Posledný úder stroskotanej nebankovky

, 18.04.2018 12:00

Nebankový biznis našiel spôsob, ako vymôcť od ľudí peniaze aj za zmluvy uzatvorené v rozpore so zákonom.

Tisícky Slovákov tak nakoniec možno budú musieť splácať úžernícke úroky. Stane sa tak napriek tomu, že Národná banka Slovenska začala konať a nekalé praktiky sú na ústupe. NBS vo viacerých zmluvách konštatovala porušenie zákona a udelila vysoké pokuty, čo dávalo poškodeným nádej, aby vrátili len istinu, nie úroky.

Vysoké pokuty udelené Národnou bankou Slovenska však slovenské súdy uznávajú až po druhostupňovom rozhodnutí centrálnej banky. Lenže v niektorých prípadoch už NBS nebude mať komu udeliť druhostupňovú pokutu. Napríklad minulý týždeň v stredu známa nebanková spoločnosť Provident Financial zmenila svoj názov na Endepro. Táto nástupnícka firma je momentálne v likvidácii a v najbližších týždňoch až mesiacoch môže byť úplne vymazaná z obchodného registra. Aktuálne sú už hluché všetky telefonické kontakty a na webovej stránke spoločnosti už viac ako dva roky visí oznam o neposkytovaní nových úverov.

Keďže v mnohých prípadoch ide o ľudí, ktorí nepoznajú svoje práva, vymáhačské spoločnosti v mnohých prípadoch uspejú.
Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO

Ak bývalá nebanková spoločnosť Provident Financial, dnešné Endepro, zanikne skôr ako Národná banka Slovenska vydá druhostupňové rozhodnutie o udelení pokuty, slovenské súdy nebudú môcť automaticky vyhlásiť za neplatné desaťtisíce podpísaných úverových zmlúv. Ak by zmluvy boli vyhlásené za neplatné, ľudia by vysoké úroky platiť nemuseli. V opačnom prípade sa otvoria dvere pre rôzne vymáhačské spoločnosti, ktoré od končiacej nebankovej spoločnosti odkúpili nesplatené úvery a aktuálne ich začínajú vymáhať spolu s vysokými úrokmi a poplatkami.

Pre dlžníkov aj súdy je dôležitý až druhostupňový verdikt o udelení pokuty. „V prípade prvostupňovej pokuty udelenej Národnou bankou Slovenska nemôžeme vyhlásiť úverovú zmluvu za neplatnú,“ povedala Lenka Belavá, hovorkyňa Krajského súdu v Žiline. V prvostupňovom udelení pokuty nie je zverejnený ani názov konkrétnej nebankovej spoločnosti a opísané je len porušenie zákona.

Praktiky šmejdov

„Samotné zlikvidovanie Provident Financial dlžníkom veľa radosti neprinesie. Už dnes sa totiž na slovenskom trhu objavila spoločnosť KRUK, ktorá vymáha od ľudí práve pôžičky poskytnuté nebankovou spoločnosťou Provident Financial,“ uviedol Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO.

Podľa zákona, ak je pôžička poskytnutá v rozpore so zákonom, musí dlžník vrátiť len požičanú istinu. Napríklad pri pôžičke 1 200 eur musí dlžník v prípade úžerníckych úrokov vrátiť len 1 200 eur. V praxi vymáhačské spoločnosti napriek tomu od ľudí pýtajú aj vysoké úroky a poplatky. „Keďže v mnohých prípadoch ide o ľudí, ktorí nepoznajú svoje práva, vymáhačské spoločnosti v mnohých prípadoch uspejú. Preto ľuďom odporúčam v prípade problémov obrátiť sa buď priamo na mňa, alebo podobné občianske združenie,“ dodal Dutko.

Provident Financial zmenil svoj názov na...
Provident Financial zmenil svoj názov na Endepro a táto nástupnícka firma je momentálne v likvidácii. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Národná banka už zverejnila viaceré rozhodnutia o udelení prvostupňových pokút. Pri pokute vo výške 90-tisíc eur bol problém v tom, že nebanková spoločnosť neuviedla v zmluve všetky poplatky, ktoré klient musel zaplatiť po požičaní peňazí. Pracovník NBS na to prišiel po tom, čo si v utajení preštudoval úverovú zmluvu. „Účastník konania sa v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere nezabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti dopustil použitia nekalej obchodnej praktiky,“ uvádza sa v rozhodnutí NBS. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená nepravdivá informácia o cene produktu.

Konkrétne vo výslednej mesačnej splátke nebola započítaná odmena zaplatená za pravidelné návštevy zamestnanca nebankovej spoločnosti. Ten priamo u dlžníkov každý mesiac inkasoval pravidelné mesačné splátky úveru aj so v zmluve zamlčanými poplatkami. V realite tak klienti nepreplatili pôžičku o nebankovou spoločnosťou deklarovaných 26,77 percenta, ale až 76,89 percenta. Zamestnanec nebankovky tiež svojvoľne znížil mesačné náklady klienta na domácnosť z 200 na 20 eur. Následne mu bol schválený úver, ktorý pri dodržaní zákona nemohol dostať.

Biznis rozbehol Kiska

Skryté poplatky mali v minulosti aj nebankovky, v ktorých pôsobil súčasný prezident Andrej Kiska. Kiska mal na starosti aj pochybný biznis, ktorý ľudí lákal na „bezplatnú“ kreditnú kartu Žolík. Keď ňou ľudia zaplatili, nebankovka im strhla skrytý poplatok. Pri úveroch od Kiskových nebankoviek zase nastal problém, ak niekto nesplatil čo i len jednu splátku. Dlžná suma mu potom rýchlo rástla, čo viaceré súdy neskôr označili za neprimerané a protizákonné. Tieto praktiky mali Kiskove nebankovky vo všetkých zmluvách, a preto, kto sa súdil, zväčša na súde uspel. Pri súčasných zákonoch by nebankovky ako tie, v ktorých roky pôsobil Kiska, a to až do roku 2005, nedostali licenciu a firma by čelila zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Nie každý dlžník išiel na súd a mal šťastie na dobrého advokáta či spravodlivého sudcu. V minulosti mnohí ľudia pre dlhy vo výške pár tisíc eur prišli o vlastnú strechu nad hlavou. Relatívne serióznejšie nebankové spoločnosti sa uspokojili so súdnym príkazom o pravidelných zrážkach zo mzdy. Štát začal tvrdo bojovať proti nebankovým spoločnostiam na prelome rokov 2014/2015, keď prišlo k definovaniu úžery v Občianskom zákonníku.

V tom čase v zmluvách skončili malé písmenka obsahujúce rôzne háčiky v neprospech klientov. Zaviedol sa takzvaný úrokový strop, ktorý určuje, o koľko môže dlžník maximálne preplatiť poskytnutú pôžičku po započítaní všetkých úrokov a poplatkov. Napríklad pri úveroch splatných v rozmedzí troch až šiestich mesiacov je strop 20,43 percenta a pri šiestich mesiacoch až jednom roku stúpa na 31,85 percenta. Nebankové spoločnosti tiež nemôžu dať do dražby nehnuteľnosti dlžníkov v prípade, ak ich dlhy neprekročia sumu 2-tisíc eur.

Kladivom na nebankové spoločnosti sa stali licencie od Národnej banky Slovenska. Regulátor finančného trhu okresal počet nebankových spoločností z viac ako 300 na 31.

Zárobok pre vymáhačské firmy

Napriek tomu aj nebankovým spoločnostiam sa podarilo zasadiť posledný úder regulátorovi finančného trhu. Po prípadnej likvidácií totiž nebanková spoločnosť nebude mať asi od koho vymôcť udelené pokuty. „Pokiaľ ide o otázku, či v budúcnosti bude Národná banka Slovenska schopná vymôcť pokuty udelené akémukoľvek dohliadanému subjektu, tak jednak ide o špekulatívnu otázku, na ktorú sa nedá dnes odpovedať, jednak dávame do pozornosti, že uložené pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a pokuty vymáha Úrad vládneho auditu. K možnej trestnosti konania sa Národná banka Slovenska nevyjadruje, na to sú orgány činné v trestnom konaní,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Slovenska Martina Vráblik Solčányiová. Neuhradenie pokuty špekulatívnym vymazaním spoločnosti totiž môže byť trestným činom poškodzovania veriteľa.

Samotné vymáhačské spoločnosti majú svoj pohľad na problém. „Spoločnosť KRUK nikdy žiadnu pokutu od Národnej banky Slovenska nedostala,“ povedala Markéta Kolářová, hovorkyňa spoločnosti KRUK. „Za dobu fungovania naša spoločnosť nakúpila desiatky portfólií prevažne zo segmentu bánk, nebankových spoločností, poskytovateľov energií alebo telekomunikácií. Naša spoločnosť sa zameriava na nákup portfólií hlavne z toho dôvodu, že na pohľadávkach môžeme v plnej miere uplatniť zmierlivú stratégiu a ponúknuť našim klientom rozloženie dlhov do splátok až na dobu 10 rokov v podobe bezúročného splátkového kalendára,“ uzavrela Kolářová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#úžera #Šmejdi #Provident #nebankovky #nebankové spoločnosti #NBS #Národná banka Slovenska
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk