Lokalita okolo bratislavskej autobusovej stanice je postihnutá environmentálnou záťažou už desaťročia. Znečistenie pôdy spôsobilo bombardovanie rafinérie Apollo počas druhej svetovej vojny, ale tiež bývalé chemické fabriky v tejto oblasti. Na podozrenie upozornila agentúra TASR, kontaminovaná zemina sa má podľa nej voziť na úsek stavby diaľnice D4-Podunajské Biskupice, Ivanka pri Dunaji. „Riziková analýza a celkové bodové hodnotenie tejto environmentálnej záťaže bolo stanovené na 87 bodov s veľmi vysokým až vysokým ohrozením podzemných vôd,“ píše sa v podnete, ktorým sa zaoberala aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS).
„Uvedený podnet bol BVS adresovaný 16. apríla. Dňa 18. apríla sme ho postúpili kompetentnému orgánu, ktorým je Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP),“ spresnil pre Pravdu hovorca vodární Ján Pálffy.
Podnet podal aj Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja. Jeho riaditeľ Miroslav Dragun tvrdí, že pri budovaní obchvatu v okolí Jarovského ramena sa používa aj stavebný odpad, ktorý sa zakrýva zeminou.
Inšpekcia potvrdila, že preveruje oba podnety, viac však informovať nemôže. Spolupracuje tiež s políciou. "SIŽP predmetnú vec postúpila Policajnému zboru, ktorý sa ňou zaoberá v rámci svojich kompetencií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je možné poskytnúť bližšie informácie k danému podnetu,“ uviedla.
Konzorcium obvinenia odmieta, materiál ešte preverili
Konzorcium Obchvat nula, ktoré diaľnicu stavia, obvinenia odmieta. V stanovisku konštatuje, že materiál určený na stavbu diaľnice prechádza prísnymi kritériami posúdenia kvality a vhodnosti, vrátane podmienky nulovej kontaminácie zeminy. „Až po splnení týchto prísnych kritérií je možné spomínaný materiál na stavbu použiť,“ prízvukuje konzorcium. Dodalo však, že pre podozrenia opäť preverili všetky okolnosti dodávok materiálu. „Na základe overenia aktuálnych dodávok materiálu môžeme potvrdiť, že materiál používaný na stavbu bratislavského obchvatu disponuje platnými certifikátmi kvality materiálu zohľadňujúcimi všetky príslušné normy jeho použitia,“ dodalo konzorcium Obchvat nula.
Novú autobusovú stanicu, z ktorej pozemku má zemina pochádzať, buduje developer HB Reavis. Jeho hovorkyňa Martina Jamrichová zdôraznila, že si uvedomujú, že budujú v zóne, ktorá bola historicky vystavená znečisteniu. Podčiarkla, že k životnému prostrediu pristupujú zodpovedne. „Spolupracujeme výhradne s certifikovanými dodávateľmi a môžeme garantovať, že pri realizácii projektov postupujeme v súlade s platnou legislatívou,“ spresnila Jamrichová s tým, že do vyčistenia podložia v území doteraz investovali viac ako 16,5 milióna eur.
Geologický dohľad vykonávajú priebežne
O tom, či je pôda na stavbe kontaminovaná, alebo nie, rozhoduje odborný geologický dohľad, ktorý sa vykonáva priebežne. Výkopová zemina sa potom odváža do recyklačného zariadenia na úpravu. Na budovanie rýchlostných ciest sa má využívať len taká, ktorá je vyhovujúca a ktorá bola klasifikovaná ako použiteľný materiál.
Úpravu pôdy v tomto prípade robí spoločnosť EBA. Jej obchodná riaditeľka Monika Fickuliaková pre Pravdu povedala, že iba menej ako jedno percento vykopanej zeminy bolo identifikované ako znečistené. Táto zem, s celkovou hmotnosťou viac ako 10-tisíc ton, bola privezená do ich spoločnosti na dekontamináciu. Doplnila, že v rámci sanácie sa priebežne odoberajú vzorky, ktoré sa skúmajú, či ide o kontaminovanú pôdu, alebo nie. „V závislosti od výsledkov analýz sa následne so zeminou nakladá v súlade s platnou legislatívou,“ poznamenala s dôvetkom, že na ďalšiu stavbu možno používať len materiál, ktorý nie je kontaminovaný, a teda nepodlieha pravidlám nakladania s nebezpečným odpadom.
Podľa riaditeľky Greenpeace Slovensko Ivany Kohutkovej je ťažké posúdiť, či pôda, ktorá pochádza z oblasti Mlynských nív a má sa používať pri výstavbe diaľnice, je kontaminovaná alebo nie. „Ide o priestor potvrdenej environmentálnej záťaže a v takomto prípade sú obavy namieste. Je teda nevyhnutné, aby boli vzorky analyzované predtým, než sa pôda opäť použije. Ak existuje podozrenie na jej znečistenie, je dôležité, aby túto skutočnosť bezodkladne overila SIŽP,“ uzavrela Kohutková.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.)