Na zostavenie stoličky Stefan musel robot pozostávajúci z dvoch ramien so špeciálnymi svorkami zvládnuť niekoľko ľudských zručností. Vychádzal pritom zo zoznamu inštrukcií o tom, ako do seba rôzne kusy nábytku zapadajú, ktoré do systému vložili jeho autori. Potom už si ale musel s kôpkou rozsypaných častí stoličky poradiť sám.
„Keď sa nad tým zamyslíte, vyžaduje to vnímanie, vyžaduje to naplánovať si pohyb, vyžaduje to koordináciu robota s okolím, vyžaduje to prenášanie predmetu dvoma končatinami zároveň,“ povedal NYT jeden z autorov pokusu Quang-Cuong Pham.
„Pretože táto úloha vyžaduje toľko pre robota zaujímavých zručností, mali sme pocit, že by to mohol byť dobrý spôsob, ako sa dostať na hranicu našich schopností,“ dodal.
Podobne ako človek začal singapurský robot svoju prácu tým, že si najskôr obzrel kusy stoličky ležiacej pred ním. Trojrozmernou kamerou si všetko vyfotil a snímky porovnával s uloženým „návodom“. Potom asi 11 minút rozmýšľal nad spôsobom, ako stoličku čo najrýchlejšie postaviť, bez toho aby pri tom ramená narážala do seba alebo do drevených dielov. Implementácia plánu trvala takmer deväť minút. Stoličku síce zložil, ale zošraubovať ju zatiaľ nedokáže.
Týchto dvadsať minút bolo vyvrcholením trojročnej práce a tím autorov teraz chce preskúmať, aké ďalšie úlohy dokážu automatizovať. Ich pokus nie je prvým svojho druhu, lebo už v roku 2013 skupina na Massachusettskom technologickom inštitúte prišla s „IkeaBotom“, ktorý dokázal postaviť konferenčný stolík Lack. Stolička ale podľa NYT predstavovala náročnejšiu výzvu.