Na škandalózny postup vodohospodárov upozornila Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy (CHKO) – pracovisko Bratislava. „V súvislosti s účelovým znížením prietoku v starom koryte Dunaja podáme trestné oznámenie. Aby sa ťažké mechanizmy dostali k drevu, vodohospodári prakticky vypustili Dunaj,“ napísali ochranári na sociálnej sieti. Následkom bol podľa ochranárov úhyn množstva rýb priamo na suchom dne starého koryta Dunaja. "K vodnému dielu máme manipulačný poriadok, z hľadiska ekológie je nutné dodržať nejaký minimálny prietok. To porušili. Narušili biologické funkcie toku,“ vraví Andrej Somora z CHKO Dunajské luhy. O nutnosti zachovať vzácnu dunajskú prírodu hovoria ochranári, odkedy ju začali ohrozovať plány na výstavbu Vodného diela Gabčíkovo. Práve to malo zabrániť povodniam.
Podľa hovorcu SVP Pavla Machavu sú v rámci Gabčíkova-Nagymaros na stupni Gabčíkovo plánované opravy. Práce v okolí Dunakiliti avizovali aj maďarskí vodohospodári. "Z týchto dôvodov bude potrebné odvádzať vody aj v starom koryte Dunaja,“ tvrdí Machava. Keby podľa neho k výrubu nedošlo, kapacita starého koryta Dunaja by možno nestačila a ohrození by boli obyvatelia a ich majetok.
Vodohospodári však podľa krajinára Michala Deraja zo Štátnej ochrany prírody robia výrub napriek oficiálnemu nesúhlasu Štátnej ochrany prírody a Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Ide pritom o územie európskeho významu Dunajské luhy, Chránené vtáčie územie Dunajské luhy, obe podľa európskej legislatívy, a tiež Ramsarská lokalita. „Robia to pod zámienkou protipovodňovej ochrany a údržby vodného toku. Skrýva sa za tým biznis s drevnou štiepkou, ktorú potrebujú vlastníci podnikatelia teplární na spaľovanie biomasy, ktorí sú zrejme prepojení s politickými predstaviteľmi. SVP ako správca vodných tokov zabezpečí „vybavenie výrubu“ cez oznámenie o údržbe vodného toku. Na čele odštepných závodov SVP aj samotnej centrály SVP v Banskej Štiavnici stoja politicky nominovaní riaditelia," povedal pre Pravdu Deraj.
Ochranári sa obávajú, že výrub môže byť prípravou na výstavbu malých vodných elektrární, proti ktorým spustili aj petíciu. Vodohospodári to však popierajú. Na výstavbu elektrární by bol potrebný aj súhlas maďarskej strany. „Ide o ďalšiu ukážku toho, ako naše ministerstvo životného prostredia nedokáže efektívne chrániť prírodu,“ zhodnotil situáciu Mikuláš Huba zo Slovenského ochranárskeho snemu.
Minister životného prostredia László Sólymos už oslovil Slovenskú inšpekciu životného prostredia, aby konkrétnu situáciu preverila, potvrdil hovorca rezortu životného prostredia Tomáš Ferenčák. Pokiaľ ide o výstavbu vodných elektrární, ministerstvo nemá žiadne oficiálne informácie. „V prípade, že by k predloženiu konkrétneho zámeru došlo, zelený rezort bude samozrejme konať v záujme ochrany prírody a životného prostredia,“ povedal Ferenčák.