Virológovia upokojujú ľudí, že tak, ako sa vírusy spontánne objavujú, tak aj spontánne miznú. Zraniteľnosť ľudstva paradoxne zvýšila jeho technologická vyspelosť. K šíreniu vírusov neprispievajú len sťahovavé vtáky, ale aj ľudia. Milióny denne lietajú z jedného konca planéty na druhý, čím z hľadiska rýchlosti prekonávajú aj samotné vtáctvo. Preto viniť za všetko len vtáctvo je zbytočné.
Sabo v jednom rozhovore pre Pravdu tiež povedal, že zmeny vo svete vírusov prebiehajú postupne. Na človeka „preskočí“ jeden vírus a nestane sa nič. „Preskočí“ však iný typ a možno práve jemu sa podarí vyvolať epidémiu. Preto sa ľudia snažia zamedziť šírenie nového vírusu chrípky preventívne aj likvidáciou postihnutých chovov zvierat. „Lenže výsledok, po ktorom túžime, nikto z odborníkov nemôže zaručiť, pretože nie je isté, že príslušný vírus vymizne so zabitými zvieratmi raz a navždy,“ uzavrel večnú vírusovú tému Alexander Sabo.