Komisia uviedla, že streamovacia služba Apple Music a aplikácia na rozpoznávanie hudby Shazam sa dopĺňajú. Existuje obava, že Apple po prevzatí získa prístup k ekonomicky citlivým údajom o zákazníkoch konkurenčných služieb v Európe. „Prístup k takýmto údajom by Apple umožnil cielene oslovovať zákazníkov konkurenčných služieb a povzbudzovať k prechodu k Apple Music,“ uviedla EK, ktorá uzavrie skúmanie do 4. septembra. Technologický server TechCrunch uviedol, že Apple by za aplikáciu mohol zaplatiť asi 400 miliónov dolárov.
EK v tlačovej správe uviedla, že by prevzatím služby Shazam „Apple mohol získať prístup k obchodne citlivým údajom o zákazníkoch i konkurencii, ktorá tiež pôsobí na úniovom trhu. Prístup k týmto údajom by mohol firme umožniť priamo sa zamerať na spotrebiteľa a povzbudzovať ho k používaniu Apple Music namiesto konkurenčných streamovacích služieb, ktoré by tak boli znevýhodnené“. Komisia sa tiež bude zaoberať otázkou, či by konkurenčným službám uškodilo, keby Apple po prevzatí služby Shazam prestal odkazovať na konkurenciu vnútri tejto aplikácie. Spotrebiteľ by tým prišiel o priamu možnosť výberu či hudbu nekúpiť napríklad od firmy Spotify alebo Dezeer.
Veľké IT firmy sú v poslednom období pod prísnym dohľadom Bruselu. Jedným z dôvodov je spôsob, akým nakladajú s citlivými údajmi o zákazníkoch. O tejto téme sa začalo hovoriť po prepuknutí kauzy Facebooku a spoločnosti Cambridge Analytica. Poznanie o veľmi chatrnom zabezpečení digitálneho súkromia užívateľov Facebooku prišlo zároveň so zistením, že škandál sa týkal až 87 miliónov ľudí, ktorých súkromné údaje mohli byť zneužité.
Ďalším dôvodom prečo sa úrady zaujímajú o veľké aj menšie IT firmy, je spôsob, ako a kde platia dane z tržieb, ktoré vytvárajú v Európskej únii. Americká spoločnosť Alphabet, ktorá je majiteľom firmy Google, včera oznámila, že v prvom štvrťroku zvýšila čistý zisk medziročne o 73 percent na 9,4 miliardy dolárov. Napriek tomu, že tieto zisky pochádzajú prevažne z predaja reklamy po celom svete, Google a ďalšie firmy výrazne optimalizujú svoje daňové povinnosti. Dane teda zvyčajne platia len v domovskej krajine. Tento postup nie je v rozpore so zákonom, no Brusel by ho chcel aspoň obmedziť.
Európsky komisár pre daňové záležitosti Pierre Moscovici minulý mesiac opätovne vyhlásil, že digitálne koncerny neplatia dostatočné dane. Preto Brusel zvažuje zavedenie novej dane z príjmu, pomocou ktorej by mohla Európska únia získať do rozpočtu až štyri miliardy eur. Moscovici uviedol, že dosiahnuť dohodu o novej dani by sa mohlo podariť ešte „pred koncom tohto roka“.
Mnohí ľudia z prostredia Bruselu však tento termín považujú za príliš optimistický. So zavedením novej dane by museli súhlasiť všetky členské krajiny a tento návrh sa podľa všetkého nebude páčiť napríklad Írsku. Prišlo by totiž o svoju daňovú konkurenčnú výhodu. Cez Dublin platí dane napríklad aj Apple.
Technologické spoločnosti dlhodobo opakujú, že neporušujú žiadne daňové zákony a zavedenie extra dane by mohlo vyvolať problémy s dvojitým zdanením. Teda, že by v rôznych krajinách platili viaceré dane za tú istú obchodnú aktivitu. A keďže mnohé veľké technologické firmy sídlia v Silicon Valley v Kalifornii, snahy o dodatočné zdanenie v Európe pozorne sleduje aj americká vláda.
Skepticky sa ohľadom zavedenie novej dane pre IT giganty vyjadrila aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej členom je aj Slovensko. OECD upozornila, že tieto snahy by mohli rozpútať „daňovú vojnu“, v rámci ktorej by rôzne krajiny začali uplatňovať rôzne dane na tú istú firmu alebo hospodársky sektor.