Chrenek: Slovensko vo výrobe potravín drieme

, 05.04.2018 13:00
Dušan Chrenek, vedúci oddelenia, Generálne...
Potrebujeme férové rozdelenie podpôr pre rôzne skupiny vrátane mladých farmárov, hovorí Dušan Chrenek, vedúci oddelenia na Generálnom riaditeľstve pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskej komisie. Autor: ,

Európske dotácie by nemali ísť len na hektáre pôdy, ale viacej do spracovania, inovácií a na podporu tradičných regionálnych potravín. Poukazuje na to Dušan Chrenek, vedúci oddelenia na Generálnom riaditeľstve pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskej komisie. Chrenek do vlaňajška viedol Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Zo všetkých strán únie silnejú hlasy po zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky. Niektorí by silnú podporu do poľnohospodárstva najradšej zrušili. Má opodstatnenie?

Nepochybne sa zhodneme, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú dôležité pre všetkých Európanov. Rozhodujú o tom, aké potraviny jeme a v akom prostredí žijeme. Poľnohospodári vytvárajú hodnoty, za ktoré potrebujú aj zaplatiť. Ešte stále majú nižšie platy ako ľudia pracujúci v iných sektoroch. Aby mali stabilitu a mohli ďalej produkovať to, čo je pre nás dôležité, potrebujú aj podporu. Na európskej úrovni ju dostávajú a vracia sa to nám všetkým v podobe zdravých a kvalitných potravín. Tým, že máme kvalitné, tradičné a bezpečné potraviny, vieme konkurovať aj na svetových trhoch. Som rád, že to chápu aj bežní ľudia a absolútna väčšina Európanov podporuje spoločnú poľnohospodársku politiku.

Štáty EÚ sú spolu s USA najväčšími výrobcami potravín na svete. Aké je však saldo EÚ v obchode s potravinami?

V súčasnosti EÚ oveľa viacej vyváža, ako dováža. Vo svete majú európske výrobky dobrý cveng, dobre sa predávajú. Napríklad v roku 2017 sme z EÚ vyviezli potraviny za 138 mld. eur a doviezli sme menej – za 117 mld. eur. Máme, ako vidno, aktívnu obchodnú bilanciu, a to aj preto, lebo EÚ sa snaží otvárať nové trhy a exportovať svoj štýl produkcie. Charakterizujú ho vysokokvalitné produkty aj s chráneným označením pôvodu. Veľkú úlohu hrá aj produkcia ekologického poľnohospodárstva, ktorá je šetrná voči životnému prostrediu.

Kým EÚ je v obchodnej bilancii aktívna a má čo ponúknuť, Slovensko sa uplatňuje prevažne iba ako vývozca surovín a vo veľkom dováža hotové potraviny.

Je to naozaj tak. Napríklad v roku 2016 export slovenských potravín mimo EÚ bol len v sume 135 mil. eur. Dovoz bol za 351 mil. eur. Máme vysoko negatívnu obchodnú bilanciu aj s krajinami EÚ. Pritom máme silný exportný potenciál, ale treba urobiť viac pri propagácii našich výrobkov, a najmä viac podporovať spracovanie surovín, finalizáciu, lebo práve to je náš problém. Dopestujeme síce obilie, kukuricu, repku, slnečnicu, ale tie sa u nás väčšinou nespracujú. A tým prichádzame o pridanú hodnotu…

…aj zamestnanosť.

Samozrejme. Z európskej podpory by sme mohli urobiť viac aj pri vytváraní nových pracovných miest na vidieku. Európska podpora by nemala ísť len na hektáre pôdy, ale viac do spracovania, inovácií, na podporu tradičných regionálnych potravín. Možnosti sú naozaj široké, ide o to, aby ich Slovensko vedelo aj využiť. Na propagáciu európskych potravín slúži aj spoločný európsky program. Len na tento rok je v rozpočte 188 mil. eur.

Ako ich môže Slovensko využiť?

Tak, že bude aktívnejšie ako doteraz. Viac sa musia činiť rôzne organizácie výrobcov, ale tiež medziodvetvové združenia. Dôležité je, aby sa spájali a spoločne sa objavovali na zahraničných trhoch aj na vnútornom európskom trhu s kvalitnými výrobkami. Nehovoriac o tom, že Slovensko má už 19 výrobkov registrovaných ako potraviny s chráneným označením pôvodu, chráneným zemepisným označením a zaručené tradičné špeciality. Na propagáciu týchto potravín sú vyčlenené desiatky miliónov eur. Ak nebudeme viac činorodí, využijú ich ostatné krajiny EÚ.

Sú iné postkomunistické krajiny aktívnejšie vo využívaní európskych podpôr?

Áno. Do pozornosti by som dal Litvu, ktorá už využila 10 proexportných projektov. Litovčania si počínajú oveľa aktívnejšie ako Slováci, vidno to aj na ich aktívnej obchodnej bilancii. Program, o ktorom hovoríme, sa orientuje na vnútorný európsky trh, kde sa zameriava na kvalitu, zdravé stravovacie návyky, podporu spotreby ovocia a zeleniny. Atraktívna je však aj druhá oblasť orientovaná na podporu exportu mimo EÚ, na rýchlo rastúce trhy potravín v Ázii alebo aj USA. Komisia sa snaží vytvárať dobré podmienky na vývoz potravín. Tam, kde sme uzavreli obchodné dohody, napríklad s Južnou Kóreou, to európskym producentom pomáha. Tamojšie trhy sú otvorenejšie a vieme tam predávať kvalitné výrobky. Komisia organizuje aj obchodné misie za účasti komisára, v minulosti sa na nich slovenské firmy veľmi nezúčastňovali, ale som rád, že najbližšia misia bude do Číny, a budú tam aj dvaja zástupcovia zo Slovenska.

Z Poľska sa stal potravinový tiger východnej Európy. V čom sú Poliaci lepší ako slovenskí producenti potravín?

Najmä v tom, že vedia dobre využiť európske prostriedky. Ich projekt na propagáciu európskych výrobkov pomohol aj vývozu ich výrobkov. Európske programy sú zamerané najmä na celkovú propagáciu európskeho systému poľnohospodárstva, či už je to ekologické hospodárstvo, alebo spomínané tradičné potraviny, vína, destiláty chránené na európskej úrovni. Ide nielen o potravinové a nápojové, ale aj kultúrne gastronomické symboly Európy. Slovensko ich má čím obohatiť, ale driemalo. Viaceré krajiny východnej Európy využili tieto prostriedky oveľa lepšie ako naša krajina.

Viac ako o využitých hovoríme o premrhaných príležitostiach. Čo robiť, aby sa v novom plánovacom období po roku 2020 potravinové hospodárstvo poriadne rozhýbalo a nestagnovalo ako doteraz?

Slovensko potrebuje zásadnú reformu využívania európskych podpôr v poľnohospodár­stve. Na obdobie po roku 2020 komisia navrhuje dať členským krajinám viac voľnosti pri stanovení svojich poľnohospodárskych politík. Určitá miera voľnosti bola aj doteraz, no nebola možno najlepšie využitá. Mám na mysli napríklad presun prostriedkov z rozvoja vidieka do priamych platieb. Teraz sa naskytne ešte viac možností pri využívaní európskych prostriedkov, ale treba si naozaj dobre zvážiť, na čo ich použiť.

Budúca spoločná agrárna politika sa teraz formuje. Čo je už teraz viac-menej jasné?

Komisia stále dáva dôraz na to, aby farmári mali stále zaručenú určitú stabilitu príjmu. To znamená, že bude pokračovať prvý pilier poľnohospodárskej politiky a priame platby. Ráta sa aj s investíciami do modernizácie, do podpory mladých farmárov, takže aj ďalej bude pokračovať druhý pilier v rozvoji vidieka. Tieto peniaze by mali zaručiť nielen stabilitu príjmov, ale aj produkciu dostatku kvalitných zdravých potravín, aj ochranu životného prostredia a rozvoj vidieckych oblastí. To, čo funguje teraz, bude ďalej pokračovať. Uvedomujeme si, že každá krajina je iná, preto je dobré spoločné európske ciele nastaviť zodpovedajúcim spôsobom na národnej úrovni. Každá krajina si pripraví svoj národný strategický program, ktorý bude musieť rešpektovať celoeurópske priority.

Umožní to Slovensku oživiť potravinové hospodárstvo?

Áno, ak krajina lepšie nastaví svoje ciele. Európska podpora neslúži len na to, aby išli dotácie na hektár pôdy, ale musí sa brať do úvahy aj zamestnanosť, produktivita, dosahy na životné prostredie a rozvoj vidieckych oblastí. Potrebujeme férové rozdelenie podpôr pre rôzne skupiny vrátane mladých farmárov. Je zásluhou EÚ, že existuje podpora pre mladých farmárov. Aj v dôsledku tlaku Bruselu sa presadilo, aby sa podporilo čo najviac mladých farmárov. Toto musí pokračovať, lebo je tu potreba generačnej výmeny a demografický vývoj nie je najlepší.

Slovensko potrebuje zásadnú reformu využívania európskych podpôr v poľnohospodár­stve.

Hovoríte o presmerovaní podpôr. Kde sú potrebné zmeny?

Treba sa pozrieť, do akých oblastí ide podpora. Viac by sme sa mali zamerať na najmenej rozvinuté oblasti. Tam, kde je potenciál na tvorbu pracovných príležitostí. Aj preto nie je dobré mať podporu na hektár pre každého rovnakú, ale treba diferencovať aj podľa toho, koľko zamestnancov majú podniky. Päťtisíchektárový podnik, ktorý má 20 zamestnancov, nepotrebuje takú istú podporu ako päťstohektárový podnik s rovnakým počtom pracovníkov. A takisto je dôležité zvážiť, kde pôjdu podpory z rozvoja vidieka.

O reštruktura­lizácii rastlinnej a živočíšnej výroby sa hovorí už druhé volebné obdobie.

Slovensko nemá dobrú štruktúru poľnohospodárskej produkcie. Iste je na podnikoch, na čo sa zamerajú, ale treba posúdiť aj na celoslovenskej úrovni, čo chceme dosiahnuť. Chceme ako doteraz produkovať len komodity, alebo podporiť viacej aj finálne produkty? Alebo chceme mať vyššiu zamestnanosť, či mať veľké podniky, ktoré nevytvárajú veľa pracovných príležitostí? Majú sa viacej podporovať menej rozvinuté oblasti? Jednoducho, treba stanoviť priority poľnohospodárskej a potravinárskej politiky, analyzovať zamestnanosť aj produktivitu, ani v jednom z týchto parametrov nie je na tom Slovensko veľmi dobre.

Aké sú fakty?

Hoci na Slovensko ide 1,1 percenta všetkej európskej podpory v poľnohospodárstve (SR dostane 4,6 mld. eur na obdobie 7 rokov 2014 – 2020), krajina zabezpečuje len 0,6 percenta celoeurópskej produkcie. Inými slovami povedané, v poľnohospodárstve pracuje málo ľudí, je málo produktívne. To sú zásadné otázky, na ktoré musí Slovensko hľadať odpovede.

História je plná zlomov, ale napokon sa v kritickom bode nejaké riešenie nájde. Ste optimista?

Som, lebo vidím aj veľa pozitívnych príkladov, ľudí, ktorí sú úspešní a vedia aj v súčasných podmienkach vyrábať kvalitné potraviny. Viacerí spájajú poľnohospodárstvo s cestovným ruchom, čo vidno najmä vo vinárstve. Ľudia sú prekvapení, aké kvalitné vína má Slovensko. Nepochybujem o tom, že ak sa lepšie zameria podpora z EÚ, slovenské poľnohospodárstvo môže byť úspešné a zamestnať spolu s potravinárstvom viacej ľudí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slovenské potraviny #Dušan Chrenek #dotácie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk