Na cestách medzi obcou Most pri Bratislave a bratislavskými mestskými časťami Vrakuňa a Podunajské Biskupice pribúdajú pre práce na obchvate semafory. Na vyťaženej ceste druhej triedy II/572 a ceste tretej triedy III/1030 tak vznikajú zdržania.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Dokedy bude na cestách hroziť vytváranie ešte väčších dopravných kolón, nie je jasné. Motoristi nevedia ani to, kde majú očakávať ďalšie obmedzenia.
„Vzhľadom na začiatok výstavby projektu D4/R7 bude koncesionár poskytovať médiám pravidelný písomný brífing, ktorý bude sumarizovať aktuálny stav prác na obchvate Bratislavy D4/R7, pre transparentné informovanie médií a verejnosti. Vzhľadom na množstvo čiastkových otázok, ktoré pravidelne prichádzajú a ktoré nie je možné vždy zodpovedať v čase stanovenom médiami, bude tento mediálny brífing predstavovať kľúčovú formu komunikácie s médiami,“ informovalo konzorcium Obchvatu Nula e-mailom.
Presné informácie nemá ani rezort dopravy, podľa ktorého je harmonogram prác a ich organizácia na stavenisku v plnej kompetencii koncesionára. Koncesionár už vytýčil trasu na viacerých úsekoch, pričom na jednej z častí rýchlostnej cesty R7 sa už uskutočnil aj archeologický prieskum.
Denník Pravda ako prvý na jeseň minulého roka upozornil na to, že koncesionár má problém so zazmluvnením slovenských subdodávateľských spoločností. Koncesionár tvrdí, že chce spolupracovať najmä so slovenskými malými a strednými podnikmi.
Štát meškal pre problémy s výkupom pozemkov s dodaním niektorých stavebných povolení pod diaľnicou D4. Pod rýchlostnou cestou R7 koncesionár mal k dispozícii všetky stavebné povolenia včas. Celkovo má konzorcium Obchvat Nula, vedené španielskou stavebnou spoločnosťou Cintra, postaviť 59,1 kilometra ciest. Konzorcium tvrdí, že mu chýbajú stavebné povolenia.
Ministerstvo dopravy to odmieta. „Celý proces zmeny týchto vydaných stavebných povolení podľa ponuky, ktorú predložil koncesionár, je plne v jeho kompetencii a koncesionár s týmto postupom musel rátať už pri predložení svojej ponuky a podpise zmluvy. Z koncesnej zmluvy úplne jednoznačne vyplýva, že za tento proces je v plnej miere zodpovedný koncesionár,“ uvádza rezort dopravy.
Koncesná zmluva na výstavbu a 30-ročnú prevádzku časti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je z mája 2016. Projekt je financovaný zo súkromného kapitálu formou PPP projektu, keď štát platí za dostupnosť ciest až po ich sprejazdnení. Zo štátneho rozpočtu má za 30 rokov celkovo ubudnúť 1,9 miliardy, pričom expertíza očakávala hodnotu PPP projektu na úrovni 4,5 miliardy eur.